Z predchádzajúceho článku sme sa dozvedeli, že Boh sa nám dáva poznať rôznymi spôsobmi. Prvým z týchto spôsobov je Božie dielo, je to všetko to, čo On sám stvoril. Vysvetlili sme si aj dôvod, prečo je dôležité, aby Cirkev Božia - Kristovo telo, bola naším verným sprievodcom po tejto ceste poznania.
Túto cestu, cestu poznávania Boha prirodzeným rozumom, môžeme ohodnotiť ako cestu, ktorú môže človek poznávať vlastnými silami. Existuje tu však aj iná cesta, je to poznanie získané zo zjavenia Božieho.
Katechizmus píše: „Boh sa z úplne slobodného rozhodnutia zjavuje a dáva človeku. Robí to tak, že mu zjavuje tajomstvo seba samého, svoj dobrotivý plán, ktorý si v Kristovi od večnosti predsavzal v prospech všetkých ľudí. Svoj spásonosný plán Pán, Boh zástupov, zjavuje postupnými krokmi, akoby v jednotlivých etapách, ktorými ľudstvo pripravuje na prijatie Toho, kým naozaj On sám je. Vrcholom tohto zjavenia je Božie Slovo - Kristus Ježiš, Boh, ktorý sa stal človekom.
Ako sme si už povedali, a ako píše aj sv. apoštol Pavol v liste Rimanom (v prvej kapitole), Pán sa nám dáva poznať cez svoje stvorenie. Začal u prvých ľudí, Adama a Evy. Či nám Písmo nehovorí, že sa s nimi priamo zhováral a že sa Boh prechádzal po záhrade Eden?
Keď sa človek spreneveril Bohu a podľahol zvodom Diabla, Boh prichádza s plánom záchrany. (porov. Gn.) Boží plán je už od začiatku vytvoriť spoločenstvo ľudí, ktorí budú obývať zem a starať sa o ňu. (Gn 1, 28) Teda aj každú zmluvu, ktorú Pán Boh uzavrel s človekom, uzavrel s celým pokolením ľudským. Uzavrel ju s každým, kto uverí menu Pána Ježiša Krista.
Najskôr uzatvára Boh zmluvu s Noemom. Zmluvu, ktorú uzatvára, uzatváram s ním a celým ľudstvom, pretože z neho (Noema) pochádza celé ľudské pokolenie od potopy sveta. (Gn 9, 9; 9, 18-19; 10, 32; 11, 9)
Keďže bolo toto pokolenie rozptýlené, znamená to, že zmluva prestala platiť? Vôbec nie. Táto zmluva platí až do príchodu Pána. (KKC 58, Jn 11, 52) Táto zmluva je teda spojená s celým ľudským pokolením, nie len s jedným národom.
Rovnakým spôsobom môžeme vidieť Boží plán záchrany celého ľudstva aj v zmluve uzavretej s praotcom Abrahámom. Či nepožehnáva v Abrahámovi náš Pán „všetky pokolenia zeme“?
Posledná zmluva, ktorú všemohúci Boh uzatvára s ľudstvom, je zmluva, ktorú uzatvára v Pánovi Ježišovi Kristovi. (Rim 10, 13; KKC 65) Je to poslednú zmluva, ktorú nám Boh pred Svojím príchodom ponúka.
Nachádzame sa v posledných časoch, priatelia, každý, kto číta tieto riadky, prosím, zhliadni na Ježišovu milosrdnú tvár, prijmi Jeho lásku a uver v to, že Kristus zomrel pre tvoje hriechy a zo svojej vlastnej moci vstal z mŕtvych, aby si ty mohol žiť. Amen
Zmluvy Boha s človekom
Boh uzatváral zmluvy s Izraelom preto, aby sa obnovil vzťah medzi Bohom a človekom. Je to dôkaz Božej starostlivosti a lásky.
Zmluva milosti bola prvýkrát uzavretá s človekom v raji, keď po páde do hriechu dostal prísľub, že semeno ženy rozdrví hadovi hlavu. Táto zmluva ponúkala všetkým ľuďom odpustenie a milosť pod podmienkou trvalej poslušnosti skrze vieru v Krista. Sľubovala im aj večný život za predpokladu, že zostanú verní Božiemu zákonu.
Adam a Eva hneď po stvorení poznali Boží zákon, lebo jeho príkazy a požiadavky mali napísané v srdci. Zákon po páde človeka do hriechu nebol zmenený, ale začal pôsobiť plán spásy, ktorý mal hriešnika doviesť späť k poslušnosti. Pri zasľúbení Spasiteľa bol zavedený obetný systém, ktorý obrazne predznačoval Kristovu smrť ako jedinú účinnú obeť za hriechy.
Adam poúčal svojich potomkov o Božom zákone. Toto poznanie sa v ďalších pokoleniach prenášalo z otca na syna. No napriek tomuto láskyplnému opatreniu na záchranu človeka bolo len málo tých, čo ho poslušne prijali. Prestupovaním Božieho zákona sa svet natoľko zvrhol, že ho bolo treba zbaviť skazenosti potopou.
