Určite aj Vy patríte k fanúšikom histórie. Ak áno, vráťte sa s nami v čase a zájdite do Vlastivedného múzea v Galante. Mesto Trnava je charakteristické očarujúcou a nezameniteľnou atmosférou, ktorú dotvárajú historické, sakrálne stavby.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave
Sakrálne pamiatky v Trnave a okolí
Mesto Trnava by bolo možné prirovnať k akejsi výstavnej sieni sakrálnych stavieb. Jednou z nich je aj Dóm sv. Najväčším a najhonosnejším chrámom Trnavy je dvojvežový Kostol sv. Jána Krstiteľa.
Auapark Trnava ponúka vodný svet a wellness centrum, v budove je aj reštaurácia a spoločenská sála. Pre deti je pripravených mnoho atrakcií. Vo vynovenom areáli sa nachádza aj nové letné kúpalisko. Zároveň pribudli aj ďalšie atrakcie - lezecká stena, lanová dráha alebo plávajúce lekná.
Obec Kaplná, nachádzajúca sa 9 km severozápadne od Senca, je známa svojimi sakrálnymi pamiatkami. Názov obce priamo svedčí o spojení dedinky a kostola, jednoznačne odvodený od slova kaplnka.
Medzi najvýznamnejšie patrí Kostol svätej Alžbety, ktorý sa považuje za vôbec prvé doložené zasvätenie sv. Alžbete na území bývalého Uhorska. Ak by bolo zasvätenie sv. Alžbete pôvodné, išlo by o jedno z vôbec najstarších na našom území i v širšom regióne.
Kostol sv. Alžbety v Kaplnej
História Kostola sv. Alžbety v Kaplnej
Navštíviť Kaplnú kvôli jej románskemu kostolu chce jednu z dvoch vecí: byť fajnšmekrom na románsku architektúru, alebo cestou zo Senca si pomýliť smer a zamieriť na obec Igram. Dobrodružstvo objavovania tohto pomerne veľkého kostola spočíva v jeho patrónke. Svätej Alžbete Durínskej, známej tiež ako svätá Alžbeta Uhorská.
Kaplná ako časť hradného panstva Červený Kameň sa spomína už v roku 1244. Turecká expanzia sa postarala o jej vyľudnenie, ale pôvodne románsky kostol tu stál už v polovici 13. storočia. Jeho architektúra našťastie prešla len včasnogotickou úpravou, čím si zachoval výrazne starobylý charakter. O interiéri sa to tvrdiť nedá. Ten bol v druhej polovici 18. storočia barokizovaný.
Obec vznikla určite skôr ako v prvej polovici 13. storočia, keď podľa odborníkov postavili terajší kostol. Ten predstavuje ukážkový príklad postupného prechodu od románskeho slohu ku gotike a jeho zasvätenie sv. Alžbete sa považuje za vôbec prvé doložené na území bývalého Uhorska. Kostol mal na vtedajšiu dedinu s odhadovaným počtom obyvateľov 100 až 200 nezvyčajne veľké rozmery.
Kostol začali stavať ako pomerne veľkú trojloďovú románsku stavbu s dvojvežovým západným priečelím a kvadratickým presbytériom, na ktorom už boli použité gotické prvky (rebrové klenby a okná s lomeným oblúkom). Loď kostola nesie ešte románske prvky (5 štrbinových okien), na presbytériu už prevládajú gotické (rebrová klenba, okná s lomeným oblúkom - pôvodne na južnej, východnej i severnej strane presbytéria.
Stavbu dnes môžeme obdivovať v pôvodnej podobe - s neomietnutou tehlovou fasádou v kombinácii s bledoružovou omietkou, ktorej by ešte svedčala šindľová strecha. Ako jedna z mála našich tehlových stavieb nie je omietnutý, čo zodpovedá pôvodnému stavu. Na stavbu kostola sa použilo približne 400 000 kusov tehál.
Počas tureckých vojen v 16. storočí bol kostol poškodený a spustol, podľa ústnej tradície z 18. storočia v ňom už rástli aj stromy, výškou presahujúce obvodové múry. Opravy sa kostolík dočkal niekedy v 20. rokoch 17. storočia. Vtedy bol zastrešený a loď dostala nový plochý strop. Pravdepodobne počas tejto obnovy došlo aj k zbúraniu južnej veže.
