Už len niekoľko architektonických detailov pripomína veľkoleposť niekdajšieho kláštorného kostola augustiniánov z 15. storočia v Bardejove. Kostol svätého Jána Krstiteľa sa rozprestiera na ulici Františkánov v historickom centre mesta Bardejov. Tento kostol je súčasťou kláštorného komplexu, ktorý patril františkánom.
Kláštor je vzdialený iba niekoľko desiatok metrov od historického Bardejovského námestia pochádza zo 14. storočia. Pri jeho rekonštrukcii objavili unikátne slnečné hodiny, vzácne mince, originálne maľby aj kaplnku.
Kostol svätého Jána Krstiteľa považujeme za druhú najvýznamnejšiu sakrálnu stavbu nachádzajúcu sa v Bardejove (po kostole svätého Egídia). Datácia začiatku výstavby tohto kostola nie je istá, pretože roky sa v rôznych zdrojoch líšia. Niektoré zdroje uvádzajú začiatok stavby v roku 1380, iné zase datujú počiatky tohto kostola až v roku 1466. Je pravdepodobné, že bol postavený na stavenisku staršieho augustiánskeho gotického kostola. Avšak, o tejto staršej verzii kostola nám chýbajú informácie. Podnet na výstavbu nového kostola dal kanonický rád augustiánov okolo roku 1466. Pôvodne bol postavený v gotickom štýle.
Františkánsky kostol sv. Jána Krstiteľa v Bardejove postavili okolo roku 1380 augustiniáni. Kláštor augustiniánov s Kostolom sv. Jána Krstiteľa založilo krátko pred rokom 1390 mesto Bardejov v spolupráci s augustiniánmi z Krakova.Po príchode augustiniánov sa začalo s rozsiahlou stavebnou činnosťou, ktorá sa týkala aj kostola. Na jej podporu vydal dokonca pápež Bonifác IX. v roku 1400 odpustkovú listinu.
V prípade chrámu sa prvá etapa prác týkala výstavby predĺženého polygonálne ukončeného presbytéria. Tá mohla byť ukončená v roku 1432, kedy sa spomína konsekrovanie kláštora alebo kostola pomocným biskupom z jágerskej diecézy. Tie sa mohli týkať práve výstavby lode, ktorá sa líši od architektúry presbytéria podobou oporných pilierov i podstrešnej rímsy. Okolo roku 1477 už mohla byť hrubá stavba lode ukončená a začalo sa riešiť jej zaklenutie. Túto prácu mal vykonať majster Štefan z Košíc, ktorý už mal za sebou skúsenosti so stavbou chrámov v Košiciach i samotnom Bardejove. Napokon ju však nerealizoval on ale majster Urban, ktorý sa v tejto súvislosti spomína v roku 1490. V tomto období však sa už začína prejavovať kríza rehoľného života nielen v bardejovskom kláštore.
Najprv sa vystavala juhovýchodná časť kostola so svätyňou. V roku 1481 došlo k osadzovaniu kamenného ostenia. Kamene dovážali z kameňolomu z mesta Gonez pod Hegyaljou.16. storočie: V roku 1505 prebehlo úplne dostavanie kostola a to vďaka príspevku vdovy po mešťanovi Antonovi. Na tejto stavbe sa podieľal Š.
Bazilika sv. Egídia v Bardejove
Zánik a Nové Využitie
Kláštor augustiniánov zanikol niekedy v období rokov 1528 - 1540 po tom, čo mešťania vyhnali mníchov z Bardejova. Išlo o zložité obdobie nástupu reformácie a bojov medzi uhorskými kráľmi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. Kláštorné budovy v nasledujúcom období zmenili svoje využitie a slúžili napríklad aj ako sýpka. Do roku 1528, kedy boli augustiniáni vyhnaní z mesta, patril kostol Rádu sv. Augustína.
Františkáni a Barokové Úpravy
V roku 1670 získali celý kláštorný komplex františkáni, ktorí následne začali v úpravami v barokovom štýle. Po roku 1686 v rámci rekatolizácie kostol s kláštorom prevzali františkáni. Františkáni kostol zväčšili, rozšírili a nanovo zaklenuli. Od polovice 17. storočia bol Františkánsky kostol sv. Jána Krstiteľa v Bardejove využívaný evanjelickými Slovákmi mesta.
17. storočie: Určitý čas tento kostol patril protestantom. Tí ho opravili a vykonávali tu svoje bohoslužby, no nezdržali sa veľmi dlho. Obnovený kostol dostali roku 1670 františkáni, z rozhodnutia kráľovskej koruny, vďaka cisárovi Leopoldovi. Kostol potom niekoľkokrát vyhorel.
