Farnosť Močenok: História a Súčasnosť

Farnosť Močenok je sídlom dekanátu Močenok, ktorý je súčasťou starobylej Nitrianskej diecézy. Víta Vás Farnosť sv. Patrónom farnosti a farského kostola je svätý Kliment Rímsky, pápež a mučeník, tretí nástupca svätého Petra na pápežskom stolci. Súčasťou farnosti Močenok je i filiálka Horná Kráľová a osada Gorazdov, najpravdepodobnejšie rodisko prvého slovenského po mene známeho svätca, žiaka solúnskych bratov a Metodovho nástupcu - Sv. Gorazda.

Farský kostol sv. Klimenta v Močenku

História Farnosti

História farnosti je veľmi bohatá. Siaha až do veľkomoravských dôb. Ústne tradovanie ľudí z pokolenia na pokolenie hovorí o tom, že keď vierozvestcovia sv. Cyril a Metod vstúpili na územie Veľkej Moravy, prechádzali aj cez územie, kde dnes leží farnosť Močenok. Vraj tu dokonca krátky čas pobudli na majetkoch veľmoža, ktorý mal syna Gorazda. Zanechali tu malú čiastočku relikvií svätého Klementa I, pápeža a mučeníka. Na pamiatku tohto svätca bol na mieste dnešnej Kalvárie vybudovaný malý drevený kostolík. Ten sa stal pamätným miestom.

Prichádzali naň veriaci z blízkeho okolia i pútnici z veľkých diaľok, aby si uctili svätcov odkaz. V rôznych historických prameňoch sa uvádza, že solúnski bratia na ceste do Veľkomoravskej ríše skutočne prenášali pozostatky sv. Klementa I, ktoré získali v Chersone pri Čiernom mori. Predpokladá sa, že Dunaj prekročili neďaleko Komárna. Ak by to bolo tak, potom by celkom logicky na ceste do Nitry prechádzali územím, na ktorom sa dnes nachádza Močenok.

Počiatky cyrilo-metodskej misie na Veľkej Morave sa teda naozaj viažu aj na kult Klementa Rímskeho. Ako sa uvádza v publikácii A. Bagina Spolupatróni Európy, vierozvestcovia, tvorcovia písma a zakladatelia slovanskej písomnosti dokonca zaviedli nový sviatok - Nájdenie ostatkov sv. Klementa, ktorí sa slávil každoročne 30. januára.

Jeden z najvýznamnejších slovenských jazykovedcov Ján Stanislav uvedenú teóriu podopiera aj ďalšími argumentmi:

1. Osídlenie, ktoré sa nachádzalo na území dnešného Močenka, bolo v centre Nitrianskeho kniežatstva.
2. Toto územie patrilo veľmožskému rodu, z ktorého pochádzal svätý Gorazd.
3. Gorazd bol žiakom oboch bratov a Metod si ho vyvolil za svojho nástupcu.

Možno teda hypoteticky predpokladať, že relikvie sv. Klementa I.

Dnešný názov farnosti Močenok má nepochybne priamy súvis s významom slova mučeník. Tvar Močenok je buď odvodený od staroslovienskej podoby slova mučeník, v ktorej miesto dnešného u bola nosovka on - slovo malo teda podobu mončenik, alebo ide o čiastočné prispôsobenie slovenského názvu Mučeník (resp.

Z rôznych historických období a na rôznych historicky cenných listinách sa zachovali rozmanité podoby (zápisy) pomenovania farnosti. Postupne - v priebehu stáročí - sa vyskytujú tvary: Muchonok, Muchinuk, Muchnuk, Muctynic, Machouek, Mochunuk. Zo 17. storočia sa zachovali odtlačky obecných pečatidiel v dvoch variantoch: Mocsnaki a Mocsonaki. V archívoch a múzeách sú dnes uschované aj listiny z 18. a 19. Na začiatku 20. Povereníctvo vnútra Slovenskej národnej rady svojím rozhodnutím č. 964 od 1. júla 1948 zmenilo názov obce Močenok na Mučeníky. Teto pomenovanie však nemalo dlhé trvanie, v auguste 1951 bola obec úradne premenovaná na Sládečkovce. Meno dostala podľa Michala Sládečka, ktorého okolo roku 1922 postrelili žandári, keď kradol vo farských vinohradoch.

