Svätá omša je pre kresťanov veľmi dôležitá, pretože počas nej sa stretávame s Pánom Ježišom. Pre deti môže byť účasť na svätej omši niekedy náročná, preto je dôležité, aby im bol priebeh a význam omše vysvetlený jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom. Tento článok je sprievodcom pre rodičov a katechétov, ktorí chcú deťom priblížiť krásu a tajomstvo svätej omše.
Každé dieťa je originálne so svojou povahou, vlastnosťami, situáciou a okolnosťami, v ktorých vyrastá. Na to, ako sa správa pri omši, vplýva mnoho faktorov. Niektoré môžeme ovplyvniť, iné nie.
Myslím, že veľa rodičov nechce každý týždeň svoje dieťa vystaviť hodine niečoho, čo nedokáže pochopiť. A tak si lámu hlavu nad tým, prečo by malo malé dieťa chodievať na omšu - hlavne, ak je hlučné a rušivé. Táto otázka má zmysel len vtedy, ak omšu vnímame v princípe iba ako akúsi učebňu, kde sa chceme dozvedieť niečo viac o našej viere.
Áno, v omši sa úplne učíme o našej viere. Obživí naše porozumenie celého nášho života. A jej symboly, rituály a modlitby sú tak bohaté na význam, že premýšľanie nad nimi nikdy nemôže vyčerpať ich neustálu aktuálnosť. Ale omša nie je nejakou pokročilou hodinou náboženstva a vedomostí. Tie, vďakabohu, nie sú predpokladom vzťahu s Ježišom. Omša je stretnutie. Je to úcta. Je to obeť Kristovej smrti na kríži, ktorá sa dáva za odpustenie hriechov.
Liturgia je dielom Cirkvi a Cirkev neexistuje kvôli charite a duchovenstvu či iným veciam, zatiaľ čo by omša ostala na druhom mieste. Realita je opačná. Aj keď malé dieťa nemôže sledovať omšu ako takú, môžeme pomenovať niekoľko vecí, ktoré sa dokáže z nej naučiť: ukáže mu iných ľudí, ľudí rôzneho veku a kultúry, ktorí sa zúčastňujú na tej istej viere. Ukazuje mu, že jeho rodina nie je jediná, ktorá verí. Ukazuje mu, že na nedeli je niečo zvláštne. Hudba mu hovorí, že spoločne oslavujeme.
Ale aj keby ho omša nič nenaučila, určite by som ho tam vzala. Boh stvoril ľudské bytosti v tele. To nebola chyba. A keď sa stal človekom, bolo mu dané aj fyzické telo. A toto telo je stále s nami, je tam fyzicky. Je to jeden z najväčších zázrakov našej viery, že môžeme byť fyzicky v prítomnosti nášho Boha. Keď Kristus prikázal svojim apoštolom, aby “nechali malé deti prichádzať k nemu”, myslí to celkom doslovne. “Nech prídu,” pretože v konečnom dôsledku: “Nebeské kráľovstvo patrí takýmto ľuďom.” Zvyšok z nás sa môže dostať do neba, ale nebo patrí deťom. Kristus nás upozorňuje na to, že dospelý, ktorý je účastný, robí to len tak, že sa stane dieťaťom.
Ak by niekoho vylúčili (hoci nič také sa nestane), nebudeme to my, dospelí? My sme tí, ktorých hriech sa neustále pokúša vymaniť Boha z našich životov. Takže otázka “Čo získa malé dieťa z omše” je rovnako hlúpa ako pýtať sa, čo získa z omše dospelý.
Vážení unavení rodičia, vaše deti sú počas omši isto hrozné, neposlušné a vyrušujú týždeň čo týždeň. Je to ako veľký reflektor, ktorý stále svieti na vás a vaše rodičovstvo. Som tu však s vami. Začala som sa obávať nediel. Myslím, že sme skúsili všetko. Chodili sme na rannú omšu, chodili sme na večernú omšu, šepotom sme vysvetľovali, hrozili, sedeli sme vpredu, vzadu, utekali do miestnosti určenej pre deti. Ale napriek všetkému, každý týždeň tu ja a moja hlučná a chaotická rodina chodíme (dozadu!). Vrtíme sa a rozptyľujeme každého a neustále sme vystavení pohľadom veľkého počtu ľudí, ktorí nerozumejú, aké je ťažké naučiť batoľa sedieť 45 minút v tichosti. Vyzerá to šialene.
Keď sa rozhliadol videl boháčov ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince, a povedal: “Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. Nie je to práve to, čo robíme? Dávame doslova všetko to, čo máme, keď sa podriaďujeme požiadavke Cirkvi, aby sme šli na nedeľnú omšu. (Nepríjemné rozpaky, nanešťastie, nie sú dostatočným dôvodom na to, aby sme zostali doma.) Zvonka to vyzerá, že “robíme absolútne minimum”. Do chrámu sme sa dostali. To určite. Ale sústredíme sa? Máme duchovný zážitok? Načúvali sme slovám evanjelia? Nezdá sa to moc. Sme jediní, ktorí vedia, ako veľmi dávame. Rovnako ako dve drobné mince ženy v chrámovej pokladnici vyzerajú ako nič v porovnaní s obrovským vreckom zlata bohatého človeka, náš príspevok sa zdá byť taký malý, že by sa človek mohol diviť, prečo sa vlastne snažíme.
