Prenasledovanie kňazov komunistickým režimom na Slovensku

Po komunistickom prevrate zostali cirkvi (najmä katolícka) jediným potenciálnym oponentom režimu. Komunistický štát katolícku cirkev systematicky prenasledoval a likvidoval jej štruktúry. Osobitným spôsobom zasiahol proti mužským a ženským reholiam i gréckokatolíckej cirkvi, ktorú sa pokúsil úplne zlikvidovať násilným vtelením do pravoslávnej cirkvi.

Osobnosti prenasledované komunistickým režimom

Mnohí kňazi a rehoľníci boli prenasledovaní, väznení a dokonca umučení totalitným režimom. Tu sú príbehy niektorých z nich:

• Ján Benček patrí medzi ľudí, ktorých chytila za srdce misia profesora Kolakoviča.
• Rudolf Čavojský bol od malička vychovávaný v rímskokatolíckom prostredí a veril v poslanie laického apoštolátu. Kvôli zásadnému vplyvu a občianskej angažovanosti sa stal pre režim nepohodlným.
• DANKOVÁ ROZÁLIA, sr., ako rehoľná sestra vincentka vo svojom živote musela čeliť komunistickému prenasledovaniu, súdu aj väzeniu. Bola aj učiteľkou i zdravotnou sestrou a počas SNP pracovala v nemocnici.
• Fridrich Fritz bol študentom teológie, ktorý doručil falošné preukazy zaisteným kňazom v Podolínci. Po rozpustení seminára sa rozhodol pokračovať v štúdiu teológie v zahraničí, no cestou vo vlaku bol zaistený orgánmi pohraničnej stráže.
• Akvinas Juraj Gabura je príkladom ako prežívať aj ťažké okolnosti života. V roku 1952 ho odsúdili za velezradu, za spovedanie členov Bielej légie na doživotie, v máji 1960 dostal amnestiu. Prešiel ťažkými väzeniami v Ilave, Leopoldove a Valdiciach.
• Ján Janok, lekár a redemptorista, reflektuje vo svojich spomienkach udalosti totality nacizmu aj komunizmu a dokumentuje osobnými spomienkami ich prežívanie.
• Ján Jágerský, evanjelický teológ, sa počas štúdií ako kaplán aktívne zapojil do Slovenského národného povstania. Ako aktívny duchovný bol viackrát vypočúvaný a poslaný na 4 roky do PTP, kde bol 18 mesiacov.
• Dominik Kaľata ako jezuita si pri tajnej biskupskej vysviacke dal myšlienku „mocou Ducha Svätého“. Svojim príkladom povzbudzoval aj tých, čo boli s ním v PTP, ako aj vo väzení.
• Jozef Labuda vyrastal vo veriacej rodine a od detstva inklinoval k duchovnému životu. V lete roku 1980 sa ako miestny kňaz v Nemčiňanoch rozhodol prijať pozvanie Emílie Kesegovej a pridal sa ku skupine rekreantov, veriacich, ktorí pravidelne navštevovali za týmto účelom chatu v Kyjaticiach. Netušili, že chata bola dlhodobo Štátnou bezpečnosťou sledovaná a dňa 21.8.1980 boli zadržaní.
• LAPŠANSKÁ ANNA, sr., je členkou rehoľného spoločenstva Sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
• Félix Litva, jezuita, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej emigrácie v zahraničí.
• MAGULOVÁ ĽUDMILA, sr., ako mladá študentka medicíny pocítila túžbu zasvätiť svoj život Bohu a roky pôsobila popri zamestnaní lekárky ako rehoľníčka v ilegalite.
• Milan Mesároš svedectvom života ukazuje ako totalita komunizmu zasahovala do osobného, rodinného, pracovného i spoločenského života jednotlivých ľudí.
• Františka Muziková, bývalá zdravotná sestra, za svoju vieru a stretávanie sa s priateľmi prežila jeden a pol roka za mrežami československých žalárov.
• MYDLÍKOVÁ OĽGA, sr., je svojim životom svedkom prenasledovania gréckokatolíckej cirkvi druhej polovice 20. storočia.
• NAGYOVÁ ROZÁLIA, sr., prišla ako devätnásťročná v roku 1947 do Kongregácie školských sestier de Notre Dame s túžbou vstúpiť do kláštora v Bratislave.
• Mária Olejníková rozpráva o osobnosti Ladislava Hanusa, ktorý bol v roku 1954 odsúdený na 12 rokov väzenia.
• Emília Pastvová vypovedá o celom slede perzekúcií komunistického režimu na jej osobe.
• Štefan Popovič je príkladom poslania Spoločnosti Božieho slova celý svoj život zasvätiť ohlasovaniu evanjelia a šíreniu Božej lásky medzi ľuďmi všetkých národov.
• SCHELINGOVÁ CECÍLIA, sr., pracovala v bratislavskej Štátnej nemocnici a podieľala sa na príprave úteku väznených katolíckych kňazov.
• SLODIČÁKOVÁ MÁRIA, sr., zmyslom jej života bolo rozdávať lásku a vieru.
• ŠKOLNÍKOVÁ ROZÁLIA, sr., túžila pomáhať ľuďom v núdzi.
• Páter Ferdinand Takáč bol katolícky kňaz chorvátskeho pôvodu, dlhoročný politický väzeň, spisovateľ a prekladateľ.
• TENCEROVÁ ANNA, sr., bola vychovávaná v zbožnej rodine roľníkov a v päťdesiatych rokoch bola vylúčená zo školstva ako neschopná vychovávať socialistickú mládež.
• Ivan Tóth išiel životom podľa vzoru pracovitých a svedomitých rodičov a silná viera mu pomohla prekonať prekážky.
• Mons. ThDr. Bartolomej Urbanec zasvätil celý život cirkvi a šíreniu Božieho slova medzi ľuďmi.
• Magdaléna Záhorská ukazuje, že aj v náročných a ťažkých skúškach života počas komunizmu našla oporu vo svojej viere.

