Pán Ježiš Kristus je v živote veriacich tou najdôležitejšou osobou. Pravdu povediac, malo by to platiť o každom človeku. Je zarážajúce, koľko je o osobe Ježiša Krista mylných názorov a zdá sa, že to nikomu neprekáža. Problém spočíva v tom, že ohľadom Božej osoby nevyhnutne musíme veriť správne.
Keď sa naše predstavy odchýlia od Božieho slova, keď dôjde k odchýlke, Pán Ježiš sa prestane prejavovať v našom živote a toto miesto radi zaujmú zlí duchovia. Ak ľudia zmenia evanjelium (dobrú správu, Božie slovo), pozmenia sa tvrdenia o Ježišovi a už nehovoria o tom, ktorý skutočne žije.
Nutným dôsledkom toho je, že sa zmení duch, ktorý pôsobí v životoch ľudí. Prestane pôsobiť Svätý Duch, Duch pravdy, a namiesto Neho pôsobí v ľuďoch duch klamu. Preto je užitočné, keď pri vyučovaniach o Ježišovi neustále čerpáme z Božieho slova.
Praví kresťania veria, že Ježiš je jediný Boží Syn, ktorý prišiel v ľudskom tele. Iní, ako napríklad moslimovia, si myslia, že Ježiš bol prorok medzi ďalšími prorokmi. Hinduisti popisujú Krista ako jedného medzi mnohými veľkými učiteľmi. Neveriaci Bertrand Russell v článku ’Prečo nie som kresťanom’ napísal: „Historicky je pochybné, či Kristus vôbec kedy žil, a ak áno, nič o ňom nevieme.“
„Čo sa týka Kristovho charakteru,“ povedal, „netuším, či v múdrosti alebo v čestnosti stojí Kristus tak vysoko, ako ho ľudia podľa príbehov poznajú. Kresťanstvo je výnimočné medzi svetovými náboženstvami a centrom kresťanstva je skutočná jedinečnosť Pána Krista.
Pán Ježiš Kristus je v živote veriacich tou najdôležitejšou osobou. Pavol sa modlil, aby sme Boha poznali pravým poznaním, a keď sa Jób dohadoval so svojimi priateľmi o Božej spravodlivosti, Všemohúci ich rozhovor pozorne počúval. Na Jóbových priateľov sa rozhneval, že o Ňom nehovorili tak správne ako Jób.
Ježiš je Spasiteľ ľudí (1Tim 1,10) On jediný je schopný zbaviť nás i svet od hriechu, zvíťaziť nad satanom a odstrániť všetky následky hriechu. Syn Boží sa stal človekom tak, že pôsobením Ducha Svätého sa narodil z Panny Márie v Betleheme za čias kráľa Herodesa. Ježišov skrytý život trval 30 rokov, verejný 3 roky. To, že Ježiš je opravdivý Boh dával najavo tým, že konal zázraky, ako napr. pozri: Lk 8, 40-48, Mk 1,2, Mk 8, 1-9 a napokon sám vstal z mŕtvych. Ježiša farizeji falošne obžalovali u Poncia Piláta, ktorý ho dal ukrižovať. Na kríži dal svoj život za nás a naše hriechy. Ježiša potom pochovali, ale On na tretí deň vstal z mŕtvych.
Zmŕtvychvstaním Ježiš Kristus zvíťazil nad smrťou, Satanom, hriechom a nad utrpením. Tým nám dal život v hojnosti, aby sme už tu na zemi žili ako Božie deti podľa príkladu Ježiša Krista. Po svojom zmŕtvychvstaní zostal na zemi ešte 40 dní a potom vystúpil na nebesia k svojmu Otcovi - Bohu. Prisľúbil apoštolom a ostatným učeníkom, že im zošle Ducha Svätého, čo sa aj stalo po 10. dňoch.
Spása je záchrana od večného zatratenia našej duše. Ježiš Kristus nám daroval hojný život na zemi a večný život v Božom kráľovstve. Vykúpený je každý človek, lebo Ježiš Kristus zomrel a zaplatil za hriechy každého človeka. Spasený je však ten, kto prijme vieru v Ježiša Krista, ktorý za nás zomrela vstal z mŕtvych a v pokání zanechá svoj starý hriešny život.