V rokoch 1760 a 1762 došlo v rámci barokovej prestavby k zamurovaniu románskych okien a pôvodného portálu na južnej strane lode, ktorá dostala nové, dobové okná i vchod. Obvodové múry boli znížené o cca 60 - 70 cm a loď bola zaklenutá a nanovo zastrešená. V roku 1776 bola pred južným vchodom postavená prístavba, tzv. Ďalšie významné práce sa urobili v rokoch 1787 a 1788. Najprv dostal kostol novú šindľovú strechu, potom bol chrám prvýkrát omietnutý. Obnova sa dotkla aj veže, ktorej okná boli zmenšené. Aj v 19.
V rokoch 1960 - 62 sa uskutočnila obnova stavby, v rámci ktorej boli po odstránení omietky odkryté stredoveké stavebné prvky. V roku 2008 sa v objekte robilo kúrenie. Počas rekonštrukcie v minulom storočí odkryli zamurované románske okná i zvyšok portálu. Stále slúži miestnej farnosti rímskokatolíckej cirkvi i potrebám neďalekého saleziánskeho strediska. Kostol v Kaplne sa stal jubilejným 50.
Kostol mal na vtedajšiu dedinu s odhadovaným počtom obyvateľov 100 až 200 nezvyčajne veľké rozmery.
Tehlové murivo netradične nebolo omietnuté ani v interiéri presbytéria, ktorý v stredoveku býval zvyčajne bohato zdobený freskami. Maľba sa však našla len okolo dodatočne vytvoreného pastofória obdĺžnikového tvaru. Kvalitná úprava muriva v zachovanej veži a medzivežovom priestore naznačuje, že tam pôvodne mohli byť obytné miestnosti. O ich účele sa dodnes vedú diskusie. Jedna z hypotéz napríklad hovorí o celách pre mníchov - františkánov či mníchov inej rehole, ktorým sa niekedy postavenie kostola pre jeho veľkosť pripisuje. V neskoršom období tu bolo obecné väzenie.
Románske okno sa nachádza netradične aj na krátkom južnom úseku východnej lode. Nájdeme im aj v Roštári a Žípe.
Stavba bola v staršej literatúre datovaná do roku 1244, kedy sa spomína v listine uhorského kráľa Bela IV., ktorou mal udeliť bratom Vlkovi a Dávidovi z Kaplny povolenie postaviť v obci kostol zasvätený sv. Alžbete. Ide však o falzifikát z polovice 14.
Ďalšie sakrálne pamiatky v obci a okolí:
- Rímskokatolícky kostol v časti Jánošíková
- Kaplnka sv. Martina v časti Nové Košariská
- Evanjelický kostol a.v. v časti Nové Košariská
- Neogotická zvonica v časti Nová Lipnica
Rímskokatolícky kostol v časti Jánošíková dal postaviť v roku 1786 opát Daniel Somogyi na mieste gotického kostola z 13. storočia. Dostavaný bol v roku 1797 s patrocíniom Povýšenie sv. Kríža. Kostol získal vzácnu sochu Panny Márie s dieťatkom od mníchov z kláštora Celldömölk, ktorí utekali pred Turkami. Do roku 1975 bol aj pútnickým kostolom, púte boli obnovené v roku 1995.
K neoddeliteľným pamiatkam obce patril do roku 1984 rímskokatolícky gotický kostol sv. Martina, postavený v prvej polovici 13. storočia, ktorý bol v roku 1770 prestavaný na barokový. V roku 1854 vyhorel spolu s celou dedinou. Zachovalo sa iba presbytérium (miesto pri hlavnom oltári kostola). Na jeho mieste stojí kaplnka sv. Martina.
Evanjelický kostol a.v. bol postavený v roku 1814 v klasicistickom štýle. V roku 1914 bola pristavená veža a kostol nadobudol dnešnú podobu.
V roku 1864 bola v neogotickom slohu postavená zvonica v časti Nová Lipnica. V minulosti slúžila na ohlasovanie času obeda, či živelných pohrôm.
Vlastivedné múzeum ide s dobou a svojich návštevníkov láka vždy novými zaujímavými výstavami. Niet divu, že v roku 2014 získalo ocenenie Múzeum roka. Po tejto vydarenej exkurzii zájdite do historického centra a ochutnajte špeciality miestnych reštaurácií.