Nakoľko bývalej štátnej moci názov Močenok a Mučeníky z ideologického dôvodu prekážal, postrelenie obyvateľa obce im prišlo vhod na vykonanie zmeny názvu obce. Na začiatku 90. rokov už minulého storočia občania hlasovaním v referende rozhodli, aby sa obec vrátila k pôvodnému názvu. Na základe takto vyjadrenej slobodnej vôle vláda Slovenskej republiky prijala rozhodnutie o premenovaní obce Sládečkovce na Močenok od 1.

Z raného obdobia osídlenia územia Slovenska Slovanmi sa v blízkosti Močenka zachovalo pohrebisko a časti obydlí, ktoré boli objavené v priestoroch dnešného podniku Duslo a. s. V období Veľkomoravskej ríše ležala osada - predchodkyňa dnešného Močenka v kultúrnom centre. Napokon, bola vzdialená len na tri hodiny rýchlej chôdze od Nitrianskeho hradu, sídla Nitrianskeho kniežatstva.

Pripomeňme si však fakt, že jedna z najvýznamnejších postáv veľkomoravských (a teda aj slovenských cirkevných, ale nielen cirkevných) dejín svätý Gorazd má svoje korene v Močenku, resp. jeho okolí. Skutočnosť, že z územia farnosti pochádza sv. Gorazd, ako aj pravdepodobná prítomnosť solúnskych bratov svätého Cyrila a svätého Metoda na území obce, sú najdôležitejšími ohnivkami, ktoré Močenok zaraďujú do dejinného reťazca vývinu Slovenska.

V priebehu dejín sa územie nevyhlo pustošivým vojnovým konfliktom, zrejme najmä preto, lebo malo dôležitú strategickú polohu, úrodnú pôdu a pracovité roľnícke obyvateľstvo tu vyprodukovalo zásoby, ktoré sa stali predmetom záujmu koristníkov. Z najstarších čias, na ktoré sa však už viažu mená konkrétnych feudálov spomeňme, rok 893, keď tu plienili vojská kniežaťa Arnulfa, ďalej roky 1043 - 1053, keď sem prenikali vojská Henricha III., ktorý si chcel podmaniť Uhorsko. V roku 1108 to boli zasa vojská Henricha V.

Ako už bolo uvedené, prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v Zoborskej listine z roku 1113, ktorá je opatrená pečaťou kráľa Kolomana. Dnes ide o veľmi vzácnu pamiatku, písanú na koži, ktorá je na mnohých miestach, najmä v záhyboch poškodená. Vznik listiny sa viaže na situáciu, ktorá nastala po poslednom horeuvedenom vojenskom plienení, keď sa majetkové pomery stali nejasnými. Obec vtedy patrila do majetku benediktínskeho kláštora svätého Hipolita na Zobore. Jej opát Gottfried sa rozhodol nechať spísať všetok jeho majetok. Ako dôvod vytvorenia súpisu majetku a určenia hraníc majetkov sa v listine priamo uvádzajú vojenské výpady kniežaťa Otu. Tak sa na listinu dostal aj dnešný Močenok, dokonca sa medzi množstvom dedín a obcí spomína na prvom mieste, čo svedčí o istom jeho význame. Na konci 8. riadku a v 9.

Od polovice 14. storočia sa vlastníctvo Močenku dosť často menilo. V roku 1349 ju opát Zoborského kláštora Tomáš spolu s kaplnkou svätého Klementa prepustil ostrihomskému arcibiskupovi, ale už v roku 1363 ju mal ako záloh istý Pavel, kastelán trenčianskeho hradu. Neskôr opäť patrila Zoborskému klaštoru.