Ježiš Kristus je výnimočný v každom ohľade. Ježiš ako Žid nemá žiadne spory s Mojžišom, prorokom, ktorý priniesol Židom zákon a vyviedol Izraelitov z egyptského otroctva ako samostatný národ. Mojžiš aj Ježiš boli prorokmi toho istého Boha a Ježiš vyhlásil, že neprišiel zrušiť zákon (nájdený v Mojžišových písomnostiach), ale naplniť. (Mt 5:17) Pán Ježiš tvrdil, že Mojžišove slová sú slovami Pána Boha. (Porovnaj Mt 19:4-5 s 1. M 2:24) Avšak zisťujeme, že v mnohých ohľadoch stojí Ježiš vyššie ako Mojžiš.
Ježiš je dokonalejší prorok ako Mojžiš. V 5. M 18:15-19 Mojžiš predpovedal, že Boh vzbudí Židom proroka so zvláštnym odkazom. Každého, kto neposlúchne tohoto proroka, bude súdiť Boh. Táto pasáž sa tradične vysvetľovala s ohľadom na Mesiáša. Kristovo zjavenie je slávnejšie ako Mojžišovo. „Lebo zákon bol daný skrze Mojžiša, ale milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista.“ (J 1:17)
Pozícia Pána Krista je vznešenejšia ako Mojžišova. Mojžiš je najväčší medzi prorokmi Starej zmluvy, ale Pán Ježiš je viac ako prorok. Zatiaľ čo Mojžiš slúžil Bohu, Ježiš bol vyhlásený za Božieho Syna s právom vládnuť všetkým sluhom. Zázraky Pána Ježiša stoja vysoko nad Mojžišovými. Kristove vyhlásenia sú slávnejšie ako Mojžišove.
Mohamed, zakladateľ islamu súhlasil s Ježišom a Mojžišom, že Boh je jeden, ktorý stvoril nebo a zem a On sám je nad celým kozmom. Mohamedovo učenie môžeme zhrnúť do piatich doktrín:
- Alah je jediným pravým bohom.
- Alah vyslal mnohých prorokov, vrátane Mojžiša a Ježiša, ale Mohamed je posledný a najväčší.
- Korán je vrcholná náboženská kniha a je nadradená nad Zákon, Žalmy a Evanjeliá o Ježišovi.
- Existujú mnohé bytosti medzi Bohom a nami (sú to anjeli), niektorí sú dobrí a iní sú zlí.
- Pri vzkriesení zavážia dobré skutky ľudí pri rozhodovaní, kto pôjde do neba a kto do pekla.
Kristus ponúka slávnejšie posolstvo. Ježiš urobil väčšie vyhlásenia ako Mohamed. Ježiš vyhlásil, že je Bohom. Mohamed vyhlásil, že je len človekom, ktorý je prorokom. Ak by Ježiš nebol Bohom, nebol by ani žiadnym prorokom. Pán Ježiš ponúkol slávne potvrdenie svojich vyhlásení. Vykonal množstvo zázrakov. Mohamed nevykonal žiadny zázrak, ale v Koráne potvrdil, že Ježiš ich vykonal mnoho. Jedine Pán Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych.
Ježiš Kristus učí teistický svetonázor. Na rozdiel od toho srdcom hinduizmu je panteizmus, uvedomenie si vlastnej božskosti.Kristovo učenie je morálne vyššie, dokonalejšie. Ortodoxný hinduizmus trvá na tom, že trpiacich ľudí treba nechať trpieť, pretože to je ich osud a tak ako to určuje karma. Pán Ježiš povedal: „Miluj svojho blížneho ako seba samého.“
Ústredná postava kresťanského mýtu o bohočlovekovi, narodenom z panny, ktorý mučeníckou smrťou na kríži vykúpil prvotný hriech ľudstva. Biblický výklad o Ježišovi Kristovi asimiloval niektoré vplyvy orientálnych kultov o umierajúcich a znovuvzkriesených bohoch a archaické kulty o bohovládcoch nebies.
