O slobode sa na viacerých miestach hovorí aj v Božom slove - v Biblii. Ak chceme nájsť odpovede na tieto alebo podobné otázky, musíme si uvedomiť, že podstatou dokonalej slobody nie je to, že môžeme v každej situácii robiť, čo chceme. Je to niečo úplne iné. A nie je to nič viditeľné.
Biblia síce nedáva priame odpovede na všetky naše otázky, ale nasmeruje nás ku pravde a pomôže nám vo všetkom sa zorientovať. Opakom slobodného človeka je človek poviazaný, závislý, zotročený. Uvedené protipóly osobnosti človeka sa prejavujú v každodennom živote v najrôznejších situáciách. Pokúsime sa niektoré situácie načrtnúť a doplniť ich myšlienkami z Božieho slova.
V liste Galatským sa píše: „Kristus nás oslobodil ku slobode. Stojte teda a nedajte sa zasa zapriahnuť do jarma otroctva.“ (Gal 5,1) Je to úžasné, že to pre nás Ježiš Kristus urobil. Akú slobodu má však na mysli Božie slovo?
Z Biblie poznáme príbeh o apoštolovi Pavlovi, ktorý bol vo väzení a napriek tomu nestratil svoj pokoj a radosť, nebol z tejto situácie deprimovaný, bol dokonca povzbudením pre ostatných. „Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.“ (Sk 16,25) Pavlovo telo bolo vo väzení, ale jeho duša zostala slobodná. Prečo tomu tak bolo?
Poznáme aj ďalšie prípady ľudí zo súčasnosti, ktorých situácia nie je vôbec jednoduchá. Sú ochrnutí, slepí, hluchí, a predsa ich duchovný stav je na tom lepšie ako u mnohých zdravých, pekných a fyzicky zdatných jednotlivcov. Dokážu byť oporou iným ľuďom, písať povzbudivé knihy, hovoriť svedectvá o svojom živote s Bohom. Ako to dokážu?
Pozrime sa na ďalšiu myšlienku z Božieho slova, ktorá sa týka slobody. „A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Jn 8,32) Čo je však pravda? Ľudia zvyknú povedať: „Každý máme svoju pravdu“, alebo „pravda je relatívna“... a iné.
Toto sú zrejme názory tých, ktorí o pravdu vôbec nestoja a ani im za to nestojí skúmať ju, pretože uznávajú iba tú svoju pravdu. Múdrosť človeka je však v tom, že prijíma aj názory iných, skúma ich a takto sa môže dopracovať ku skutočnej pravde.
„Ak si niekto odvracia ucho, aby nepočul naučenie, aj jeho modlitba je ohavnosťou.“ (Pr 28,9) Možno sa to zdá niekomu kruté, ale ak nemáme záujem počúvať brata, ktorý to s nami myslí dobre a preto nám chce povedať pravdu, ako chceme počuť Boží hlas? Modlitba nie je monológ. Ak nevieme počúvať, ani Boh nás nemusí chcieť počuť. Kto je zameraný len na seba a na svoju pravdu, pravdepodobne je taká aj jeho modlitba.
Uvedieme si ešte ďalšie verše na potvrdenie toho, aké je dôležité počúvať slová tých, ktorí k nám hovoria. „Bieda a hanba stihne toho, kto nedbá na karhanie, ale dôjde cti, kto si všíma karhanie.“ (Pr 13,18) Napriek tomu, že niektorí tvrdia, že pravda nie je, ona existuje. Ak ju budeme hľadať, nájdeme ju a oslobodí nás, ak budeme podľa nej konať.
Ľudia často poznajú pravdu a nekonajú podľa nej. Vedia, čo je správne a nechcú tomu podriadiť svoj život. A aby im svedomie dalo pokoj, prekrútia pravdu a prispôsobia si ju svojim potrebám a možnostiam. Prečo je tomu tak? Prečo je pravda pre niekoho až taká nepríjemná, že ju nechce akceptovať?