Prečo dokonca prísť aj na svätú omšu, ak strávime celý čas kontrolovaním, či je naše dieťa v poriadku? Veľmi často odchádzam z omše s pocitom, že to bolo fiasko. Dokonca sa mi ani nepodarilo odísť normálne, lebo som tak rýchlo utekala, že som si zabudla kľaknúť. Aký som to ja katolík? Ak sa tak cítite tiež, nezabudnite - mať malé deti alebo deti so špeciálnymi potrebami alebo čokoľvek a situácia, v ktorej sa nachádzate, vám neumožňuje v pokoji si pokľaknúť či pozorne počúvať, je to jedinečný druh “biedy”. Takže neustávajte. A prosím, nebojte sa príliš toho, ako vaša rodina vyzerá navonok.
Tip na knihu: 7 tajomstiev Eucharistie, Moc každodennej svätej omše, Prežívaj svätú omšu.
Ako pripraviť deti na svätú omšu?
Je dôležité deťom priblížiť význam svätej omše a pripraviť ich na ňu. Tu je niekoľko tipov, ako to urobiť:
- Pripravte deti už doma na to, že sa idú stretnúť s Pánom Ježišom. Pripomeňte im dôležitosť tohto stretnutia a skúste ich motivovať k tomu, aby boli pozorné.
- Dieťa vidí rodičov, čo robia, čomu veria, ako sa správajú, a aj keď tomu nerozumie, kopíruje ich. Vo výchove nič lepšie ako príklad rodičov neexistuje.
- Vždy záleží v akom nastavení príde do kostola rodič a v akom deti. Ak sú deti vybehané, najedené a napité, sú podľa slov jednej mamky „krotké“.
- Do kostola neprichádzajme na poslednú chvíľu. Ak sa ide autom, cestou sa možno rozprávať, kam ideme, čo tam budeme robiť, ako sa budeme správať.
- Malému dieťaťu pripomínajme, že Pán Ježiš sa na nás teší a že budeme spievať, hovoriť iba keď ostatní, inak budeme počúvať a snažiť sa byť potichu. Ak sa im to podarí, pochváľme ich, oceňme každý malý pokrok, povedzme im napr. že sme videli, ako mali chuť behať, ale ostali s nami.
- Hovorme deťom, že chodiť do kostola je pre nás rodičov niečo veľmi dôležité. Najmä keď dieťa vymýšľa a nechce sa mu ísť do kostola, povedzme mu, že my tam túžime ísť, chceme sa rozprávať s Pánom Ježišom, že potom budeme mať viac síl sa s ním hrať.

Priebeh svätej omše pre deti
Svätá omša má svoje presné časti, ktoré sa opakujú, ale každá omša je iná, pretože počúvame iné Božie slovo a oslavujeme rôzne sviatky.
Úvodné obrady
- Vstupný spev otvára slávenie liturgie.
- Nasleduje úkon kajúcnosti, po ktorom sa spieva Pane, zmiluj sa.
- Potom zaznieva Sláva Bohu na výsostiach (Gloria).
Liturgia slova
- Počas liturgie slova počúvame čítania zo Svätého písma.
- Kňaz nám vysvetľuje Božie slovo v homílii.
- Po homílii nasleduje Vyznanie viery (Credo).
- Nasledujú spoločné modlitby veriacich.
Liturgia Eucharistie
- Spev k prinášaniu obetných darov začína bezprostredne po skončení spoločných modlitieb veriacich.
- Eucharistická modlitba je najdôležitejšou časťou svätej omše.
- Počas svätého prijímania prijímame Telo a Krv Ježiša Krista.
Záverečné obrady
- Na konci svätej omše dostávame požehnanie a odchádzame, aby sme šírili Božiu lásku vo svete.

Ako zapojiť deti do svätej omše?
Je dôležité zapojiť deti do slávenia liturgie rozličnými spôsobmi: asistencia kňazovi, spev v zbore, hra na hudobnom nástroji, prednes liturgických čítaní alebo spoločných modlitieb, prinášanie obetných darov. Všetky vonkajšie úkony by však boli bez ovocia, keby nenapomáhali vnútornej účasti detí na slávení.
- Ak sú deti v predškolskom veku môžeme im dať aj nejakú malú úlohu napr.: spočítať koľko sviečok horí na oltári, koľko je miništrantov, spýtať sa, čo vidia pri oltári a na ňom, čo sa tam práve deje, hovoriť o farbe rúcha, „predpovedať“, čo bude teraz nasledovať, hádať, kto príde čítať či miništrant, chlapec, alebo dievča, vysvetliť prečo si teraz pokľakneme.