Pavol to vyjadruje nasledovne: „Keď k vám niekto príde a zvestuje vám iného Ježiša, než sme vám hlásali my, alebo keď prijímate iného ducha a iné evanjelium, než ste dostali, vy to pokojne znášate.“ (2Kor 11,4)
Jesus Christ | Full Documentary | Biography
Teraz sa pozrieme na tri oblasti osoby Mesiáša z biblického hľadiska. Samozrejme, v Božom slove nájdeme veľa pasáží, ktorými môžeme dokázať fakt, že Ježiš je dokonalý Boh, ale teraz sa pozrieme na 1. 1. „Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky.“ (Žd 1,1-2a) V samotnom úvode tohto listu nám jeho pisateľ pripomína skutočnosť, že v minulosti Boh hovoril cez ľudí, ktorých si vyvolil, ale teraz sa k nám prihovoril v Synovi. Ďalej čítame, že tento Syn sa stal dedičom všetkého (úplne všetkého). Keďže sa Ježiš stal dedičom všetkého, my sa stávame spoludedičmi.
Ešte pred začiatkom jestvovania všetkého tu bol Boží Syn. Ježiš v plnej miere odráža podobu Boha. Žiadny obyčajný človek nemôže spôsobiť očistenie od hriechov, a to dokonca ani od tých svojich. Niektoré kruhy, ktoré sa mylne považujú za kresťanské, tvrdia, že Pán pred tým, ako sa zjavil v tele, bol archanjelom Michaelom. Nielenže je to teologická hlúposť a heréza, ale je to i urážka Všemohúceho, keď Ježiša dávajú na úroveň anjelov. A títo služobníci sa klaňajú Synovi Božiemu.
Možno sa vám bude zdať, že tento výrok nejako zvlášť nepotvrdzuje, že ide o Božské vlastnosti, ale je tomu tak. Kto z nás môže povedať, že vždy nenávidí hriech? Aj tu môže niekto namietnuť, že to nijako nepotvrdzuje Boží charakter, a opäť môžeme povedať: Ale áno, potvrdzuje. Duša človeka musí znášať toľko tlakov, že sa nám život často zdá neradostný.
Tento verš predsa nemôže nechať nikoho na pochybách, že ide o Božskú osobu. Pripomínam, že stále sa hovorí o Synovi Božom, o Mesiášovi. Človek nevie stvoriť vôbec nič. Iba Boh sa nemení, nestarne, neslabne ani sa nevyvíja, lebo je dokonalý. My starneme, svet starne a speje k úplnému koncu.
Znovu je tu zvýraznený rozdiel medzi Synom Božím a anjelmi. Na základe 1. kapitoly Listu Židom sme nespochybniteľným spôsobom preukázali, že Ježiš Kristus je dokonalý Boh so všetkými vlastnosťami a schopnosťami, ktoré Božskej osobe prislúchajú, a z 2. kapitoly tohto listu budeme dokumentovať, že Ježiš Kristus je dokonalý človek a taktiež, prečo to tak musí byť.
Začneme jednou veľmi zaujímavou výpoveďou Božieho slova: „Lebo nie anjelom Boh podriadil budúci svet.“ (verš 5) Vyplýva z toho, že súčasný svet (vek) je poddaný anjelom. Žiaľ, ide o anjelov padlých. Ježiš nazýva satana kniežaťom tohto sveta. Národy ovládli tieto padlé bytosti, a preto všetky náboženské systémy národov nutne skončia v uctievaní falošných bohov.
Musíme trochu spomaliť a uvedomiť si, že táto pasáž sa predovšetkým vzťahuje na Ježiša Krista. Bez Neho by sa žiadna vláda nad stvorenstvom nekonala. Čítame, že Ježiš bol učinený menším od anjelov a predtým v 1. kapitole sme vo veršoch 4-7 čítali, že Pán je väčší, dôstojnejší ako anjeli. Toto zdanlivé protirečenie sa dá veľmi jednoducho vysvetliť, a to tým, že Ježiš bol učinený menším od anjelov nakrátko, na málo, na čas, aby okúsil smrť.
Pán Ježiš je posväcujúci, ostatní sa stávajú bratmi preto, lebo sa posväcujú. Na to, aby sa Mesiáš stal bratom, musel prijať ľudské telo. Svojou smrťou a vzkriesením potom oslobodil svojich súrodencov od strachu zo smrti, ktorý zviera každého človeka.
