Rusalky, víly, strigy či baba Jaga a jej dom na stračej nôžke - bytosti, s ktorými sa neraz stretávame v ľudových rozprávkach a povestiach. Ich pôvod je však celkom iný. Všetky sú súčasťou pohanskej viery starých Slovanov. Tak ako každá mytológia, aj tá slovanská pomáhala ľuďom pochopiť rôzne prírodné, fyzikálne či psychologické javy, pre ktoré v tom čase nedokázali nájsť vysvetlenie. Okrem rozličných tvorov ukrývajúcich sa v lesoch či kútoch domov mali Slovania i svoj panteón bohov a bohýň.
Informácie o bytostiach slovanskej pohanskej viery sú veľmi strohé a v mnohých prípadoch aj protichodné, z čoho vyplýva, že sa nezachovali žiadne primárne historické pramene mapujúce túto mytológiu, tak ako je to napríklad u Grékov či severanov.
V slovanskej mytológii sa stretávame aj so ženskými bytosťami žijúcimi v lesoch a jaskyniach. Nazývali sa devony či dziewonie, v niektorých prípadoch aj divožienky.
Devana: Bohyňa Lesa a Lovu
Bohyňu Devanu (nazývanú aj Děvana, Dziewanna či Zievonia) si ľudia najčastejšie spájali s denným svetlom, ale bola vnímaná aj ako patrónka lesov, lovu a plodnosti. Podľa mýtov bola Devana dcérou Perúna. Často ju znázorňovali ako krásne dievča oblečené v kožuchu z medveďa. Luk a šípy, ostrý nôž či kopija boli neodmysliteľnou súčasťou jej výbavy, ktorá jej slúžila na lov lesných zvierat. Na základe tejto interpretácie niektorí historici považujú Devanu za ochrankyňu panien - môže za to aj historické prirovnanie k bohyniam Diane a Artemis, ktoré boli pannami a podľa mytológie nikdy nemali partnera ani dieťa.
Devana - Perúnova dcéra, ktorej malo byť zasvätené nebeské svetlo a lokálne zasvetené aj to denné. V podobe zlatovlasého dievčaťa na zlatej stoličke si ju predstavujú zrejme skôr etnológovia a historici. Ide o predpokladanú bohyňu. Pravdepodobne ide o slovenský ekvivalent rímskej bohyne Diany či gréckej Artemis.
Devana je bohyňa plodnosti. Ochrankyňa lesov a Svätých Stromov Veľkej Rasy - Duba, Brezy a Jaseňa.
Interpretácia vzhľadu Moreny bola rôzna (od miesta k miestu), avšak najčastejšie bola zobrazovaná ako krásna mladá žena s dlhými čiernymi vlasmi, jasnomodrými očami, oblečená v šatách posiatych diamantmi, ale aj s vlčími tesákmi a pazúrmi či ako stará bosorka, pripomínajúca babu Jagu.
Devana je jednou z troch sestier Premúdreho Boha Perúna. Veľmi často ju nazývajú aj Bohyňou Smrti, ktorá končí pozemský život človeka v Javnom Svete. A keď Moréna odchádza do svojich Ľadových Príbytkov po dni Jarnej rovnodennosti, nastáva prebudenie Prírody a všetkého života.
Všetci slovanskí bohovia a ich úlohy (A až Z) - Slovanská mytológia
Prepojenie s Prírodou
Pre Slovanov ako poľnohospodárov bola samotná zem posvätná, čo znamenalo, že Mokoš mala pre nich dôležitý význam. Slováci sa držia svojich pohanských koreňov nielen vynášaním a pálením Moreny, ale aj v podobe slovesnosti.
Slovanský Systém Určovania Času
Ako možno vidieť na Svarožom Kruhu, slovanský systém určovania času je úplne odlišný od dnešného. V prvom rade počet našich Súhvezdí, teda v prastarom, staroslovienskom vyjadrení „Čertogov“ alebo príbytkov Bohov je 16. Každé súhvezdie je pod ochranou konkrétnej vyššej Sily - Boha a má aj svoj vlastný runový znak. Ak sa dobre pozriete tak zistíte, že Bohyňa Moréna má runu Mara, ktorá je do dnešných dní erbom nášho národa.
V súčasnosti sa nachádzame na konci obdobia Noci Svaroga, alebo vo vyjadrení hinduistov na konci Kali Jugy, ktorá trvala 1 620 rokov. Obdobie nadvlády žiarenia Súhvezdia Líšky končí na jesennú rovnodennosť 2012. Rokom 7520 (2012) nastupuje obdobie pod nadvládou žiarenia Súhvezdia Vlka, teda Boha Velesa. Vraciame sa domov, do Sveta Svetla.
Runy
Už niekoľkokrát sme sa odvolávali na runy. Aby bolo jasné prečo, je potrebné sa zmieniť o pôvode slovanských a árijských písem. V mnohých Rodoch Veľkej Rasy v prastarých časoch existovali samostatné formy zápisu a čítania Múdrosti, ktorá sa uchovávala v tom či onom Rode, Klane alebo Kaste.