Zamyslime sa nad ďalším veršom z Biblie. „Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovať) telu, ale v láske slúžte si vospolok.“ (Gal 5,13) Ako už bolo spomenuté, niektorí ľudia si myslia, že môžu robiť, na čo majú práve chuť, lebo to je podľa nich tá pravá sloboda. Práve o tomto píše uvedený verš. Povoľovať telu neznamená však slobodu, ale práve naopak, je to otroctvo.
„Lebo telo žiada proti duchu a duch proti telu. Oni si navzájom odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli.“ (Gal 5,17) Boj tela s duchom prebieha v našich životoch neustále. U niektorých vyhráva duch, u iných telo. Víťaz je ten, u koho vyhráva duch a má pod kontrolou svoje telo. Prehráva ten, ktorý povoľuje telu, nechá ho robiť veci, ktoré ho ničia. Prinášajú mu rôzne choroby, vedú ho k hriechom, k naplneniu zlých žiadostí. Čím viac telu povoľujeme, tým viac si žiada. Stávame sa jeho otrokom, prestávame byť pánmi nad svojím životom.
Len skutočne slobodní ľudia vedia rozkázať svojmu telu, majú pod kontrolou svoje žiadosti, vedia si udržať dobré hodnoty pre svoj život. Takíto ľudia sú niekedy aj tŕňom v oku tým zotročeným, ktorí sa ich preto snažia zviesť na zlé.
„Hovoria totiž naduté prázdne reči, výstrednosťami telesných žiadostí lákajú ľudí, ktorí práve len ušli spomedzi tých, čo obcujú v blude. Sľubujú im slobodu a sami sú otrokmi skazy. Ľudí premôžu rôzne veci, napr.: závislosť od alkoholu, cigariet, drog alebo túžba prejedať sa, smilniť, používať vulgárne slová, kradnúť, klamať a mnoho ďalších závislostí. Prečo sa niektorí jednotlivci vedia proti uvedenému postaviť a iní nie? Máme v tom predsa slobodu, môžeme sa slobodne rozhodnúť, čo si vyberieme. A predsa sa mnohí rozhodnú pre zlo. Napriek tomu, že vedia, že nerobia správne.
Ľudia často aj vedia, že nekonajú správne, chceli by to zmeniť, a predsa zlyhávajú. Zamyslime sa nad nasledovným veršom, možno nám toto zlyhanie pomôže pochopiť. „O, nerozumní Galatskí, kto vás omámil, aby ste neboli povoľní pravde?“ (Gal 3,1) Slovné spojenie „nebyť povoľní“ si môžeme vysvetliť ako odmietavý postoj voči určitej veci, v tomto prípade voči pravde. Prečo neboli Galatskí povoľní pravde? Lebo ich niekto omámil. Nechali sa omámiť niekým alebo niečím, kto nechcel, aby konali podľa pravdy.
Nasledovný verš nám naznačí, kto by to mohol byť. „Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo nieto v ňom pravdy. Nemusia to však byť vždy moci zla, ktoré nám podsúvajú rôzne škodlivé túžby pre náš život. Môžeme si za to aj sami. Ak sme sa rozhodli žiť život s naším Bohom, vládca zla už nemá nad nami moc. Sme slobodní od zla a diabol to vie tiež. Môže nám zobrať len to, čo mu dovolíme.
Ak je teda žiadosť naša vlastná, mali by sme ju mať pod kontrolou, rozhodovať o nej a byť za ňu zodpovední. Ak ale žiadosti dovolíme, aby nás ovládala, zhrešíme. Ak odoláme zlým žiadostiam, nielenže o nič neprídeme, ale práve naopak, veľa získame. Niektorí ľudia síce napĺňanie svojich žiadostí zdôvodňujú tým, že si musia užiť, veď čo by mali zo života, ale opak je pravdou.
„Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Keď sme ešte žili bez Boha, mali sme iné hodnoty, žili sme podľa tela a nič zlé sme na tom nevideli. Ale teraz, keď sme už spoznali Boha, mali by sme vedieť, čo je dobré a čo zlé a mali by sme podľa toho žiť. Ak sa vzdáme starého života (kvôli Bohu), dostaneme život na celkom inom základe a v inej kvalite. Nájdeme skutočný život, pre ktorý sme boli stvorení a náš Boh nás v ňom bude ochraňovať a sprevádzať. A tiež spoznáme, čo je skutočná sloboda.