Keď používame tento termín, máme na mysli počatie Pána Ježiša Krista, a nie počatie Márie, čo je teologický nezmysel, ktorý šíri tradícia. V obyčajnej ľudskej krvi je život biologický, nie večný. Pán Ježiš Kristus mal v sebe večný život. Tento večný život, zoe, bol v Jeho krvi. Ježiš bol obmedzený telom. NIKDY NEZHREŠIL - Keď povieme, že nezhrešil, nemyslíme tým iba hriešne skutky, ale Pán bol dokonalý i vo svojich myšlienkach, vo svojej komunikácii, reakciách, vo všetkom. JEŽIŠ NEBOL CHORÝ - Keďže tvrdíme, že Ježiš bol bez hriechu, rovnako tak musíme tvrdiť, že Ježiš nebol chorý. Ak by bol Ježiš chorý, znamenalo by to, že bola na Neho uvalená kliatba zákona, teda, že zhrešil.
Nerobil svojvoľné zázraky, ani keď Ho k tomu vyzval Herodes. Robil iba to, k čomu Ho Duch viedol. Dokonca ani zázraky nerobil z vlastného rozhodnutia. Tento dokonalý Boží Syn a Syn človeka, ktorý viedol dokonalý život podľa Božej vôle, sa stal obeťou za nás. Preto je táto obeť dokonalá a jedinečná, nemôžeme ju opakovať - je úplne dostatočná na to, aby zdokonalila každého, kto verí.
Keď Pán vystúpil do neba, tak sa tam vracia nielen ako Syn Boží, ale aj ako Syn človeka. Víťazstvo je dokonané, Kristus už nikdy nezomiera. Aj tí, ktorí v Neho veria, prešli zo smrti do večného života. Ktože sa nám to narodil? Kto je vlastne Ježiš? Koho narodenie si pripomíname v tento čas?
Pre mňa je Ježiš Kristus môj osobný spasiteľ, Pán aj Boh, ale aj najbližší priateľ. Nebol som stále veriaci, ale dnes viem že to bolo najlepšie rozhodnutie, aké som v živote urobil. Ak veríme tomu, že Ježiš je Boh, ktorý sa stal človekom, tak jeho slová majú nenahraditeľnú moc a význam pre celé ľudstvo. Čo s tým urobíš ty? Otázkou pre teba teraz je: Kým je Pán Ježiš pre teba? Je pre teba len jeden z múdrych ľudí, liečiteľ, dokonalý vzor morálky?
Cirkev preberá výraz svätého Jána (Jn 1,14) , a nazýva „vtelením“ skutočnosť, že Boží Syn prijal ľudskú prirodzenosť, (653, 661) aby v nej uskutočnil našu spásu. Viera v skutočné vtelenie Božieho Syna (90) je rozpoznávacím znakom kresťanskej viery. Jedinečná a celkom neobyčajná udalosť vtelenia Božieho Syna neznamená, že Ježiš Kristus je sčasti Boh a sčasti človek, ani že je výsledkom nejasného zmiešania božského s ľudským. Stal sa skutočne človekom a pritom zostal skutočne Bohom. Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek.
Na rozdiel o vtedajších náboženských elít Ježiš nekládol dôraz na vykonávanie náboženských úkonov, ale na lásku - k Bohu a k blížnym. Masy Izraelcov si Ježiša veľmi obľúbili, bol tu však problém. Náboženskí predstavitelia sa cítili kvôli Ježišove popularite - a slovách o pokrytectve - ohrození. Bežný ľud zas očakával politického vodcu, ktorý oslobodí Izrael od rímskej nadvlády. Ježiš neuspokojil priania ani jednej z týchto skupín. Kým teda bol Ježiš a prečo prišiel na zem?
V Jánovi 1,1-14 čítame: „Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh… To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ Podobne v Kolosanom 2,9: „Veď v ňom telesne prebýva všetka plnosť božstva.“ Ježiš si pripisoval aj iné Božské vlastnosti. Tvrdil, že je svetlom sveta, má autoritu nad celou zemou, raz sa vráti súdiť svet, môže odpúšťať hriechy a dáva ľuďom večný život.
Ježiš po celý čas hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi. Inokedy Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. Ja a Otec sme jedno.