Tipy na výlety v okolí Kaplnej
- Kúpalisko Cífer - Pác
- Slnečné jazerá Senec
- Budmerický kaštieľ
- Mestské múzeum v Senci
- Kúpalisko Kamenný mlyn Trnava
História obce Borša
Územie obce Borša bolo prvým obyvateľstvom osídlené už v paleolite a neolite. Neďaleko obce Borša sa nachádzajú stopy po sídlisku bukovohorskej kultúry. Tieto pochádzajú z 11. -13. storočia. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1221 kde sa spomína pod názvom Borsi, z roku 1284 pod názvom Borsi, z roku 1390 pod názvom Borsy, v roku 1773 sa uvádza ako Borssa a v roku 1920 už ako Borša, po maďarsky Borsi.
Obec patrila k hradu Blatný Potok, v roku 1284 sa spomína ako Príslušenstvo hradu Nové Mesto pod Šiatrom a v roku 1387 ako majetok Perényiovcov, v roku 1429 bola majetkom Palóczyovcov. Následne sa vystriedalo viacero majiteľov. V roku 1615 toto územie vlastnila rodina Lorántífyovcov, do 18. storočia Rákocziovci, a v 18.
V roku 1557 mala obec 4 porty (usadlosť, gazdovstvo, majer), v roku 1715 mala 13 domácností, v roku 1787 mala 43 domov a 281 obyvateľov, v roku 1828 mala 77 domov a 565 obyvateľov. Pravdepodobne už v 16. storočí, dokázateľne v 17. storočí bola Borša fíliou evanjelickej reformovanej farnosti Újhely (Sátoraljaújhely). V obci je kostol z obdobia pred 13. storočím, avšak najstaršie viditeľné románske časti doterajšieho kostola pochádzajú z polovice 13. storočia.
Na prelome 16. a 17. storočia bola Borša malou dedinkou s poddanským, šľachtickým a farským obyvateľstvom. Postupne však poddanské domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. Najneskôr na prelome17. a 18. storočia poddanských domácností v Borši začalo pribúdať. V roku 1715 tam hospodárilo trinásť a v roku 1720 štrnásť sedliackych domácností.
Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Po roku 1918 sa Slováci a Česi stali štátotvornými národmi. Územie Čiech bolo hospodársky vyspelejšie ako územie Slovenska hoci vo všeobecnosti platilo, že územie Slovenska, v súdobej literatúre uvádzané pod názvom horné Uhorsko bolo najrozvinutejšou časťou bývalého Uhorska.
Počas druhej svetovej vojny bola obec v rokoch 1938-1944 pripojená k Maďarsku. Po jej skončení bola obnovená ČSR a pri obnove vojnou zničeného štátu sa obec Borša stala v rokoch 1947-1949 stavebným strediskom Trate družby.
Kaštieľ v Borši
Na mieste dnešného objektu kaštieľa kedysi existoval vodný hrad, ktorého kamenné murivá pravdepodobne použili pri stavbe hradného kaštieľa z druhej polovice 16. storočia, pôvodne obohnaného vodnou priekopou, dodnes dobre viditeľnou na severnej strane. Kto postavil hradný kaštieľ, nie je známe. Kaštieľ naposledy opravovali v prvej tretine 20. storočia.
Kaštieľ v Borši
Kaštieľ má dnes pôdorys v tvare písmena L, resp. s prihliadnutím k prístavbe novších hospodárskych častí v tvare nepravidelného písmena U. Na styku dvoch pôvodných krídel je nárožná štvorcová hranolová bašta, ktorá by mohla byť pozostatkom veže. Priečelie orientované do ulice má v strede prízemia veľký polkruhovo ukončený portál s pravouhlým orámovaním.
Kaštieľ sa využíval ako depozitár Východoslovenského múzea Košice. Dnes je majetkom obce. V kaštieli sa narodil dňa 27.3. 1676 vedúci predstaviteľ protihabsburského povstania František Rákóczi II. Jeho busta od sochára J. Mayera, z roku 1907 je umiestnená pred hlavným vchodom do kaštieľa.
