Slovensko je krajina bohatá na kultúrne rozdiely, ktoré sa prejavujú aj počas Vianoc. Hoci sa v každom kúte krajiny sviatky mierne líšia, podstata zostáva rovnaká: Vianoce sú čas, kedy sa stretáva rodina a užíva si spoločné chvíle.
Prípravy na Vianoce: Adventné obdobie
Na sviatky narodenia Ježiša Krista sa kresťanské rodiny pripravujú už štyri týždne vopred. Toto obdobie sa nazýva Advent a je časom duchovnej prípravy. Počas adventu sa častejšie navštevujú kostoly, nakupujú sa darčeky, upratuje sa a vyzdobujú sa príbytky. Symbolom adventu je adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré predstavujú štyri nedele pred Štedrým dňom.
S Adventom sa spája aj pôstne obdobie a príprava na sviatky hojnosti. Ľudia sa kedysi počas Adventu zdržiavali konzumácie mäsa, preferovali ryby. Pôst sa na Slovensku dodržiava po stáročia a končí sa až polnocou na Štedrý deň. Dnes sa však od pôstu v mnohých rodinách upúšťa.
Vianočná výzdoba
Čo si predstavíte, keď sa povie slovo Vianoce? Určite je to vianočný stromček a vôňa dobrého jedla. Naše domácnosti sa premieňajú na krásne vyzdobené miesta, rozžiarené stromčeky a svetelnú výzdobu majú snáď všetky obchodné centrá či rôzne firmy takmer od začiatku decembra. To je znak toho, že sviatky sú už pomaly tu.
Výzdoba domov, interiérov aj exteriérov je novodobou záležitosťou a vianočná výzdoba k nám prišla až koncom 90. rokov. Kedy zdobíte stromček vo vašej rodine? Mnohí ho majú už od začiatku decembra, aby si ho užili, tešili sa na Vianoce a nasávali sviatočnú atmosféru. Tento symbol má poriadne dlhú tradíciu. Vianočný stromček pochádza zhruba zo 17. storočia.
Objavil sa najskôr v nemeckých krajinách u aristokracie, potom u mešťanov a postupne sa rozširoval ďalej a až začiatkom 20. storočia sa objavil už aj na slovenskom vidieku. Na vidieku bol spočiatku stromček maličký, bol to iba vrcholček stromu, ktorý visel vždy z povaly a bol skromne ozdobený sušeným ovocím, neskôr medovníčkami, či ozdobami, ktoré si domáci vyrábali sami zo slamy.
Vianočné gule a ozdoby, ako ich poznáme dnes sa o slovo prihlásili až neskôr. U nás sa stromčeky až do Druhej svetovej vojny zdobili iba ručne vyrábanými ozdobami. Až po vojne sa už aj na Slovensku objavilo prvé výrobné družstvo v Čadci, ktoré sa venovalo výrobe ozdôb z fúkaného skla a výrobňa tam funguje dodnes, pričom si vyrábajú vlastné návrhy ozdôb.
Okrem medovníčkov či sušeného ovocia sa v minulosti na stromček vešali aj sladkosti, čo obľubovali hlavne najmenší členovia rodiny. Vianočné kolekcie sa ako prvé vyrábali v krajinách, ktoré mali dlhodobú cukrársku a čokoládovú výrobu. V 20. storočí sa dali kolekcie kúpiť už aj u nás a po 2. svetovej vojne bolo módne, že na vianočnom stromčeku museli okrem ozdôb visieť aj salónky z obchodu.
Dnes sa už oproti tradičným stromčekom veľmi zmenil ich výzor. Nebývajú zavesené z povaly, ozdôb je viac, pribudli elektrické svetielka a v našich obývačkách už mnohí preferujú skôr veľké stromčeky. Dnes je škála ozdôb, výška stromčeka a rôznych možností na vkuse každého z nás. Na trhu je pestrý výber živých stromčekov, či sú to borovice, jedličky alebo smreky.
Na Štedrý deň začíname oficiálne sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom je však až 1. sviatok vianočný - deň Kristovho narodenia. Na Štedrý deň sa dodržiava pôst, ktorý končí o polnoci.
