Neveľká oravská obec Istebné sa pýši jednou z najvýznamnejších kultúrno-historických pamiatok Slovenska - Dreveným artikulárnym kostolom sv. Michala. Tento kostol je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska a je jedným z piatich artikulárnych kostolov na Slovensku.
Drevený artikulárny evanjelický kostol z roku 1688 s drevenou zvonicou láka turistov z blízkeho aj ďalekého okolia do malej obce neďaleko Dolného Kubína. Od roku 2008 je spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi Karpatského oblúka súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Drevené kostoly Slovenska
Drevený artikulárny kostol v Istebnom je nielen významnou sakrálnou pamiatkou, ale aj svedectvom o náboženskej slobode a kultúrnom dedičstve Slovenska.
Otváracie hodiny: denne 10:00 - 17:00 hod.
História kostola
História dreveného artikulárneho kostolíka sv. Michala siaha do roku 1681, kedy sa konal Šopronský snem, ktorý vydal 72 článkov (artikúl) a 25. a 26. článok sa týkal náboženských slobôd v Uhorsku. Na základe článku 26 si mohli evanjelici postaviť 2 kostoly v každej stolici. Na Orave bolo miesto určené Istebnému a Leštinám. Veriaci si v roku 1686 začali stavať z dreva artikulárny chrám. Súčasný kostol pochádza z dostavieb v rokoch 1730 a 1731.
Na miestach súčasného dreveného artikulárneho kostola sv. Michala v Istebnom stála pôvodne malá kaplnka pochádzajúca z roku 1686. V roku 1730 bola kaplnka rozšírená. Pribudla veža a boli urobené krypty pod kostolom, čím nadobudol súčasnú podobu a dostal pôdorys gréckeho kríža.
Zvláštnosťou kostola je drevený kalich, ktorý má pripomínať staré časy, keď oravský ľud bol chudobný, ale bohatý duchom.
História drevených artikulárnych kostolíkov postavených na Slovensku je veľmi zaujímavá. Ich výstavba súvisí s potlačáním protestantizmu v období od 16. do 18. storočia. Evanjelické kostoly, ktoré v tomto čase vznikali museli stáť na okraji obcí, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo, žiadne klince. Jediný povolený materiál bolo drevo. Kostoly nesmeli mať veže ani zvony a vchody museli byť odvrátené od dediny. Vznikli podľa tzv. článku -artikulu vydaného cisárom Leopoldom II. v roku 1681.

Drevený artikulárny kostol v Istebnom
Architektúra a interiér
Na vŕšku nad dedinou Istebné sa nachádza drevený artikulárny kostolík sv. Michala s pôdorysom gréckeho kríža. Súčasťou kostola je aj zvonica, ktorej spodná časť je zhotovená z kameňa a vrchná z dreva. Očarujúcu atmosféru dotvárajú aj mohutné, staré lipy či už murovaná fara z roku 1837.
Zrubová konštrukcia chrámu stojí na vysokej kamennej podmúrovke a zároveň vytvára priestor pre niekoľko krýpt. V roku 1871 vonkajšie zrubové steny obili zvislým debnením. Pôdorys chrámu má tvar stlačeného kríža. Veľká štvorcová loď sa na východnej strane zužuje do oltárneho priestoru, kde je situovaná empora a pod ňou sa nachádza malá sakristia. Organová empora na opačnej strane má tvar U. Pôvodný organ z roku 1768 sa nezachoval a v roku 1931 bol privezený nový. Kompaktnosť stavby zvýrazňuje mohutná valbová strecha so šindľami. Blízko chrámu bola v roku 1731 postavená samostatná zvonica.
Trámový drevený strop je bohato zdobený polychrómovým dekórom. Ornamentálna maľba z 18. storočia zobrazujúca hlavičky serafínov, Ukrižovanie, podobu Martina Luthera, ženu s krížom a palmovou ratolesťou, ktorá nesie svetlo a znázorňuje víťaznú cirkev, sa zachovala v oltárnej časti. Pôvodný obraz Večere Pánovej sa prekrýval obrazom Svätej trojice. Výzdobu barokového oltára dopĺňajú postavy apoštolov Petra a Pavla. Zemianska rodina Bajči zadovážila kazateľnicu s postavami 4 evanjelistov. Vzácna je aj kamenná krstiteľnica s dreveným vekom. Za oltárom na empore sú vyobrazenia apoštolov, ktorí zomreli ako martýri a každý v ruke drží nástroj svojej mučeníckej smrti. Na východnej strane je obraz ženy, ktorá nesie kríž a udierajú do nej blesky, čo zobrazuje obraz trpiacej cirkvi.