- Občas možno objasniť nejaké slovo (deti aj keď sa nezdá sú vnímavé), cez Otčenáš chytiť sa za ruky, ísť s nimi na krížik apod.
- Chlapcom pomáha, ak chodia miništrovať.
- Ak je možné, choďte na detskú sv. omšu - hrajú a spievajú sa tam detské piesne, ukazovačky, kázeň je prispôsobená deťom, sú tam rôzne aktivity, ktoré ich hlbšie uvádzajú do evanjelia i do priebehu celej omše. Deti si tam môžu nájsť kamarátov a spoločnosť, s ktorou budú chodievať do kostola, na stretká aj vo vyššom veku.
- Každá rodina svojou prítomnosťou dotvára atmosféru Eucharistie. Po skončení Eucharistie sa neponáhľajme domov, ale zostaňme, ak sa dá, ešte pred kostolom, aj to buduje vzťahy a spoločenstvo. Po ceste domov, pri obede alebo večernej modlitbe sa rozprávajme o tom, čo nás oslovilo.
- Pomáhajú aj katechézy Dobrého pastiera, kde sa vysvetľujú primeraným spôsobom časti sv. omše a tak potom deti lepšie chápu súvislosti a jednotlivé úkony.
Ticho počas svätej omše
Aj v omšiach za účasti detí a mládeže je potrebné, na vhodných miestach, zachovať posvätné ticho, aby vonkajšia činnosť nezaberala priveľa času. Aj deti sú schopné rozjímať. Ako je ticho súčasťou hudby, tak je aj súčasťou liturgie. Posvätné ticho treba na vhodnom mieste zachovať ako súčasť slávenia.
Správanie dieťaťa v kostole je ovplyvnené vekom, temperamentom, jeho momentálnym, fyzickým a psychickým rozpoložením. Rodič najlepšie pozná svoje dieťa. Stanovením hraníc v správaní (čo môže a čo nie), ich dôsledným dodržiavaním a láskavým prístupom, postupne učíme dieťa prežívať sv. omšu nielen navonok, ale aj vnútorne.
Pokiaľ sa menšie deti po nejakom čase začnú v kostole ozývať, sú plné energie, nevedia obsedieť, nebojme sa vyjsť von, aby nevyrušovali ostatných. Je potrebné včas zasiahnuť. Ak exituje detská miestnosť, alebo chodba, kde je prenos, choďme tam, alebo aj vonku, ak sa dieťa potrebuje upokojiť, vyplakať, či vybehať. Keď sa dá, potom sa na niektorú časť omše vráťme.
Rodič, ktorý sa obetuje pre dieťa, získava milosti, aj keď sa nemôže až tak sústrediť a je vonku. Stačí zachytiť kúsok z omše. Prijať, že naša účasť na sv. omši s deťmi, bude na pár rokov iná. Potešiť sa z maličkostí.
Svedectvo jednej mamičky: „Ak boli dievčatá aspoň 5 sekúnd v pohode, snažila som sa aspoň z tých pár sekúnd ukradnúť moment pre mňa a pre Ježiša a prežiť ho čo najviac. Posilou mi bola tá chvíľka po prijatí Eucharistie… Veľakrát som však odchádzala z omše, z ktorej som veľa nemala a možno ani deti, no vravím si, že sme boli aspoň bližšie pri Ježišovi a On nás naplnil milosťami.
Knižky o svätej omši pre deti
Existuje mnoho kníh, ktoré deťom pomáhajú lepšie pochopiť svätú omšu. Tieto knihy deťom priblížia jednotlivé časti svätej omše a pomôžu im aktívne sa zapojiť do slávenia Eucharistie.
- Moja knižka o svätej omši (Dominika Farkašová)
- Vitaj na svätej omši (Angela M. Burrinová)
- Na svätej omši (Angela M. Burrinová)
- Môj prvý misál (Irmgard Partmannová)
Úlohy pre deti počas detskej svätej omše
Počas detských svätých omší sa deťom často zadávajú rôzne úlohy, ktoré ich majú motivovať k aktívnej účasti a hlbšiemu prežívaniu liturgie.
| Úloha | Popis |
|---|---|
| Nakresliť prvoprijímajúce deti | Nakresliť deti ako prichádzajú k prvému svätému prijímaniu. |
| Nakresliť Dominika Sávia | Nakresliť Dominika Sávia ako sa vznáša nad zemou po prijatí Pána Ježiša v hostii a napísať k nemu prosbu. |
| Nakresliť dieťa vo vojne | Nakresliť dieťa, ktoré je niekde vo vojne a pomodliť sa ruženec za ukončenie vojen. |
| Namaľovať Milosrdného Pána Ježiša | Namaľovať Milosrdného Pána Ježiša a dole pod neho dať nápis: Ježišu, dôverujem Ti. |
| Priniesť kvietok Panne Márii | Priniesť vyrobený, nakreslený alebo živý kvietok Panne Márii, ktorý jej potom na sv. omši spoločne darujeme. |