Štedrá večera: Jedlá a symbolika
Názov Štedrá večera nám sám o sebe hovorí, že jedla bolo viac. Kedysi na Slovensku boli v rôznych regiónoch rôzne počty jedál, najmenej boli 3 jedlá, na východnom Slovensku až 12 chodov, čo symbolizovalo 12 mesiacov v roku. Išlo o jedlá, ktoré sa bežne varili počas roka. Na žiadnom stole nesmel chýbať med a cesnak. U mnohých to boli aj pirohy, slíže, opekance či bobaľky s makom.
Potom to museli byť oblátky, ktoré piekli učitelia na prelome 19. a 20. storočia. Ďalším chodom bývali obilninové kaše. Varili sa na sladko osladené medom. Neskôr sa k nim pridala krupicová kaša osladená medom a rozpusteným maslom a škoricou. Potom aj biela ryžová kaša na sladko. V každej rodine musela byť na stole aj vianočná polievka, ktorá bola pre každý región iná. Mohla to byť rybacia polievka, strukovinová, fazuľová so širokými rezancami, dubáková, biela mliečna polievka.
Samozrejmosťou už po stáročia, najmä v katolíckych rodinách, bola ryba, pretože bol ešte pôst a dodržiavali sa cirkevné nariadenia. Od 13. storočia bolo cirkevnou vrchnosťou dovolené počas pôstu konzumovať ryby a všetky živočíchy, ktoré prežili vo vode. V stredoveku bolo preto pôstnym jedlom aj mäso z vydry alebo bobra. Ryba ostáva tradičným jedlom aj ďalej a ryby sa jedli nie len čerstvé ale aj údené, sušené či kyslé. U protestantov, ktorí nemali pôst, boli na stole zabíjačkové špeciality ako klobásky, huspenina či slanina.
Od 16. storočia sa v Čechách rozvíjalo rybnikárstvo, ktoré postupne prišlo aj na Slovensko a cielene sa chovali kapry, ktoré sa vykrmovali s úmyslom, aby sa kupovali na vianočný stôl a mali potrebnú váhu. Kapor sa stal tradičnou rybou, ktorú Slováci mali dlhé roky na stole vo varenej alebo pečenej forme. Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa u nás ustálil až oveľa neskôr.
Zemiakový šalát s majonézou je novodobá záležitosť, začína sa objavovať až po Druhej svetovej vojne v 50.rokoch, ale od vtedy sa stal tradičnou súčasťou večere. No a záver Štedrej večere vždy tvorili koláče z kysnutého cesta plnené slivkovým lekvárom, tvarohom alebo orechmi.
Toto bolo klasická Štedrá večera, ktorá sa viaže k začiatku 20.storočia, ale tým, ako sa mení spôsob nášho života, menia sa aj podávané chody.
Typické jedlá na Štedrovečernom stole:
- Oblátky s medom a cesnakom
- Vianočná polievka (kapustnica, rybacia, hríbová)
- Ryba (kapor, pstruh, losos)
- Zemiakový šalát
- Opekance (bobaľky) s makom
- Koláče (kysnuté, medovníky)
- Ovocie (jablká, orechy)
Ľudové zvyky a tradície
Aké by to boli Vianoce bez rôznych ľudových zvykov, ktoré dodržiavali naši predkovia. Niektoré sa udržali a preniesli až do dnešných dní a iné už pomaly zanikli. Je ale fajn vedieť, ako to kedysi fungovalo.
V minulosti na Štedrý deň skoro ráno ženy piekli vianočný chlebík. Kým sa ženy od skorého rána obracali v kuchyni, muži pripravovali drevo a stravu pre dobytok. Deti mali tiež svoju úlohu, aby im čas strávený čakaním na Ježiška zbehol čo najrýchlejšie. V mnohých rodinách sa stromček zdobil až na Štedrý deň, to robili staršie deti s mladšími. Aj Štedrovečerný stôl bol ináč usporiadaný ako dnes.
Nohy stola sa obmotali reťazou a každý, kto sedel za stolom mal nohy položené na reťazi. Malo to symbolizovať súdržnosť rodiny. Pod stolom bola sekera a ostrie symbolizovalo tuhé silné zdravie pre všetkých členov rodiny. Dávala sa tam aj slama, čo symbolizovalo narodenie Ježiša Krista v chudobnej maštaľke v Betleheme.