Veľmi pohnuté osudy prežívali predkovia žijúci v Močenku v 16. a 17. storočí. V tomto období sa územie Slovenska a strednej Európy vôbec stalo dejiskom častých politických a náboženských zápasov. Slovensko navyše sužovali aj turecké vpády. V predvianočnom čase roku 1530 prepadli Močenok turecké vojská. V historických dokumentoch sa zachovali záznamy, podľa ktorých po tomto plienení zostalo v obci 35 vypálených a 16 opustených usadlostí. V roku 1598 bol Močenok vyplienený a vypálený až dvakrát. Raz ho vydrancovali turecké vojská a raz cisárski vojaci, tzv. valóni. O rok neskôr sa situácia opakovala. Velenie tureckého vojska sa dozvedelo o tom, že cisár vyhlásil insurekciu (všeobecnú mobilizáciu), a reagovalo na ňu tak, že armáda opustila hlavný tábor pri Ostrihome a vtrhla do Nitrianskej stolice. Povraždila mnoho obyvateľov a okolo 12 000 ľudí odvliekla do otroctva. Ulúpila veľa dobytka a iných zásob a vypálila takmer sto dedín.

Okrem tureckej vojenskej prítomnosti sužovali územie južného Slovenska aj náboženské vojny, ktoré boli dôsledkom reformácie. V roku 1606 sa skončila tzv. pätnásťročná vojna a malo nastať pokojnejšie obdobie. V tom istom roku sa Močenok stal strediskom biskupského panstva, ktoré vtedy okrem Močenka tvorili aj obce Kráľová, Jarok a Čápor. (Neskôr, v roku 1626 k nim pribudla aj obec Neded a v roku 1736 ešte dedina Domos, ktorá sa dnes nachádza na území Maďarska.) V roku 1623 udelil cisár Ferdinand II. obci právo vyberať mýto. V listine, ktorú cisár poslal nitrianskemu biskupovi, sa píše: „…Vyslovili sme sa, aby sa na majetku Močenok, patriacom nitrianskemu biskupstvu, ktorý sa v nitrianskom komitáte nachádza, kvôli vode, ktorá najmä v dažďových časoch bez mosta sťažuje prechod, postavili potrebné mosty a do znovunadobudnutia vynaložených peňazí na stavbu, poplatky alebo mýto, podľa poriadku alebo zvyklostí v uvedenom nitrianskom komitáte a susedných komitátoch, sa od prechádzajúcich v budúcich časoch vyberali… Dané vo Viedni dňa 13.

Od začiatku 17. storočia sa Močenok spomína ako „oppidum“, teda mestečko. S tým súvisia aj ďalšie privilégia, ktoré získal. V roku 1650 to bolo trhové právo a rok neskôr i jarmočné - na prosby biskupa i samotných Močenčanov cisár povolil až 7 slobodných jarmokov do roka, pričom bolo presne určené, v ktoré dni môžu byť: na deň sv. Fabiána a Šebestiána alebo Vincenta (20. - 22. januára), na Nájdenie sv. Kríža (3. mája), v prvý štrvtok po Turiciach, na sviatok sv. Ladislava (27. júna), na sviatok sv. Štefana (20. augusta), v nedeľu pred sviatkom sv. Michala (29. septembra) a na sviatok sv. Šimona a Júdu (28. O siedmich jarmokoch sa píše aj v listine zo 14. marca 1699. Žiadosť o povolenie jarmokov podporil biskup Ladislav Maťašovský a na jeho prosbu cisár Leopold povolil jarmoky v tieto dni: v nedeľu pred sviatkom Obrátenia sv. Pavla (25. január), v nedeľu Leatare (4. pôstna nedeľa), na sv. Juraja, vojaka a mučeníka (24. apríla), na sviatok Rozoslania apoštolov (15. júla), na sviatok sv. Bartolomeja (24. augusta), na sviatok sv. Matúša (21. septembra) a na sviatok sv. Klimenta (23. V sobotu sa okrem toho v Močenku konali trhy, na ktoré sa schádzali nielen domáci, ale aj ľudia z blízkeho okolia - predávajúci i kupujúci. Ďalšie nariadenie upravujúce konanie jarmokov bolo vydané až v roku 1870. Tradícia šiestich jarmokov sa zachovala až do polovice 20. storočia. Jarmok špecializovaný na predaj dobytka sa konal v utorok pred sviatkom sv, Juraja a vo štvrtok pred Ružencovou nedeľou. Tzv. výkladné jarmoky boli dvakrát do roka, a to v prvý utorok po 24. apríli a v prvý utorok po Ružencovej nedeli. Dva veľké - pútne jarmoky pripadali na sviatok Nájdenia svätého kríža (3. máj) a na sviatok Povýšenia svätého kríža (14.