Relikvia prvého stupňa blahoslaveného Titusa Zemana je od nedele 25.februára 2018 aj vo farnosti sv. Jána Krstiteľa v Kráľovej pri Senci. Na oboch svätých omšiach za hojnej účasti veriacich, nielen priamo z Kráľovej, ale aj z okolitých farností (Hrubá Borša, Kostolná pri Dunaji, Hrubý Šúr, Senec ) don Jozef Slivoň s relikviou každého veriaceho osobitne požehnal.
V homílii zdôraznil, že blahoslavený Titus Zeman je patrónom povolaní - kňazských, rehoľných a zasväteného života. Je zároveň patrónom povolaní do sviatostného manželstva a kresťanskej rodiny. Aj preto si relikviu želal mať v kostole miestny duchovný otec Tomáš Kuľka.
Múzeum v Galante
Objavte s nami dejiny Galantského okresu, ktorý leží uprostred Podunajskej nížiny. Múzeum sa nachádza v starobylej budove hneď vedľa Rímskokatolíckeho kostola a farského úradu.
Galantské vlastivedné múzeum vzniklo 1. apríla 1969. Prvý impulz pre jeho vznik vyšiel od miestnych učiteľov, ktorí v tom čase viedli vlastivedný krúžok. Od roku 1970 do roku 1986 sídlilo múzeum v Neogotickom kaštieli. V roku 2014 sa presťahovalo do nových priestorov bývalej banky v centre mesta.
V budove múzea si môžete pozrieť 8 stálych expozícií. Prvá výstava nesie názov Mestská bytová kultúra a predstavuje kolekciu historického nábytku od konca 19. po začiatok 20. storočia. Vystavené kúsky predstavujú štýl bývania tzv. vyššej spoločenskej triedy.
V miestnosti Sakrálne pamiatky Vás zaujmú predmety s náboženskou tematikou, ktoré kedysi tvorili súčasť kostolného zariadenia. Výstava Tradičná ľudová kultúra galantského regiónu predstavuje etnologickú zbierku spôsobu života okolitých mikroregiónov: Šoporňa, Pata, Abrahám, Veľký Grob a Slovenský Komlóš. Vystavené predmety sú z oblasti tradičného ľudového odievania, ľudových remesiel i domácej výroby.
Kaplnka sv. Alžbety
Expozície v múzeu:
- Mestská bytová kultúra
- Sakrálne pamiatky
- Tradičná ľudová kultúra galantského regiónu
Azda najzaujímavejšou miestnosťou je Lekáreň, ktorej zariadenie pochádza z bratislavskej rodinnej lekárne z roku 1909. Výstavu tvorí množstvo fľaštičiek a nádob rôznych tvarov a veľkostí, ktoré kedy slúžili na výrobu liečiv. Nachádzajú sa tu i laboratórne pomôcky, lekárenské váhy a svoje čestné miesto tu majú aj diplomy miestnych lekárnikov a lekárov.
V najmenšej časti Výtvarní umelci regiónu nájdete 11 obrazov maliara Antona Dubrovského, rodáka zo Šoporne. Historická expozícia Mlyny a mlynárske remeslo sa zaoberá vývojom mlynárstva v oblasti Malého Dunaja a Dolného toku Váhu, od jeho počiatkov až po koniec 20. storočia.
Archeologická lokalita Gáň-Brakoň - to je názov výstavy, v ktorej uvidíte nálezy zo starobylého osídlenia tohto regiónu. Nádoby a fragmenty z rôznych nástrojov pochádzajú z obdobia neolitu a mladšej doby bronzovej. Poslednou zastávkou je Numizmatická výstava a nachádza sa v bývalej trezorovej miestnosti. Môžete si tu prezrieť mince z obdobia vlády Františka Jozefa I. i mince pochádzajúce zo Šintavského hradu.
Vysunuté expozície Vlastivedného múzea
- Dom ľudového bývania Matúškovo
- Vodný kolový mlyn Jelka
- Vodný kolový mlyn Tomášikovo
- Renesančný kaštieľ Galanta
- Dom ľudového bývania Veľké Úľany
- Mestské múzeum v Seredi
- Múzeum Veľká Mača
- Expozícia v Dome ľudového bývania v Šali
- Expozícia v Dome ľudového bývania v Žihárci