Gazdinky museli poriadne vyzdobiť aj stôl a myslieť na každý detail a symboliku. Hore na stôl sa dával vždy nový domáci, ručne vyšívaný biely obrus vyšívaný krížikovou červenou výšivkou. Na neho sa dávali oriešky a jabĺčko. Každý člen rodiny si pred večerou prerezal jabĺčko a pozrel sa na jaderník. Ak bol pekný a jablko bolo zdravé, tak to symbolizovalo pevné zdravie.
Čo sa jedlo počas Štedrej večer v minulosti? Na stôl sa dávalo aj pečivo, respektíve medovníčky, vyzdobené v tvare zvierat a presne také druhy a počet, koľko mali domáci vo svojom hospodárstve. To pečivo sa nekonzumovalo, ale malo symbolizovať, aby sa zvieratám dobre darilo. Bolo tam ešte aj obilie a strukoviny, ktoré sa na gazdovstve pestovali, aby sa aj v budúcom roku dobre darilo úrode.
No a zvyk, ktorý bol rozšírený na celom území Slovenska a pretrváva dodnes je tiež spojený so symbolikou. Počas večere mohol obsluhovať iba jeden človek a ostatní mali sedieť. Zatiaľ čo v minulosti naši predkovia trvali na dodržiavaní tradícií a silno verili v ich silu, dnes z nich dodržiavame iba zlomok. Mnohé tak poznáme už iba z rozprávania. Dnes si ich dodržiavanie asi nevieme ani predstaviť.
To, že sa pod stôl dávala slama alebo nádoba s mliekom dnes už nemá až taký význam, pretože aj keby sme ho chceli dodržiavať, tak ľudia z mesta budú ťažko zháňať slamu. V minulosti ale mali pre ľudí veľký význam. Niektoré vám zase môžu pripadať až bizarné. Platil taký zvyk, že si každý mal upratať svoje veci, aby nikomu neviseli kabáty na vešiaku, lebo sa hovorilo, že ten, komu bude visieť kabát, že sa v novom roku obesí. To je zvyk, ktorý dnes neberieme vážne. Podobne je to aj s jedlom a počtom chodov počas večere.
Hoci sa navarilo viacero druhov jedál, to neznamenalo, že boli plné hrnce jedla. Vždy sa v minulosti jedlo tak, že z každého jedla si každý dal jednu lyžičku a mal ochutnať. Aj tu vidieť starostlivosť a šetrnosť, aby sa s jedlom neplytvalo.
Mnohé ľudové zvyky sú ale natoľko symbolické, že by bolo fajn, keby sa obnovili a ľudia si ich uctili. Mne sa veľmi páčilo, že počas Adventu, teda 4 týždne pred sviatkami, sa ľudia snažili zmieriť a mali si odpustiť všetky hádky. Hovorilo sa, že kto nie je s niekým uzmierený, tak si nesmie ani sadnúť k Štedrovečernému stolu. Rovnako by sme mali dbať aj na to, že sviatky nie sú len o darčekoch a preplnených stoloch, ale hlavne o rodinnej súdržnosti.
Mali by sme myslieť ekologicky a ekonomicky ako naši predkovia a teda neplytvať s jedlom. Urobiť si Štedrú večeru príjemnú, ale aby sviatky neboli o konzumácií obrovského množstva potravín a koláčov. Naše gazdinky sa dnes starajú, aby sviatky boli hojné, ale niekedy je jedla až toľko, že ho nestihneme skonzumovať a potom ho vyhadzujeme. Slovensko je krásna krajina a v každom jeho kúte sa Vianoce slávia inak:) Tieto najväčšie a zároveň najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa v mnohých krajinách slávia inak.
Zvyky v rôznych regiónoch Slovenska
Štedrá večera začína ako skoro v každej časti Slovenska krátkym príhovorom hlavy rodiny. Potom nasleduje modlitba najstaršieho člena za celú rodinu. Ďalej nasledujú oblátky s medom a cesnakom.