Interiér kostola zdobí barokový oltár a vzácne maľby
Reformácia a artikulárne kostoly
Reformácia, snaha o nápravu chýb v rímskej cirkvi, ktorú začal Ján Hus, ale najmä Martin Luther, potom aj Ján Kalvín, našla širokú odozvu. Vznikajú protestantské cirkvi, nezávislé na rímskom pápežovi - evanjelická (luteránska) a reformovaná (kalvínska). Aj na území Uhorska našli protestantské hnutia množstvo nasledovníkov. Na území Slovenska to boli hlavne evanjelici, na území Maďarska hlavne kalvíni. Na území Slovenska bolo Lutherovo učenie šírené najmä nemeckými kolonistami a uhorskou šľachtou.
Situácia sa nepáčila predstaviteľom r.-k. cirkvi, na jej stranu sa postavila aj svetská moc, najmä rod Habsburgovcov, pretože tieto cirkvi narúšali centralizmus a previazanosť cirkevnej a svetskej moci. Začína obdobie silnej protireformácie - rekatolizácia, spojená najmä s pôsobením rádu jezuitov. Pritom boli používané aj, jemne povedané, nevyberané spôsoby presviedčania. Pretože v čase reformácie obyvaeľstvo podľa zásady "Čie panstvo, toho náboženstvo" alebo "Akého náboženstva je pán, takého náboženstva sú aj jeho poddaní" v drvivej väčšine prestúpilo k evanjelikom, spolu s ním prešli na evanjelikov aj existujúce kostoly. Postavené boli aj mnohé nové kostoly. V období rekatolizácie sa všetky kostoly odovzdali späť katolíkom, hoci napr. mestečko Martin a väčšia časť Turca ostali prakticky naďalej úplne evanjelické. Evanjelikom bolo odobratých 888 kostolov.
Odpor proti rekatolizácii bol popri sociálnych otázkach jedným z hlavných dôvodov stavovských povstaní šľachty. V snahe o uzmierenie katolíckej a nekatolíckych cirkví v Uhorsku bol zvolaný snem do Šoprone. Na ňom boli prijaté artikuly, z ktorých napr. článok 25 stanovoval, že evanjelici v každej stolici si mohli postaviť po dva kostoly za týchto podmienok: mohol byť postavený len na okraji obce, mimo územia mesta, dokončený v priebehu jedného roka, celodrevený bez použitia kovových prvkov, kamenný základ max. do výšky jednej stopy od zeme, nesmel mať ani vežu ani kríž a vchod doňho nesmel byť z ulice. Článok 26 stanovoval, že sa protestantom mali vrátiť kostoly, ktoré si postavili pred obdobím rekatolizácie, ale za podmienky, že neboli medzitým katolícky vysvätené, takže prakticky sa im nevrátili žiadne a v celom Turkami neobsadenom Uhorsku si mohli postaviť spolu 38 nových modlitební. V Oravskej stolici boli určené na stavbu dve obce: Vyšný Kubín, neskoršie ho nahradili Leštiny a Istebné. Kostoly a kostolíky, postavené podľa šoproňských artikúl, sa nazývajú artikulárnymi.
Podmienky výstavby artikulárnych kostolov
Kostoly postavili podľa pravidiel výstavby artikulárnych kostolov. Na ich stavbu nesmel by použitý kameň ani železo, výlučne iba drevo.
| Podmienka | Popis |
|---|---|
| Umiestnenie | Na okraji obce, mimo územia mesta |
| Materiál | Výlučne drevo, bez kameňa a železa |
| Čas výstavby | Dokončený v priebehu jedného roka |
| Exteriér | Bez veže a kríža |
| Vchod | Nesmel byť z ulice |
Pamiatky v okolí
- Oravský hrad
- Múzeum Pavla Országha Hviezdoslava
- Oravská galéria
- AquaRelax Dolný Kubín