Ježiš je Božím Synom v tom zmysle, že má rovnakú podstatu ako Boh. Je mu rovný, no vzal na sebe podobu človeka a narodil sa do ľudskej rodiny. V Biblii čítame, že Ježiš je „odbleskom Božej slávy a obrazom Božej podstaty.“ 3 Pri pohľade na Syna máme teda šancu lepšie porozumieť tomu, aký je Otec. Historicky sa Ježiš narodil medzi rokmi 4 a 6 pred naším letopočtom v Betleheme. Ježiš je plne Bohom, ale zároveň je aj plne človekom.
Ak Ježiš tvrdil, že je Boží Syn, logicky prichádzajú do úvahy len tri možnosti. Buď bol klamár a zámerne ľudí zavádzal. Taký človek nestojí za to, aby ho niekto nasledoval - aj keby boli jeho ostatné výroky akékoľvek inšpiratívne. Ďalšia možnosť je, že bol blázon s megalomanskými výrokmi. Ježiš však nepreukazoval žiadne známky psychickej choroby, práve naopak. Zostáva teda len jedna možnosť. Zaslúži si naše uctievanie. Mali by sme k nemu pristupovať ako k Bohu, s úctou a bázňou.
Ježiš nie je len náš priateľ, ale aj náš najvyšší vládca. To znamená, že mu dovolíme, aby viedol každú oblasť nášho života: našu kariéru, rodinu, vzťahy s inými, financie aj to, čo pozeráme v televízii či na internete. Dokáže zvládnuť všetky naše problémy. Tým, že žil medzi nami, vie sa vžiť do našich potrieb a problémov.
Tvrdí, že všetky veci v našom živote budú slúžiť na naše dobro a že môže pre nás urobiť omnoho viac, ako my prosíme. Dokáže zmeniť náš život. Boh nás stvoril na svoj obraz a urobil nás jedinečnými. Chce, aby sme sa tešili zo života a využili naše dary a talenty pre dobro iných.
Napriek tomu daj Ježišovi priestor konať v tvojom živote, uč sa od neho a spoliehaj sa naňho. To je presne to, čo robí život úžasným. Ak sa stránka nenačíta, povoľ vo svojom prehliadači javascript. Kto je Pán Ježiš? Ak by sme sa na neho pozerali iba z vonkajšieho hľadiska a skrze Písmo, mohli by sme ho vidieť len ako muža, ktorý začal verejne pôsobiť asi vo veku 30 rokov a po 3 rokoch bol ukrižovaný, no následne vstal z mŕtvych.
Bol to človek, ktorý vynikal v reči a dokázal pútavo hovoriť. Robil zázraky, liečil chorých a dokonca vzkriesil mŕtvych. Myslím, že by sme mohli o ňom ešte hovoriť veľa. Avšak dnes slávime sviatok, ktorý nám ukazuje hlbší význam a pravú podstatu Pána Ježiša Krista.
Pán Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Títo traja učeníci boli svedkami jeho premenenia. Čo to premeniť vlastne znamená? Sväté písmo nám to ukazuje, keď hovorí, že jeho tvár zažiarila ako slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Týmto nám Sväté písmo ukazuje dve vlastnosti Pána Ježiša: jeho tvár žiari ako Slnko a jeho odev žiari ako svetlo.
Podobne je to aj s Pánom Ježišom, jeho Božská podstata nám dáva život a je základom našej existencie. Tak aj Božská podstata Krista je neskutočne veľká a úžasná a človek by v jej priamej prítomnosti mohol “zhorieť.” Toto Božstvo Ježiša Krista je pre nás nedosiahnuteľné. Priblížiť sa k jeho Božstvu znamená pre nás smrť. Nedokážeme doslova prísť k tej podstate Boha, ak nás Pán Boh neochráni, aby sme prežili.
Taktiež, Pán Ježiš a jeho odev sú prirovnávané k svetlu. On osvecuje, dáva svetlo. Potrebujeme svetlo, aby sme videli život okolo seba. Potrebujeme Ježiša, ktorý osvecuje náš život, avšak nie tým fyzickým svetlom, ktoré prichádza skrze Slnko. Osvecuje náš život v duchovnom zmysle, aby sme vedeli dobre rozoznávať, čo je dobré a čo je zlé.