V okolí Oravy sa hlavne vo viacgeneračných rodinách zachovalo mnoho z pôvodných zvykov. Už tradičnou polievkou je na strednom Slovensku kapustnica - tak ako inde na mnoho spôsobov, napr. s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty). Tak ako skoro všade podáva sa vyprážaná (najčastejšie kapor alebo pstruh) a klasický zemiakový majonézový šalát. V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek.
Na východnom Slovensku zas pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa aj ťažkým jedlám a venovať sa hlavne modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na štedrý deň je až do večere prísny pôst.
Vianočný stromček zvyknú ozdobovať až v tento deň. Zvyčajne sa zdobí tradičnými dekoráciami, ktoré sa v rodinách dedia z generácie na generáciu. V niektorých rodinách sa však stromčeky zdobia aj moderným spôsobom podľa súčasných trendov. Pred štedrou večerou sa tiež spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných, ktorí tu už bohužiaľ nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel. Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Nesmú na stole chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca - aby boli zdraví a bohatí.
V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. januára. Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.
Na Štedrý deň: Svjatyj večur sa všetci tešia. Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode. Všetky jedlá majú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemuseli odbiehať od stola. Ak niekto z rodiny nie je prítomný, odložia mu na stôl tanier.
Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Následne sa prítomní začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého jedla aspoň trošku okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oblátkami, chlebom a soľou. Potom sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky. Po absolvovaní večere sa členovia rodiny pomodlia, idú sa pozrieť pod vianočný stromček a vyberú sa na bohoslužbu.
Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!
Regionálne rozdiely v štedrovečerných zvykoch:
- Kysuce: Hrachová polievka so slivkami, ryba a majonézový šalát
- Južné Slovensko (Levice): Hustá rybacia polievka - halászlé, pečený pstruh s opekanými zemiakmi
- Orava: Kapustnica s hubami, údenou rybou, smotanou a zemiakmi, hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou
- Stredné Slovensko: Kapustnica s hubami (Liptov), rybacia kapustnica (Žilina), hríbová alebo slivková polievka (Rimavská Sobota), pečená hus alebo kačka (Martin), "slávnostný trojboj" z kapusty, klobásy a jaterničiek (Rimavská Sobota)
- Východné Slovensko: Oblátka s medom a cesnakom, jablká a orechy, umývanie vo vode s mincou
Základné kresťanské zvyky
Množstvo spomínaných zvykov historici zaraďujú medzi pohanské i keď niektoré z nich postupne preberali aj prvky kresťanských zvykov.
- Čítanie zo Svätého písma.
- Delenie oblátok.
- Koledovanie.
- Požehnanie. Kedysi sa žehnalo cesnakom a medom.
Ktoré tradície sa dodržiavajú v súčasnosti?
Nasledujúce zvyky dodržiavali ľudia nielen v minulosti, ale niektoré z nich dodržujú v mnohých rodinách aj dnes. Každá rodina je iná, to znamená, že niektoré zvyky dodržuje viac, iné menej. Možno niektoré z nich dodržujete aj vy alebo si na ne spomínate z čias návštev u starých rodičov. A možno sa vám niektoré zapáčia tak, že ich začnete doržiavať od tohtoročných Vianoc.
- Modlitba predstavuje spoločnú vďaku Bohu za jedlo a dožitie sa Štedrej večere v zdraví. Modlitbou začína aj vianočná večera.
- Šupiny z kapra sa vkladali pod obrus na štedrovečernom stole preto, aby sa peniaze pre rodinu počas budúceho roka rozmnožili a pribudlo ich. Viacerí ľudia si šupinu z kapra dávajú aj do peňaženky. Tento zvyk pretrval dodnes, najmä v ekonomicky náročných časoch všeobecnej krízy.
- Cesnak je symbolom zdravia a je to jeden z najúčinnejších prírodných liekov. Po celý nasledujúci rok by mal strúčik cesnaku zabezpečovať celej rodine pevné zdravie. Narezaný cesnak spolu s medom sa pred večerou dáva na vianočné oblátky. Väčšinou otec rodiny natrie oblátku medom a cesnakom, potom ju naláme na toľko častí, koľko členov má rodina.
- Med má zabezpečiť ľudskú dobrotu. To znamená, že má motivovať k tomu, aby aby všetci budúci rok boli dobrí a milí voči iným ľuďom. V mnohých rodinách si ešte pred štedrou večerou dávajú z medu krížik na čelo ako symbol požehnania a dobroty.
