Ikonickou sakrálnou stavbou v Bratislave je Katedrála sv. Martina, známa tiež pod názvom Dóm sv. Martina. Tento najväčší, najstarší a najvýznamnejší chrám mesta Bratislava stojí na Rudnayovom námestí.
Pohľad na Dóm sv. Martina v Bratislave
História a Vývoj
S jeho stavbou sa začalo začiatkom 14. storočia na mieste staršieho románskeho kostola. Na stavbe a prístavbách sa podieľali známi stavitelia pracujúci na Dóme sv. Chrám bol vysvätený v roku 1452, ale následné dostavby trvali až do roku 1510. Až v 18. storočí sa pristúpilo k novým úpravám v barokovom štýle, ktoré realizovali poprední umelci. V pol. 19. storočia nasledovala ďalšia prestavba, vedúca k regotizácii chrámu.
Dóm sv. Martina prešiel od svojho počiatku viacerými väčšími a menšími premenami, prestavbami či prístavbami až v roku 1877 dostal Dóm súčasnú podobu.
Významné Obdobie Korunovácií
Najslávnejším obdobím dejín Dómu sv. Martina je obdobie rokov 1563 - 1830, kedy bol korunovačným chrámom Uhorského kráľovstva. V tomto období bol Dóm sv. Martina korunovačným chrámom Uhorského kráľovstva. Konalo sa tu 19 korunovácií, z toho bolo korunovaných 11 kráľov, vrátane Márie Terézie, a 8 kráľovských manželiek.
Po obsadení veľkej časti krajiny v 16. stor. Turkami získal Prešporok titul korunovačného mesta uhorských kráľov. Korunovačným kostolom sa stal Dóm sv. Martina a prvá korunovácia sa tu uskutočnila v roku 1563. Spolu tu do roku 1830 korunovali 11 panovníkov a 7 kráľovských manželiek. Všetci tu korunovaní panovníci boli z rodu Habsburgovcov.
Ráno sa vydal z hradu na cestu panovník so slávnostným sprievodom za hlaholu zvonov, streľby z diel a zvuku trúb. Po korunovácii a omši sprievod pokračoval cez mesto do kostola františkánov, kde kráľ pasoval vybraných šľachticov za rytierov.
Tradícia korunovácií ožíva vždy v posledný júnový víkend. Táto najväčšia slávnosť v meste pritiahne každoročne do Bratislavy desaťtisíce zvedavcov, ktorí sa stávajú súčasťou veľkolepej historickej ceremónie, turnajov a osláv. Počas korunovačných slávností sa podávala Frankovka modrá, ktorú údajne obľubovala aj panovníčka Mária Terézia, ktorá bola v Dóme sv. Martina korunovaná.
Od 11. novembra 2002 je Katedrála sv. Martina Národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 2003 sa tu každoročne koná festival Korunovačné slávnosti, ktorý si pripomína niekdajšiu kráľovskú korunováciu.
1967 Bratislavský Dóm Sv Martina
Architektúra a Významné Prvky
Z architektonického hľadiska je najvýraznejšia veža dómu, ktorá meria 85 metrov. Na jej vrchole je kópia svätoštefanskej koruny, ktorá symbolizuje význam korunovačného chrámu. Pamiatkou na korunovácie je pozlátená kráľovská koruna, vážiaca 300 kg, uložená vo veži katedrály.
Nemenej zaujímavý je aj interiér chrámu, ktorý zdobia impozantné diela významných umelcov. Vo vnútri Dómu svätého Martina je umiestnená socha sv. Martina na koni, ktorý sa delí so žobrákom o svoj plášť. Autorom sochy je známy rakúsky sochár Donner. Medzi najpozoruhodnejšie diela určite patrí súsošie sv. Martina na koni, ktoré je odliate do olova.
V dóme sa nachádza niekoľko kaplniek, pričom umelecky najhodnotnejšia je kaplnka sv. Jána Almužníka. Dóm svätého Martina je najväčším kostolom v Bratislave, sú v ňom tri kaplnky, kaplnka sv. Anny, kaplnka sv. Jána Almužníka, ktorú dal postaviť ostrihomský arcibiskup Eszterházy, a kaplnka sv. Jozefa.
Veža a Zvony
Na jej vrchole je vo výške 85 metrov umiestnený model uhorskej kráľovskej koruny, ktorý váži 150 kg a má výšku 164 cm.