V rokoch 1717 - 1746 bol v Močenku farárom Ján Kmoško, neskorší nitriansky kanonik. S jeho menom sa spájajú aj kladné, aj záporné stránky pôsobenia. Vedľa kostola dal opäť vybudovať vežu - zvonicu. Bol vraj veľmi prísny na pomerne ľahostajných farníkov. Tí neraz zanedbávali nedeľné kázne a deti neposielali na katechizmus. Rozhodol sa ich za to potrestať, a to buď pokutou 75 denárov za každý raz alebo 15 palicami. Cirkevný vizitátor z roku 1732 o ňom zanechal svedectvo, že obilie vyberal väčšou mericou, než bola predpísaná. Nemožno sa teda čudovať, že nebol príliš obľúbený. Rovnako, svojej farnosti bol oddaný. Rozhodujúcou mierou prispel k tomu, že sa podarilo uskutočniť stavbu Kaplnky sv Kríža nad biskupským rybníkom, ktorá bola dokončená v roku 1729 a je to najstaršia stavebná pamiatka v Močenku.

V roku 1850 žilo v Močenku 1838 obyvateľov, čo ho, prirodzene, už v tých časoch radilo medzi najväčšie slovenské obce. V uvedenom roku sa močenským farárom stal Jozef Ščasný, ktorý bol mecénom bernolákovcov. K rozvoju obce v poslednej štvrtine 19. storočia prispelo vybudovanie novej biskupskej tehelne. Postavili ju v roku 1871. Tehly, ktoré spolu so starou tehelňou produkovala, sa používali pri významných stavbách, ako sú kostol, fara, biskupský kaštieľ, kláštor, zájazdový hostinec. V tom čase sa teda rozvíjal predovšetkým stred obce, ktorý jej dodával vyspelý vzhľad.

Hypoteticky možno predpokladať, že prvá škola v Močenku bola založená po roku 1560. Vtedy totiž biskupská synoda v Trnave vydala nariadenie, podľa ktorého mala každá farnosť zriadiť školu. Prvá písomná zmienka o učiteľovi v Močenku je však až zo 4. júla 1642. Nachádza sa na vlepených stránkach inkunábule (takto sa odborne nazýva prvotlač, teda kniha vytlačená do roku 1500) z roku 1498. Touto inkunábulou je Misál, zachovaný iba v dvoch exemplároch a uložený v Diecéznej knižnici v Nitre. Z iného zápisu sa zasa dozvedáme, že v roku 1732 bol učiteľom v Močenku istý Albert Holečka, narodený v roku 1700. V Močenku však pôsobil už od roku 1725.

Zaujímavé informácie poskytuje záznam o kanonickej vizitácii, ktorý spracovali autori Ľ. Jurek a I. Koryťák v štúdii Kanonická vizitácia v Sládečkovciach (1828) (Bratislava 1974). Podľa vizitácie škola v Močenku mala v danom roku dve triedy. Jedna bola chlapčenská a druhá dievčenská. Slovenský jazyk sa používal iba pri modlitbe a pri vyučovaní náboženstva, všetky ostatné predmety sa vyučovali po maďarsky. Vtedy tu pôsobili dvaja učitelia - Alédius Paulič a Ján Zilaj. Najstaršou priamo školskou písomnou pamiatkou je výkaz žiakov zo školského roku 1874 - 1875, podľa ktorého chodilo do školy 20 chlapcov a 18 dievčat. Ďalší záznam hovorí o tom, že v roku 1880 bola škola v Močenku trojtriedna. Nachádzala sa v budove pri organistovom byte a mala spoločný dvor s farou. Na konci 19.