Aká je Božia vôľa, čo máme vo svojom živote robiť, ako máme žiť, hlavne aby sme boli spasení. Pán Ježiš osvecuje náš život. Počuli sme ďalej o tom, ako prichádza Peter k Ježišovi a hovorí: “Pane, dobre je nám tu.” Okrem toho, Božstva, ktoré presahuje nás ľudí, Pán Ježiš je aj láska - Božia láska.
Pán Ježiš doslova prišiel, aby spasol svet skrze lásku a svoju obetu. Pán Ježiš je niekto, kto nás obdarúva láskou a vidíme, že to vníma aj apoštol Peter: Dobre je nám tu pri Ježišovi Kristovi. Ďalšia vlastnosť, ktorá bola opísaná nižšie v evanjeliu, je doslova svedectvo samotného Boha.
Pán Ježiš je ten, ktorý sa nás dotýka - určite duchovným spôsobom, ale dotýka sa nás aj fyzicky skrze Eucharistiu. Prichádza, aby sa nás dotýkal a obdaroval nás odvahou, aby sme vo svojom živote vedeli vstať a premôcť strach, ktorý sa snaží nás premáhať. Toto sú naozaj krásne svedectvá a vlastnosti toho, kým je naozaj Ježiš Kristus.
V ostatných rokoch sa dostal do popredia titul Pána Ježiša ako najvyššieho a večného kňaza. Od roku 2014 vždy vo štvrtok po slávnosti Zoslania Ducha Svätého slávime sviatok nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza. V Liste Hebrejom je Pán Ježiš označený ako najvyšší kňaz (porov. Hebr 2, 17; 4, 14), ktorý obetoval seba samého ako obetu platnú a dokonalú naveky (porov.
Evanjelista svätý Matúš pripomína udalosť, keď Ježiš požiadal apoštola Petra, aby chytil rybu a odniesol predpísaný poplatok za seba i za neho (porov. Pán Ježiš teda nepatril medzi židovských kňazov podľa Mojžišovho zákona. Navonok žil ako židovský laik. Predsa však niesol v sebe úplne nové jedinečné a neopakovateľné kňazstvo.
V najúchvatnejšej chvíli, keď kňaz hovorí: „Hore srdcia“, mali by sme mať srdcia hore u Boha, a nie dolu na zemi, v myšlienkach na pozemské veci. Presviedčal svojich priateľov a poslucháčov, že pre každého, kto s vierou prijme Ježiša ako Božieho Syna, jestvuje otvorená cesta k odpusteniu hriechov a do večného príbytku v Božom domove.
A práve skutočnosť zmŕtvychvstania a vstup do neba s osláveným ľudským telom predstavujú Ježišovo ustanovenie za kňaza. Očakáva svoju „hodinu“, v ktorej zomrie na kríži. Je ponorený do hlbokej modlitby, ktorá je naplnená jednotou jeho vôle s Otcovou voľou. Vnútorné duchovné utrpenie, ktoré prežíval v modlitbe, svojím zjednotením s Otcovou vôľou premenil na odovzdanie seba samého, na živú obetu.
Boh Otec ho ustanovil za najvyššieho a večného kňaza. Pán Ježiš nám sprostredkuje nielen nejaké zakrytie alebo schovanie našich hriechov, on nám sprostredkuje ich skutočné odstránenie a zničenie. Z Otcovho rozhodnutia nejestvuje iná účinná kňazská služba pre nás ľudí, iba tá, ktorú sprostredkoval. Veľmi potrebujeme, aby nám jedinečné hodnoty Eucharistie, odpustenia hriechov sprostredkovali v našom čase a v našej krajine kňazi, ktorí budú pokorní, čistí a svätí.
Našu prosbu za kňazov môžeme predniesť aj slovami modlitby svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša: „Ježišu, najvyšší a večný kňaz, uchovávaj si každého z tvojich kňazov v svojom najsvätejšom Srdci. Ochráň ho, aby zostali čisté jeho pery, ktorými prijíma tvoju predrahú krv. Nech zostane čisté a nedotknuté jeho srdce, na ktorom má tvoj vznešený kňazský charakter. S mocou premieňať chlieb a víno daruj mu aj schopnosť meniť srdcia. Požehnaj a urob plodnými jeho námahy a raz mu daj korunu večného života.