Z pôvodných šiestich zvonov ostal len najväčší a najstarší zvon Wederin z roku 1674, ktorý odlial Balthasar Herold. Tento 2,5 tony vážiaci zvon patrí medzi najvzácnejšie v Európe. Ostatné zvony boli roztavené počas I. svetovej vojny. Až v roku 2000 dostal Dóm sv. Martina nové zvony.
Pohľad do interiéru Katedrály svätého Martina
Praktické Informácie pre Návštevníkov
Návštevníci si môžu katedrálu prehliadnuť počas celého roka okrem liturgických slávení a koncertov konajúcich sa v katedrále. Aktuálne otváracie hodiny ako aj výšku cenník vstupného nájdete na stránke Farnosti sv. Martina.
Najbližšia zastávka je "Kapucínska", z ktorej trvá cesta k Dómu sv. Martina len niekoľko minút.
Adresa a Kontext
Dóm sv. Martina sa nachádza v Bratislave. Na svojom mieste slúži ako liturgické a duchovné centrum už od 14. storočia. Od roku 2008 ja Katedrálou Bratislavské arcidiecézy a Metropolitnou katedrálou Západnej provincie. K dominantám a zaujímavostiam katedrály patrí Dómska krstiteľnica, ktorá je z bronzu a v tvare kalicha. Obdivovať môžete aj vežu, krypty, 5 zvonov, Hlavný a Chórový orgán.
Dodnes je Dóm sv. Martina dôležitou súčasťou mesta.
Ďalšie Atrakcie v Okolí
V okolí Dómu sv. Martina sa nachádza množstvo ďalších historických a kultúrnych pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Nezabudnite preskúmať aj okolitú architektúru a atmosféru Starého Mesta.
Martineum
V centre Bratislavy ukončili rekonštrukciu historickej budovy Martineum. Zrekonštruovaná historická budova na Rudnayovom námestí "Martineum", prepojená s Katedrálou sv. Martina, poskytne potrebné zázemie pre rôzne významné návštevy, umelecké zoskupenia či pre sobášiacich sa.
"Zázemie je dôležité pre všetkých návštevníkov, či už ako informačný bod, hygienické zázemie, prípadne miesto na občerstvenie," uviedol v stredu pri príležitosti oficiálneho ukončenia rekonštrukcie historickej budovy bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. Dodal, že priestor bude mať tiež dôležitý liturgický význam, pretože doteraz všetku záťaž "niesla" katedrála.
Rekonštrukcia prebiehala dva roky, od augusta 2019. Viedla ju a finančne pokryla Bratislavská arcidiecéza a Farnosť sv. Martina v Bratislave.
Starostka bratislavského Starého Mesta Zuzana Aufrichtová vyzdvihla, že Martineum ako komunitné centrum je miesto, kde sa môžu obyvatelia stretávať. "Vytvára dôstojné a pekné miesto aj pre akcie, ako sú svadby, ktoré sa vo veľkej miere konajú v Dóme sv. Martina ako ikone Bratislavy," vyhlásila. Slepčan v tejto súvislosti poznamenal, že objekt bude slúžiť aj pre turistov, ktorí katedrálu nemôžu navštíviť v čase, keď sa v nej konajú svadby.
Zrekonštruovaná historická budova na Rudnayovom námestí "Martineum"
Krypta v Dóme sv. Martina
Podzemné krypty svätomartinskej katedrály prešli komplikovaným vývojom, legislatíva Márie Terézie tu v polovici 18. storočia obmedzila pochovávanie. V šesťmetrovej hĺbke sa našli tri druhy krýpt, dostanete sa však len do najväčšej časti, ktorá vedie od Kaplnky sv. Anny až popod katedrálu.
V tejto časti sú dve krypty - jezuitská, situovaná pod cestou medzi katedrálou a kňazským seminárom, a arcibiskupská pod Kaplnkou sv. Jána Almužníka, ktorá jediná je sprístupnená verejnosti. Rozvetvuje sa do štyroch chodieb s dĺžkou takmer 60 metrov.
V kryptách sú desiatky hrobov nielen vysokých cirkevných hodnostárov, prepoštov, kanonikov, ale tiež bohatých mešťanov, sponzorov katedrály.
tags: #kostol #v #bratislave #na #rudnayovom #namesti