Od roku 1913 až do školského roka 1929/1930 bola rímskokatolícka chlapčenská ľudová škola štvortriedna. Tri triedy boli v pôvodnej školskej budove a štvrtú zriadili v Miestnom úverovom družstve, kde jednu miestnosť prispôsobili na vyučovanie. Vedúcu úlohu pri organizovaní školstva v obci postupne prebrali Školskí bratia, ktorí do Močenka prišli v roku 1928. Prvým členom učiteľského zboru sa už v uvedenom roku stal brat Ján Pitoniak.

Stará školská budova na konci 20. rokov minulého storočia kapacitne nestačila, preto sa uvažovala o výstavbe novej školy. Pomocnú ruku pri realizovaní myšlienky podal nitriansky biskup dr. Karol Kmeťko. Pre školské účely poskytol hospodárske staveniská pri biskupskom kaštieli. Školstvo ich dostalo do prenájmu na 40 rokov za poplatok 10 Kčs ročne. Podmienkou bolo, že vyučovať budú členovia rádu Školských bratov. Prvá časť prestavby budovy sa realizovala v roku 1929 a 6. januára 1930 boli vysvätené štyri triedy. Správcom školy sa v tom čase stal brat Beňadik a pod jeho vedením sa podarilo uskutočniť aj druhú časť prestavby, keď okrem nových tried bola vybudovaná aj kultúrna sála. Nové priestory posvätil miestny farár Július Ludvigh 8. októbra 1933. Po posviacke sa v spomenutej sále konala veľká akadémia s bohatým programom.

V roku 1937 založili v Močenku rímskokatolícku meštiansku školu, ktorej prvým riaditeľom bol kaplán Koloman Juska. Nemalé zásluhy za jej rozvoj prináležia aj J. M. Temešovi (pozri v kapitole Významné osobnosti). Jediným civilným učiteľom na Močenskej škole v prvej polovici 20. storočia bol Ľudovít Szöke, ktorý tu pôsobil aj ako organista.

Počas druhej svetovej vojny škola slúžila aj iným účelom. Front prešiel cez Močenok na Veľký piatok 30. marca 1945. Na krátky čas bola vtedy v chlapčenskej škole zriadené infekčné oddelenie poľnej nemocnice. Po prechode frontu sa vyučovania rýchlo obnovilo, deti išli do školy už 17. Rehoľné sestry a školskí bratia významnou mierou prispeli k duchovnému, kultúrnemu a vzdelanostnému rozvoju farnosti.

Súčasnosť Farnosti

Od 1. júla sa z poverenia otca biskupa Mons. Viliama Judáka stal novým farárom farnosti Močenok vdp. ThDr. Peter Michalov, PhD a novým kaplánom dp. Ľuboš Mihálka. Vdp. Peter Michalov sa narodil 08.05.1977 v Topoľčanoch, vysvätený bol 14.06.2003 v Nitre. Ako kaplán pôsobil v Rajeckých Tepliciach, Skalitom a od roku 2008 v Horných Lefantovciach, kde sa v tom istom roku až do júna 2015 stal správcom farnosti. V roku 2008 získal licenciát teológie na Pápežskej teologickej akadémii v Krakowe a stal sa asistentom na teologickom inštitúte v Nitre. Novovysvätený kňaz dp. Ľuboš Mihálka pochádza zo Zlatých Moraviec. Narodil sa 28.09.1988. Kňazskú vysviacku prijal 13.06.2015 z rúk diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka.

Slávnostné odovzdávanie a preberanie farnosti sa uskutočnilo 2. júla 2015 pri sv. omši za účasti PhDr. Petra Brisudu, dekana dekanátu Močenok, Mgr. Jozefa Černáka, bývalého farára farnosti Močenok a našich nových duchovných otcov. Tých vám bližšie predstavíme už v najbližšom čísle časopisu Močenok, kde s nimi uvedieme aj krátky rozhovor.

