Veľká Lomnica, ležiaca približne 8 kilometrov severovýchodne od Popradu, je známa svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Dominantou obce je kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý je vďaka svojej vysokej veži viditeľný už z diaľky. Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a fara sa nachádza hneď vedľa chrámu. Areál kostola je prístupný verejnosti.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici
Založenie a stredoveký rozmach
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici bol postavený okolo roku 1280. Je nezvykle situovaný na dolnom konci obce, kde ho dali postaviť majitelia blízkeho kaštieľa. Už vtedy mal predstavanú neskorománsku vežu a zaklenuté ranogotické presbytérium. Strop v lodi bol rovný, drevený.
Kostol (z lat. castelum - pevnosť) bol priestorom pre liturgiu a modlitbu, ale pre svoju stavebnú bezpečnosť poskytoval obyvateľom obce aj útočisko v čase nepokojov.
Obec ako sídlo významného šľachtického rodu Berzeviczy (predtým pomenovaného ako Páni z Lomnice) zaznamenala v stredoveku veľký hospodársky a kultúrny rozmach, čoho odrazom sú aj bohaté umelecko - výtvarné aktivity v kostole.
Kostol v podobe typického jednolodia s kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou a západnou predstavanou vežou postavili niekedy v rokoch 1270 až 1280. Tunajší farár patril už v roku 1268 do Bratstva 24 spišských kráľovských farárov. Krátko po dokončení bol interiér kostola vyzdobený nástennými maľbami ešte neskororománskeho štýlu.
Architektonické detaily a prestavby
Románsky štýl sa prejavuje najviac na veži kostola v podobe združených okien a oblúčikového vlysu nad nimi. Dnes už nepoužívaný portál na južnej strane lode spája v sebe románsky i gotický sloh. Jeho riešenie s ústupkami je ešte románske, zakončuje ho však už gotický lomený oblúk.
Začiatkom 40. rokov 14. storočia bolo pôvodné presbytérium rozšírené polygonálnym ukončením a k severnej strene lode pristavali kaplnku. Ďalšou prestavbou prešiel kostol aj koncom 15. V roku 1412 bola loď zaklenutá na dva stredové piliere, čím sa zmenila na dvojlodie. V rámci tejto prestavby dostala asi aj novú freskovú výzdobu v presbytériu, ktorá sa sčasti dochovala.
Z čias gotických prestavieb sa zachovalo zaklenutie presbytéria so zdobenými svorníkmi (reliéf ružice, resp. Baránka Božieho) a klenba lode podoprená dvoma stredovými piliermi s priemerom 61 cm. Z architektonických detailov ide o kamenné pastofórium z konca 15. Východná časť ohradného múra pochádza už z 13. storočia.
V 18. storočí bol postavený hlavný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej v štýle rokoka z konca 18. storočia má na oltárnom obraze výjav Umučenia sv. Kataríny.
Gotické fresky a umelecké poklady
Kostol sa preslávil vzácnou gotickou freskou súboja sv. Ladislava s Kumánom, súčasti tzv. Ladislavskej legendy. Maľbu monumentálnych rozmerov v sakristii vytvoril vynikajúci umelec zrejme talianskeho pôvodu už niekedy v prvej štvrtine 14. storočia a predstavuje zrejme najstarší a najhodnotnejší príklad stvárnenia v tej dobe populárnej legendy o Ladislavovi - kráľovi a svätcovi (vládol v rokoch 1077 - 1095, vyhlásený za svätého roku 1192).
Freska sv. Ladislava s Kumánom
Doteraz nejasný je dôvod, prečo tak kvalitnú maľbu namaľoval umelec v sakristii, priestore prístupnom len obmedzenému okruhu ľudí. Objavili sa názory, že mohlo ísť o ukážku schopností daného majstra alebo núdzové riešenie vzhľadom na fakt, že všetky vhodnejšie plochy v kostolíku už boli pokryté staršími maľbami.
Ďalšia z hypotéz hovorí o sakristii ako mieste stretnutí pána z Lomnice s ďalšími šľachticmi, pre ktoré by potom zobrazenie legendy o rytierovi - svätcovi bolo vhodným doplnkom. V roku 1972 bola vydaná poštová známka v hodnote 1,20 Kčs s motívom fresky zápasu sv. Ladislava s Kumánom.
V roku 1956 odkryli sondami stredoveké nástenné maľby na južnej stene severnej prístavby, ktoré zrejme tvoria súčasť christologického cyklu a pochádzajú cca z polovice 14. storočia. Ten predstavuje krásnu ukážku ranogotického umenia.