V roku 1725 zasiahlo Bardejov zemetrasenie, ktoré poškodilo aj kláštorné budovy s kostolom a vyžiadalo si ďalšie rozsiahle opravy v rokoch 1757 - 1780. V rámci nich dostala loď nové zaklenutie, do novej podoby boli upravené gotické okná na severnej strane lode. Zamurované bolo aj veľké okno na západnej strane lode.
18. storočie: Vysviacka troch nových zvonov sa konala podľa záznamov v roku 1728. Túto vysviacku vykonal jágerský biskup Juraj Soger. Prvý, veľký zvon, nesie meno patróna kostola Jána Krstiteľa. Druhý, neveľký zvon, bol pomenovaný na počesť svätého Františka. Nakoniec tretí, najmenší zvon, sa volá podľa svätého Antona Paduánskeho. Bola to významná udalosť, ktorej sa zúčastnilo okolo 1000 ľudí. V roku 1725 zasiahlo mesto zemetrasenie, ktoré značne poškodilo kláštorný kostol. Táto udalosť prinútila františkánov, aby začali s prestavbou kostola a kláštora v barokovom štýle.
Františkáni si viedli podrobné záznamy o opravách kostola a kláštora. Tieto záznamy obsahovali výšku príspevku a taktiež meno osoby. Od roku 1757 - 1780 došlo k množstvu opráv, pričom si stále zachoval časť zo svojho gotického rázu. Dôkazom toho sú steny, okná a svätyňa s pôvodným gotickým zasklepením. Napríklad vytvoril sa horný ambit ku kostolu. Murári zmenili vzhľad okien v kostolnej lodi, celý priestor sa znovu zaklenul, v západnej časti sa opravilo gotické okno a taktiež sa tam vstaval chór.
V roku 1760 sa vytvorili františkánom dva nové oltáre. Oltár svätej Anny a oltár Panny Márie Čenstochovej. Zároveň sa opravili aj dva staršie oltáre a to svätého Kríža a svätého Antona. V roku 1768 prebehla oprava strechy kostola pod záštitou gvardiána Mateja Cepesa. V roku 1774 sa postavila kazateľnica. Namaľoval sa oltár svätého Františka bardejovským maliarom Jozefom Mirovským. Finančnú podporu k tejto oprave oltára poskytlo laické bratstvo svätého Františka. Dňa 1. augusta 1780 sa postavil veľký oltár, vytváraný ešte za pôsobenia gvardiána Patrika Valašku. Na jeho vyhotovenie sa minulo 500 rýnskych zlatých. Údajne kvôli novému oltáru sa muselo zamurovať okno smerom k námestiu. V roku 1782 došlo k vyliatiu Tople z koryta a to spôsobilo škody v kryptách kostola. Aj napriek tomu história františkánskeho konventu pokračovala až do roku 1949.
Vnútro chrámu stratilo častými požiarmi a opravami svoj pôvodný gotický ráz. Mnoho stôp zanechala na úprave renesancia a nie menej i bohatý barok z poslednej reštaurácie. Oltár sv. Jána Krstiteľa, ktorý je hlavným oltárom, pochádza z 2. polovice 18. storočia.
Dnešná podoba kostola je z roku 1878. Zaklenutie svätyne je gotické, hlavnej lode barokové. Gotický kostol mal podobu bezvežového jednolodia s polygonálne ukončeným presbytériom. To bolo zaklenuté dvoma poliami krížovej rebrovej klenby a východným záverom. Z architektonických detailov šlo napríklad o kamenné kružby okien, ktoré v roku 1481 doviezli z kameňolomu v dedine Göncz (v dnešnom Maďarsku). Z nich sa zachovala predovšetkým bohatá výzdoba rozmerného okna na západnej fasáde chrámu. Rovnaký pôvod má zrejme aj neskorogotický sedlový portál s oslím chrbtom na severnej strane lode. Neogotický interiér kostola pochádza z druhej polovice 19. storočia.
Kláštor Františkánov v Bardejove
20. storočie a Súčasnosť
V roku 1950 štátna moc prevzala v rámci Akcie K aj bardejovský kláštor. Predchádzal jej politický proces s desiatimi predstavenými mníšskych reholí, ktorí boli obžalovaní z protištátnej činnosti a nenávisti k ľudovodemokratickému zriadeniu, ukrývania nepriateľských agentov a výroby letákov. Presne o polnoci z 13. na 14. apríla 1950 obsadili príslušníci Ľudových milícií, Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti všetky mužské kláštory v krajine. Rehoľníkov nadránom autobusmi odviezli do záchytných kláštorov a rozdelili do troch skupín.
Život v sústreďovacích kláštoroch bol v podstate väzením. V Podolínci, kde boli odvezení aj Františkáni z Bardejova, panoval najprísnejší režim. Na oknách boli mreže, kláštor obohnali ostnatým drôtom. Strážili ho ozbrojenci so psami.