Aktuálne Oznamy

Farnosť Močenok Vás pozýva na XV. Farský ples, ktorý sa uskutoční v sobotu 24. januára 2026. Program začne sv. omšou o 17.00 vo Farskom kostole sv. Klimenta a o 19.00 v Spoločenskej sále OÚ Močenok. Predaj lístkov je u rod. Kohútovej, kontakt nájdete na plagáte na nástenke a na farskej webovej stránke.

Deti, ktoré sa v tomto roku pripravujú k 1. sv. prijímaniu majú stretnutie každý piatok pri sv. omši, ktorá je spojená s katechézou pre deti. Prosíme, aby deti chodili na sv. Termín 1. sv. Močenok: 17.5.2026 o 10.30 hod. vo Farskom kostole sv. Horná Kráľová: 24.5.2026 o 10.00 hod.

Možnosť sv. spovede je pred každou sv. omšou 1/2 hod. V prvopiatkovom týždni je možnosť sv. spovede podľa rozpisu, zvyčajne 1 hod. pred sv. omšami v týždni a 1/2 hod. Modlitba posvätného ruženca pred sv. Modlitbu posvätného ruženca sa modlíme pred každou sv. omšou 45 min.

Sväté omše sa konajú aj na týchto miestach:

• Penzión Orlík: každý týždeň v piatok od 10.00 hod. o 10.30 hod.
• Domov dôchodcov Milosrdný Samaritán: každý druhý týždeň v mesiaci v stredu od 14.00 hod.
• DSS Adventus: každý prvý týždeň v mesiaci v piatok od 9.30 hod.

Ak chcete mať ohlášky v našej farnosti a máte sobáš inde, oslovte farský úrad, kde máte sobáš, aby nám zaslal žiadosť a údaje o ohláškach. Potom my radi uverejnime vaše ohlášky, ako to aj pravidelne robíme, aj v našich farských oznamoch.

Spomienky na zosnulých

S hlbokým zármutkom oznamujeme príbuzným, priateľom a známym, že:

• dňa 12.10.2024 zomrela pani Helena Stojková, rod.
• dňa 7.7.2024 zomrela naša rodáčka pani Oľga Stloukalová, rod.
• dňa 17.06.2024 zomrela naša občianka pani Juliana Kališová, rodená Odrášková, vo veku 74 rokov, naposledy bytom ulica Malá Kráľová. Posledná rozlúčka so zosnulou bude v utorok 30.
• dňa 23.04.2023 zomrela naša občianka pani Margita Sklenárová, rod.
• dňa 14.04.2023 zomrel náš rodák Ing.
• dňa 10.04.2023 zomrel náš občan Ing.
• dňa 03.02.2023 zomrel náš občan PhDr.
• dňa 24.09.2022 zomrela naša občianka pani Vilma Slamková, rod.
• dňa 04.08.2022 zomrela naša občianka pani Mária Benková, rod. Zádušná svätá omša bude pred pohrebom o 16,30 hod.
• dňa 22. 04.
• dňa 25.03.2022 zomrela naša občianka pani Katarína Straňáková, rod.
• dňa 21. 2. pani Margita Pápayová rod. Lenčéšová vo veku 88 rokov naposledy bytom Šaľa.
• dňa 05.02.2022 zomrela naša občianka pani Mária Švondrová, rod.

Opustili nás naša rodáčka:

• ROZÁLIA HIPPOVÁ, rod.
• MÁRIA VANČOVÁ, rod.
• MÁRIA BLEHOVÁ, rod.
• DANIELA DÚCOVÁ, rod.
• EMÍLIA HIPPOVÁ, rod.
• BLAŽENA RYBÁROVÁ, rod.
• HELENA PACKOVÁ, rod.
• MÁRIA SZŐKEOVÁ, rod.
• MONIKA MRÁZIKOVÁ, rod.
• HELENA ŠKRABÁKOVÁ, rod.

Opustili nás naši rodáci:

• p.
• p.
• p.
• p.

tags: #oznamy #farnost #mocenok