Ak niekto počúva Božie pravdy, dokonca ich aj pochváli, že sú to výborné myšlienky, ale neprijme ich ako súčasť svojho života, zbytočne to počúval. Ale kto aj žije podľa počutého slova, jeho konanie bude blahoslavené. Je len na nás, aby sme sa takto rozhodli. Kto však nechce byť činiteľom slova, lebo nevie opustiť hriech, o takom platí nasledovná pravda: „Odpovedal im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu.“ (Jn 8,34)
Nie sú to výsledky vedeckého výskumu, sú to len poznatky získané pozorovaním ľudí v každodenných situáciách. Lebo aj v tom je sloboda, či sa vieme prijať takí, akí sme. Či sme slobodní milovať aj tých slabých, bezvýznamných.
„My, silní, povinní sme teda znášať slabosti nevládnych, a nie v sebe mať záľubu. Nenechajme sa zlákať, nestaňme sa od nich závislí. Jediná závislosť, ktorá nás nezotročí, je závislosť od nášho Boha. Túžme po Jeho láske, milosti, múdrosti, po Jeho prítomnosti. Potom budeme slobodní usmievať sa aj vtedy, keď sa nám práve nebude dariť, aj keď okolnosti budú vyzerať úplne opačne, ako by sme si želali.
O slobode sa na viacerých miestach hovorí aj v Božom slove - v Biblii. Ani tam však nenájdeme žiadne ucelené učenie o slobode, ani priame odpovede na otázky, ktoré sa týkajú tejto témy. Napríklad: Ako sa správa slobodný človek? Ako sa naproti tomu správa otrok? Čo je podstatou slobody v našich životoch?
Niekto si môže myslieť, že je slobodný, lebo nie je ženatý. Iný si zas môže povedať, že je slobodný, lebo momentálne nežije vo väzení, ale na slobode.
Tabuľka porovnania: Slobodný vs. Zotročený
Porovnanie správania slobodného a zotročeného človeka:
| Slobodný človek | Zotročený človek |
|---|---|
| Je poslušný preto, lebo vie, že je to správne. | Je poslušný preto, lebo musí. |
| Obáva sa, že priznaním chyby by utrpel jeho imidž. | Má správnu dávku tolerancie. Nenechá si vnútiť presvedčenie, že je netolerantný, ak má iný názor. |
| Má vo svojom živote disciplínu a vo veciach poriadok a systém. Neporiadok človeka zotročuje, musí často niečo hľadať. | Robí bez väčších príprav, aby to už mal za sebou. Žije hlavne prítomnosťou, nezvažuje dôsledky. Prináša mu to pocit falošnej slobody. |
| Preferuje nepodstatné veci (majetok, kariéra, imidž, pôžitky). Zanedbáva hodnoty, ktoré budujú vzťahy, charakter, všeobecné blaho spoločnosti. | Nemá problém s odpúšťaním. |
| Má problém odpúšťať. | Je dobrou autoritou. |
| Nie je dobrá autorita. | Má problém využiť svoj talent, Nevie k nemu tvorivo pristupovať. |
| Nebojí sa hovoriť otvorene o sebe. | Je obmedzený aj vo vzťahoch s inými ľuďmi. Jeho komunikácia je len formálna, napr. o počasí alebo o iných ľuďoch. |
| Je spokojný s tým, ako bol stvorený. Vie, že nie je dokonalý, ale napriek tomu je so sebou spokojný. | Stále mu na sebe niečo vadí, chcel by byť niekým iným. |
Uvedené spôsoby správania jednotlivcov nám možno niekoho pripomenú, či už v dobrom alebo v zlom.
V tomto svete je množstvo lákadiel, ktoré chcú vzbudiť naše žiadosti. Nenechajme sa zlákať, nestaňme sa od nich závislí. Jediná závislosť, ktorá nás nezotročí, je závislosť od nášho Boha.