Už v prvej štvrtine 14. storočia namaľoval významný umelec talianskeho pôvodu na severnú stenu sakristie monumentálnu fresku znázorňujúcu časť tzv. Ladislavskej legendy. Ladislavskú legendu objavili v roku 1957 a následne počas obnovy chrámu ju v rokoch 1960 - 1966 na dve etapy zreštaurovali.
Prvú freskovú výzdobu dostal kostol už krátko po dostavbe. Z tohto obdobia pochádza obraz sv. Mikuláša na južnej stene lode, ktorý nesie ešte znaky neskororománskeho štýlu. Súčasťou maľby je aj nezvyčajný výjav svätca so skupinou štyroch mladých mužov, identifikovaných ako synov komesa Rikolfa z Lomnice, patrónov chrámu a podľa všetkého objednávateľov maliarskej výzdoby. Autorom maľby zo života sv. Mikuláša by mohol byť Majster tabule z Dębna.
Presbytérium bolo vyzdobené nástennými maľbami v polovici 14. storočia, ktoré odkryli až na začiatku 21. storočia. Nachádzame tu jedinečné motívy i nezvyčajné podania známejších scén, ktoré zrejme navrhol tunajší, určite vzdelaný kňaz. Na východnej stene svätyne smerujúcej do lode nachádzame výjavy Spásy zavŕšené tvárou Krista. Zobrazená je tu napríklad aj starozákonná scéna Mojžiša so zdvihnutými rukami, vďaka ktorým Židia víťazili v boji.
Veľká Lomnica (SK) kostol sv. Kataríny - Umieračik
Interiér a umelecké diela
V interiéri kostola sú ďalej dva neskorogotické krídlové oltáre z r. okolo 1500. Oltár sv. Mikuláša s výjavmi z jeho života a oltár Panny Márie datovaný rokom 1494 so svätými pannami mučenicami z prvých kresťanských storočí. Na tomto mariánskom oltári na čestnom mieste (vľavo hore) je aj patrónka kostola sv. Katarína.
V kostole nájdeme zaujímavú kamennú krstiteľnicu zdobenú reliéfmi ľudských tvárí. Na jej datovaní sa odborníci nevedeli zhodnúť, radili ju najprv do čias renesancie, neskôr až do neskororománskeho obdobia. Najnovšie jej vznik kladú na začiatok 15. storočia. Jeden zo svorníkov klenby lode je zdobený reliéfom hlavy s troma tvárami - vyobrazenie sv. Trojice.
Farnosť a duchovný život
Veľká Lomnica bola starodávna farnosť. Avšak pre masový prechod zemepánov - rodiny Berzeviczy i ostatných obyvateľov (vo veľkej miere nemeckej národnosti) k evanjelickej viere, farnosť r. 1565 smrťou katolíckeho farára Venceslaua Pecchi zanikla.
Katolícka cirkevná obec bola potom spravovaná z Kežmarku rehoľníkmi pavlínmi a neskôr zo susedných Huncoviec, kde bolo o niečo viac katolíkov. Pritom ale mala svoje matriky.
Po násilnom odsune Nemcov a osídlení obce občanmi poväčšine katolíckeho vyznania biskup Ján Vojtaššák vytvoril tu v roku 1946 expozitúru. Kaplán, ktorý spadal pod právomoc farára z Huncoviec, býval vo Veľkej Lomnici. V roku 1959 tu bola na prvýkrát (do r. Nanovo farnosť vznikla 27. februára 1970, boli to roky po Pražskej jari, keď ešte nebol vyvíjaný veľký tlak na cirkev.
Prvým tunajším správcom farnosti sa stal dovtedajší huncovský kaplán dp. Michal Zajac, ktorý tu dochádzal, keďže expozitúra už neexistovala. Priviedol tu aj rehoľné sestry z Kongregácie Sestier Nepoškvrneného Počatia Panny Márie III. rádu sv. Františka z Assisi, ktoré učili v škole náboženstvo a starali sa kostol. To však trvalo len rok.
Normalizačný tlak na cirkev spôsobil, že rehoľné sestry museli odísť a kňaz bol preložený. Ale farnosť už zostala, doteraz tu bolo sedem správcov farnosti. V decembri 1993 bola filiálka Stará Lesná znovu priradená k tejto farnosti.
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú saleziáni don Bosca. Je v pomerne dobrom stave.
Správcovia farnosti
| Meno | Obdobie | Poznámky |
|---|---|---|
| Ján Grech | 23.4.1951 | Zaistený ŠtB, odsúdený na 11 rokov väzenia, neskôr prepustený na amnestiu. |
Podľa správy okresného cirkevného tajomníka v obci Kišovce farár Ján Grech 14. 1. 1951 po kázni ukázal veriacim noviny Východoslovenská pravda, v ktorých bola rezolúcia pracujúcich za spravodlivé odsúdenie biskupov (proces s Vojtaššákom, Buzalkom a Gojdičom) a vytýkal veriacim, že ako môžu odsúdiť svojho predstaveného, keď také činy nikdy nespáchal a keď by to aj urobil, je náš predstavený a preto nemáme ho odsudzovať.