- Jablko sa vyberá z misy ovocia a pri večeri sa rozkrojí priečne na dve polovice. Ak zostal jadrovník v tvare hviezdy, znamená to pre celú rodinu šťastie a zdravie. Keď jadrovník bol v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba, ba dokonca smrť.
- Orechy tiež nemôžu chýbať na štedrovečernom stole. Pred večerou sa otvárajú podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu.
- Jeden tanier navyše je ďalší zo zvykov našich predkov, ktorý sa dodržiava i dnes. Podľa obyčaje sa jeden tanier prestrie pre náhodného hosťa, ktorý by mohol prísť. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti.
Počas večere svietia sviečky, ktoré sú tiež symbolom Vianoc.
Vianočné zvyky vo svete
Vianočné jedlá sa v rôznych krajinách líšia a štedrovečerné menu je v iných regiónoch diametrálne odlišné. Vianočné jedlá vo svete sa líšia najmä z geografických a historických dôvodov. Pozrime sa spoločne na to, čím by nás v rôznych krajinách sveta pri štedrovečernom stole pohostili.
- Austrália: Grilované krevety s barbecue omáčkou, vianočná šunka so sladkou jablkovou a brusnicovou omáčkou, White Christmas (sladkosť pripomínajúca turecký med), vianočný anglický puding
- Anglicko: Vianočný puding so sušeným ovocím, orechmi, koreninami, brandy, či whisky, plnený moriak s brusnicovou omáčkou, alebo chlebovou omáčkou
- Grécko: Jahňacie, bravčové mäso, Christopsomo (posvätný chlieb podobný vianočke), baklava s orieškami, medom a sladkými sirupmi
- Francúzsko: Údený losos, ustrice, foie gras, slané palacinky, pečená hus, alebo pečená morka s gaštanmi, ,,Vianočné poleno“ (roláda z piškótového cesta plnená jemným maslovým krémom), šampanské
- Nemecko: Pečená hus s varenými, alebo pečenými zemiakmi a kapustou, či kelom, grilovaná klobása, rôzne údeniny a zemiakový šalát
- Taliansko: Cestoviny, bravčové mäso, jahňacina (južné oblasti), Panettone (sladký chlieb s hrozienkami a sušeným ovocím), šumivé vína
- Španielsko: Tapas, rôzne syry, údeniny a čerstvá aj grilovaná zelenina, polievka s plodmi mora, krevety, úhor, pečené ryby a tradičná sušená šunka Jamón, marcipánové sušienky, churros, Turrón (sladká zmes medu, cukru, vaječných bielkov a mandlí)
- Portugalsko: Koláč kráľa Bolarei (mazanec s cukrovou polevou a kondenzovaným ovocím)
- Mexiko: Tamales (varené banánové listy, plnené rolkami z kukuričnej múky s mletým mäsom a zeleninou), polievka Pozole s kukuricou, mäsom a kapustou, mäsovo-koreňová omáčka Birriu
- Peru: Pečený moriak, plnený čerstvým ovocím s jablčnou omáčkou, svieže šaláty
- Brazília: Rôzne druhy šuniek, pečená morka, alebo bravčového mäsa, pečené a grilované ryby, ryža, čerstvý zeleninový šalát, zemiakový šalát, citrónový koláč, orechový koláč, čokoládová torta a panettone
- Jamajka: Šunka s ananásom a čerešňami, bravčové mäso, kuracie mäso a hovädzí chvost, ovocná torta zo sušeného ovocia namočeného v červenom víne a rume
- Island: Laufabraud (chlebové placky s vyrezávanými vzormi, pražené na rozpálenom oleji)
- Švédsko: Nakladaná ryba (losos, sleď) s varenými zemiakmi, studené mäso a vianočná šunka, mäsové guličky s malými smaženými klobáskami, Janssons Frestelse (zapekané zemiaky s cibuľou a nakladanými rybami)
- Japonsko: Kuracie špeciality z KFC
- Grónsko: Mattak (surová veľrybia koža s tukom), vtáky Alkovce fermentované v tele tuleňa