Tieto príbehy sú len zlomkom z celkového počtu osôb, ktoré boli prenasledované komunistickým režimom pre svoju vieru. Ich svedectvo však zostáva dôležité pre pochopenie tejto temnej kapitoly našich dejín.

Napriek tomu, že v spoločnosti pretrváva zvyk chodiť do kostola a formálne sa hlásiť ku kresťanstvu, náboženstvo vo verejnej sfére fakticky chýba. Cirkvi žijú na okraji verejného záujmu a veriaci takýto stav schvaľujú. Napriek pravidelným masovým účastiam na viacerých tradičných obradoch a púťach sa slovenská spoločnosť od Svidníka po Bratislavu v reálnom živote postupne sekularizuje.

Generáciu bývalých antikomunistov a príslušníkov podzemnej cirkvi len veľmi ojedinelo dopĺňajú príslušníci ďalších generácií. Biskupi vysvätení na konci 80-tych alebo začiatkom 90-tych rokov sa po nástupe Roberta Fica dostali do pasce: podporili jeho politiku a uzavreli s ním pakt, následky čoho ich postupne viac a viac rozdeľujú.

Prvou kľúčovou oblasťou je vzťah ku štátnosti, hodnota štátu v hierarchii hodnôt katolíckeho kléru. V slovenských pomeroch nejde o nový problém. Aj keď to napokon nebola taká zásadná otázka ako počas druhej svetovej vojny, predsa len išlo o mäkkú verziu sporu medzi katolicizmom a nacionalizmom, medzi kráľovstvom, ktoré nie je z tohto sveta, a kráľovstvom budovaným tu na zemi.

Druhé sklamanie pre vyrovnané vzťahy Cirkvi a štátu po roku 1989 priniesla zmluva medzi hierarchiou katolíckej cirkvi a vládou Róberta Fica po voľbách v roku 2006. Ako sme už v Impulze písali, je to dohoda, ktorá poškodzuje záujmy Cirkvi a veriacich a ohrozuje nezávislosť a poslanie Cirkvi v slovenskej spoločnosti.

Kým jednu skupinu komunisti mučili, väznili a prenasledovali, druhá profitovala zo spolupráce s režimom a tvárila sa, že prenasledovanie a perzekúcie neexistujú. Združenie katolíckych duchovných s názvom Pacem in Terris - v preklade Mier na zemi, ktorý komunisti v rámci kamufláže „ukradli“ z encykliky pápeža Jána XXIII. - je pre katolícku cirkev na Slovensku i v Česku dodnes bolestnou a neuzavretou spomienkou.

Na otázku, prečo kňazi vstupovali do združenia, neexistuje jednoznačná odpoveď. Historici sa zhodujú, že to záviselo od konkrétnych príbehov a paralelu môžeme nájsť napríklad pri spoluprácach s komunistickou tajnou políciou - ŠtB. Ľudia vstupovali dobrovoľne, z obavy, ale aj s vidinou vlastného prospechu.

Zakazoval v ňom, aby sa kňazi piamo i nepriamo angažovali v politických organizáciách alebo združeniach podporujúcich politické strany a režimy zamerané proti cirkvi. Stanovisko Svätej stolice malo rozhodujúci vplyv na mnohých členov, ktorí sa v roku 1982 rozhodli vystúpiť.

S pádom totality v roku 1989 došlo aj k zániku združenia, ktoré stratilo svojho najväčšieho podporovateľa - komunistickú stranu. Otázne je, nakoľko sa cirkev vyrovnala s bývalými členmi.

Arcibiskup Alojz Tkáč patrí k osobnostiam, ktoré sa nebáli ozvať a zastať nespravodlivo stíhaných. Aj v ňom bola v hĺbke srdca ukotvená sila odpustenia, ktorú deklarovala blahoslavená sestra Zdenka: „Odpustiť je najväčšia vec v živote.“

Reportér vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano Mario Ponzi opísal českých a moravských biskupov, očakávajúcich príchod pápeža Benedikta XVI. na pražskom letisku Stará Ruzyně, ako mýtických hrdinov. Obraz, ktorý možno opäť vztiahnuť na slovenskú realitu, kde menovanie arcibiskupov Zvolenského a Bezáka otvorilo fázu nástupu druhej ponovembrovej biskupskej generácie.

Práve nastupujúca generácia biskupov, ktorých čaká neľahká misia vodcov tvorivej menšiny, by mala byť vnímavá na tieto znamenia čias. V čase postupujúcej sekularizácie je snaha zachovať si výrazný spoločensko-politický vplyv neudržateľná. Výzvou dneška je byť cirkvou expandujúcou dovnútra, podporujúcou pestrý duchovný život veriacich, stavajúcou na kvalite osobných vzťahov a bratskom zväzku kléru a laikov.

tags: #krestansky #knazi #pocas #komunizmu