Nóach a jeho rodina zachovávali zákon, a on učil aj svojich potomkov zachovávať Božie prikázania, zahrnuté neskôr v Desatore. Keď sa však ľudia znova odvrátili od Boha, Hospodin si vyvolil Abraháma a povedal o ňom: „Poslúchol môj hlas a zachoval moje nariadenia, moje príkazy, moje ustanovenia a zákony“ (1 Moj 26,5).
Boh uzavrel novú zmluvu s domom Izraela tak, že im dá svoj zákon do vnútra. Už prví ľudia Adam a Eva v raji neposlúchli Boží hlas, keď im Boh zakázal jesť iba z jedného stromu, ktorý bol v strede raja (Gn 3,3). Bola to prvá neposlušnosť voči Bohu keď zhrešili. Do sveta vstúpil hriech predovšetkým pýcha a túžba po samostatnosti a nezávislosti od Boha. A potom tato neposlušnosť a pýcha v ľuďoch pokračovala ďalej celými dejinami Starého zákona.
Boh dal príkaz aby Izraeliti počúvali jeho hlas: „Počúvajte môj hlas a budem vaším Bohom, vy však budete mojim ľudom. Kráčajte tiež každou cestou, ktorú vám ja prikážem, aby sa vám dobre vodilo“ (Jer 7,23).
Ľudia mali vždy tvrdé srdce ako o tom hovorí Ježiš: „Mojžiš vám dovolil prepustiť vaše manželky pre tvrdosť vášho srdca; ale od počiatku to nebolo tak” (Mt 19,8).
Boh povedal: „neobracajte sa k modlám a nerobte si liatych bohov! Ja, Pán, som váš Boh! (Lv 19,4; Ex 20,3-4; 34,17) a Mojžišovi prikázal, že každý, kto sa z Izraelitov dopusti modloslužby zomrie ukameňovaním (Lv 20,1-7; Dt 13,6-11).
Boh nijako neznižuje svoju lásku k ľuďom, ktorých trestá ale robí to preto, lebo nechce aby ľudia páchali nepravosť, zločiny a hriech. Božia spravodlivosť znamená Božiu dobrotu, ktorou chce Boh spasiť ľudí.
Boh dobre vie, že Izrael nebude šťastní ani slobodný na tejto zemi ak úplne opustia svojho Boha (Dt 9,7-14). Izrael bol neverný Bohu, zhrešil a hľadal si iných bôžikov a uctieval iné modly (Jer 5,7; 7,17-19). Na to prichádzal Boží hnev a trest nie preto, že by Boh prestal milovať Izrael ale práve preto, že ho miloval ako Otec svoje deti.
Ak rozumiete týmto 8 biblickým zmluvám, potom rozumiete CELÉMU príbehu Biblie!
Evanjelium jasne hovorí, že pre kresťanov je Ježiš stredom celého Písma a on povedal, že neprišiel Zákon zrušiť, ale naplniť (porov. Mt 5,17-19). Ak chceme spoznať, aký je Boh, musíme postupne čítať nielen Starý zákon ale aj prečítať Novy zákon.
Sv. Augustín povedal: „Novy zákon je v Starom úkryty a Starý zákon je v Novom odhalený.” Je potrebné sa pozrieť na Ježiša lebo v ňom spoznávame Božiu tvár a milujúceho nebeského Otca. Apoštol Pavol v Liste Kolosanom píše: „Ježiš je obraz neviditeľného Boha” (Kol 1,15). A ďalej v Janovom evanjeliu Ježiš hovorí: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma? Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť, ukáž nám Otca? Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne?” (Jn 14,9-10).
Boží Syn pred svojou smrťou vzal do rúk kalich s vínom a hovorí: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás (Lk 22:20). Na kríži Boh uzavrel svoju zmluvu s nami, podpísanú krvou svojho Syna. Zmluvne sa voči nám zaviazal, že splní svoje sľuby dané nám. Že odpustí naše hriechy a že nám dá večný život.
Prehľad Božích zmlúv
Nasledujúca tabuľka poskytuje stručný prehľad hlavných zmlúv, ktoré Boh uzavrel s človekom v priebehu dejín spásy:
| Zmluva | Účastníci | Znamenie | Význam |
|---|---|---|---|
| Noemova zmluva | Boh a celé ľudstvo | Dúha | Prísľub, že už nikdy nebude potopa, ktorá zničí všetko živé |
| Abrahámova zmluva | Boh a Abrahám a jeho potomstvo | Obriezka | Požehnanie všetkých národov skrze Abrahámovo potomstvo |
| Mojžišova zmluva (Sinajská zmluva) | Boh a Izrael | Desatoro | Zákon a prísľub požehnania za poslušnosť |
| Nová zmluva | Boh a všetci, ktorí veria v Ježiša Krista | Eucharistia | Odpustenie hriechov a večný život skrze Ježišovu obetu |
Každá z týchto zmlúv predstavuje dôležitý krok v Božom pláne spásy a zjavuje Jeho lásku a vernosť voči ľudstvu.