Tvrdil, že súdne dôkazy voči obvineným sa nezakladajú na pravde a je potrebné za Vojtaššáka sa modliť, lebo sa za neho modlí aj pápež. Na koniec zdôraznil, že zatvárajú aj ďalších duchovných, nakoľko chcú dokázať (komunisti), že sa zlikviduje kresťanská viera. Ján Grech konal aj bohoslužby za súdených biskupov. Tieto skutky začali vyšetrovať bezpečnostné orgány.
Ján Grech bol zatknutý 23. Po viac ako mesiaci vyšetrovania sa v plnej miere priznal ku všetkým obvineniam a k úsiliu rozvracať ľudovodemokratické zriadenie pod rúškom náboženstva. Dnes si už môžeme len domyslieť aké fyzické a psychické týranie musel podstúpiť, keď podpísal také nezmyselné obvinenie a tak dňa 5. októbra 1951 vo vykonštruovanom procese bol pred senátom Štátneho súdu v Bratislave odsúdený na 11 rokov väzenia. 10. mája 1960, pri 15. výročí oslobodenia Československa, prezident Antonín Novotný udelil všeobecnú amnestiu, ktorá sa týkala aj politických väzňov. Ján Grech bol po 7 rokoch väzenia prepustený na slobodu.
Ako politický väzeň sa stal ostal občanom druhej kategórie, nesmel pastoračne pôsobiť, preto vykonával manuálne práce. 9.6.1958 zamestnal sa ako robotník v Stavebnom podniku, v Pozemných stavbách, Vojenských lesoch, Piloimpregne, Drevone i Štátnych majetkoch. Veľmi ťažko znášal to, že mal zakázané slúžiť verejne sväté omše. Až 1. novembra 1964 smel nastúpiť do pastorácie ako kaplán vo farnosti Huncovce a Veľká Lomnica.
Pôsobenie Jána Grecha v Lechnici
Ján Grech pôsobil v našej farnosti dvakrát. Jeho prvé účinkovanie v našej farnosti trvalo od 15. augusta 1935 do 15. februára 1939. Prišiel mladý, 29 ročný - plný elánu a chuti šíriť Božie pravdy v našej malej zamagurskej dedinke - Lechnica. Nečakala ho tu iba náročná duchovná práca, ale aj veľké starosti s likvidáciou dlžôb, ktoré tu vtedy cirkevná škola mala. Bol nútený vypísať pre farníkov cirkevnú daň, ktorú predtým neplatili. Okrem snahy o pozdvihnutia duchovného života organizoval so školskými deťmi a učiteľmi besiedky, slávnosti pri príležitosti rôznych sviatkov, ale aj stromkové slávností, čím sa snažil vypestovať v deťoch lásku k prírode. Venoval im veľa času a deti mu jeho lásku opätovali. Za krátku dobu svojho pôsobenia nacvičil s mládežou dve divadelné hry Otčenáš a Mátoha, obidve od Jozefa Gregora Tajovského.
Druhé obdobie jeho účinkovania začalo 1. apríla 1968, ale do farnosti prišiel až 11. apríla na Zelený štvrtok. Veriaci sa potešili, že svojho bývalého kňaza opäť vidia, lebo aj do Lechnice sa v 50-tych rokoch dostala správa o jeho uväznení o jeho zaistení Štb po vykonštruovanom procese, o následnom odsúdení na doživotie, ale aj o skrátení dĺžky väzenia i jeho návrate do pracovného života robotníka. Pri svojom druhom príchode do našej farnosti pustil sa s veľkou chuťou i s Božím požehnaním do opráv cirkevných budov.
Hneď na začiatku zariadil zbúranie rozpadajúcej sa drevenej zvonice, ku kostolu nechal pristaviť vežu pre zvony - novú murovanú, v kostole bolo vymenené elektrické vedenie a zakúpené elektrické pece, aby bol kostol suchý a teplý. Bol zhotovený aj nový chór, opravené a vymaľované kostolné lavice, zabezpečil aj vymaľovanie kostola výjavmi z Písma a nakoniec ešte nechal opraviť aj farskú budovu.
Dňa 14. mája 1972 s pocitom radosti a vďačnosti slávil s veriacimi udeľovanie sviatosti birmovania, ktorú vysluhoval Dr. Jozef Ligoš, ordinár Spišskej diecézy.