Po roku 1950 až do 90. rokov minulého storočia v kláštore sídlil Ústav pre mentálne postihnutých. Neskôr slúžil ako vývarovňa a jedáleň, realizovali sa v ňom rôzne podnikateľské aktivity.V roku 1970 bol celý kláštor vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1990 dostal kostol nové lavice. V nasledujúcom období sa realizoval v obmedzenej miere pamiatkový výskum a obnova objektu.
V novembri 2020 začalo mesto Bardejov v spolupráci s občianskym združením Náš Bardejov, ktoré si areál kláštora od Františkánov dlhodobo prenajíma, kláštor - ktorý je zasa v prenájme mesta, rekonštruovať. Obnova je súčasťou projektu Zachovanie, prezentácia a rozvoj tradičných remesiel v cezhraničnom území. Mesto Bardejov a Náš Bardejov ho realizujú v spolupráci s poľským mestom Grybów. Projekt za 2,82 milióna eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vychádza z potreby rozvoja turistického potenciálu cezhraničného územia. V rámci obnovy vzniknú v oboch objektoch dielne pre remeselníkov žijúcich v pohraničnej oblasti.
Františkánsky kláštor - Bardejov
Nedávne Obnovy a Objavné Nálezy
V roku 2012 sa v kláštore vykonal reštaurátorský výskum, ktorý potvrdil nález sgrafitovej výzdoby s predpokladaným menším rozsahom plochy na reštaurovanie.Pred rekonštrukciou bol kláštor v havarijnom stave. V priebehu desiatich mesiacov bola na kláštore vymenená strešná krytina vrátane opravy poškodených prvkov krovu, latovania a opravy komínov. Kláštor prešiel komplexným reštaurovaním fasád, osadené boli nové okná. Detailnou rekonštrukciou prešiel aj interiér. V kláštore boli obnovené pôvodné podlahy z 19.
| Objav | Popis |
|---|---|
| Obdĺžniková bašta | Pri rekonštrukcii fasády sa zistilo, že ide o pôvodnú mestskú baštu z polovice 16. storočia. |
| Kaplnka svätého Kríža | Identifikovaná ako súčasná sakristia Kostola svätého Jána Krstiteľa. |
| Slnečné hodiny | Na pôvodnej fasáde prvej augustiniánskej budovy kláštora, pochádzajú z konca 15. alebo začiatku 16. storočia. |
| Maľba Božieho oka | Nad dverami refektára - spoločnej jedálne mníchov. |
„Architektonicko-historický výskum predpokladal u jedného z objektov kláštora, medzi hradobným a parkánovým múrom existenciu prévetu - akejsi obdoby záchoda. Až pri rekonštrukcii fasády sa zistilo, že to je ďalšia, pôvodná mestská takzvaná Obdĺžniková bašta. Vznikla v tom istom čase ako Františkánska bašta pri kláštore, teda v polovici 16.
„Ďalším objavom je identifikácia Kaplnky svätého Kríža, ktorú sme pri rekonštrukcii identifikovali ako súčasnú sakristiu Kostola svätého Jána Krstiteľa, s ktorým je kláštor prepojený. V niektorých miestnostiach sa našla pôvodná výmaľba klenbového stropu, ktorú sa chystáme reštaurovať v budúcnosti. V jednej z miestností sme našli aj originálnu pôvodnú tehlovú dlažbu z konca 17.
„Najvýznamnejším objavom tejto rekonštrukcie sú ale slnečné hodiny. Našli sa vnútri na pôvodnej fasáde prvej augustiniánskej budovy kláštora, ku ktorej bola potom pristavaná ďalšia časť. Ich jedinečnosť je aj v tom, že pod hodinami, ktoré sme zreštaurovali, sú ešte jedny, na fasáde sa teda nachádzajú v dvoch vrstvách. Z tohto obdobia nie sú takéto slnečné hodiny zachované nikde na Slovensku. Ide o koniec 15. storočia alebo začiatok 16. storočia. Archeologický výskum v Kláštore Františkánov v Bardejove priniesol aj nálezy takýchto mincí s nádhernou zelenou patinou. Polgrajciar Františka I. z roku 1816, druhá minca reprezentuje polturu Márie Terézie z roku 1763, ktorá je aj najväčšou medenou mincou razenou v čase jej panovania / Triglav Archeologická spoločnosť s r. o.
„Unikátnym objavom je aj maľba Božieho oka nad dverami refektára - spoločnej jedálne mníchov. V refektári - najväčšej a najreprezentatívnejšej miestnosti kláštora sme na strope zachránili dva väčšie medailóny s maľbami mníchov. V stene refektára sa našlo aj historické umývadlo mníchov, takzvané lavabo, v ktorom si pred jedlom umývali ruky. Zaujímavé je, že lavabo malo priamy odtok vonku na fasádu kláštora. Našli sa tu ale aj úžasné archeologické nálezy.
Kostol je vyhľadávaným miestom mnohých turistov.
tags: #bardejov #kostol #frantiskanov