Detva, okresné mesto na Slovensku, leží v údolí Detvianskeho potoka, na južnom okraji Poľany. Mesto bolo založené na pokyn majiteľa panstva Vígľaša - Ladislava Csákyho. Najčastejšími aktivitami obyvateľov bola ťažba a spracovanie dreva, roľníctvo a chov oviec, vďaka ktorému sa Detva preslávila výrobou bryndze a ovčieho syra.
V Detve sa nachádza viacero významných kultúrnych a historických pamiatok. Medzi ne patrí aj rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi, ktorý je dominantou mesta.
Rímskokatolícky kostol Sv. Františka z Assisi v Detve
História Detvy
História Detvy sa začala písať v 17. storočí, keď obec založili páni z Vígľašského zámku. Od počiatku bola typická roztrúseným lazníckym osídlením, čo pretrvalo dodnes. Začiatkom 19. storočia sa stala mestečkom a mohla organizovať jarmoky. V 19. storočí patrila Detva s 12-tisíc obyvateľmi, ku ktorým sa vtedy ešte počítali aj Hriňovčania, medzi najväčšie sídla na území Slovenska.
Detva vznikla v roku 1638, nepatrí teda medzi historicky staré sídla. Až do 17. storočia boli na dnešnom území Detvy husté lesy, hospodársky využívané len na majeroch, ktoré patrili panstvu na neďalekom hrade Vígľaš. Valasi z viacerých kútov Slovenska, predovšetkým východného a severného, sa spolu s obyvateľmi okolitých starších obcí panstva zaoberali klčovaním lesa, ťažbou a spracovaním dreva a chovom oviec. Položili základy dodnes trvajúceho lazníckeho osídlenia.
Pôvodný kataster Detvy bol oveľa väčší ako dnes. Niektoré vzdialenejšie laznícke sídla ako Detvianska Huta, Hriňová, Kriváň a Korytárky vznikajúce okolo obce, totiž v priebehu rokov rástli a prirodzeným spôsobom sa osamostatňovali. V roku 1811 sa Detva stala mestečkom s právom organizovať výročné trhy a jarmoky. Vtedy pravdepodobne dostala i erb, ktorého tri smreky symbolizujú lesné bohatstvo krajiny.
Rímskokatolícky kostol Sv. Františka z Assisi
Okrem Kostola sv. Františka z Assisi, ktorý bol postavený v rokoch 1803 až 1806, patria medzi chránené kultúrne pamiatky aj Socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1768 a Pôvodný tehlový dom. K historicky najstarším architektonickým dielam v Detve patrí Bývalý Obecný dom postavený v roku 1908. Pozdĺž ciest mesta a jeho okolia sa nachádzajú bohato maľované Drevené kríže.
Hoci bol pôvodný Kostol sv. Františka pomerne veľký, už koncom 18. storočia početným veriacim nestačil. Preto ho zbúrali a na jeho mieste v rokoch 1803 - 1806 postavili nový, väčší, dodnes zachovaný kostol v klasicistickom štýle.
Rímskokatolícky kostol Sv. neplatí. Príčinou boli časté požiare. Horela fara a strecha kostola, 1. najničivejší 14. zničili skoro všetko. Súbežných radoch a najmä rýchlo. Sa začala používať tvrdá krytina. Pôvodná architektúra aj pôdorys obce. Nová štvrť Novejsa (dnes Nová ves).
Bol postavený v rokoch 1803 až 1805 a dnes patrí medzi chránené kultúrne pamiatky. Kostol je známy pre svoje neskorobarokové oltárne maľby a bohato zdobený interiér.
Rímskokatolícky kostol Sv. viacero bytových jednotiek. ("spolníkov"). architektúry niekdajšej Detvy. Rímskokatolícky kostol Sv. ktorú nadstavali. Roku 1806 a stojí dodnes. Kríža. Emporou. Empora obieha aj loď na troch stranách. Fasádu. 19. st., rovnako ako kazateľnica s reliéfmi v parapete. Štefan Moyses. Neskorobarokové, interiér bohato zdobený.
Na jeho južnej strane sa nachádza pamätná tabuľa K. A. Na južnej strane kostola sv. Františka sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého - pochádza z roku 1768.
Architektúra a interiér
Kuchyňa, ktorá spájala dom s oproti postavenou sýpkou. Šindľom, vychádzajúceho slnka. Komora i maštale (osobitne pre kravy, kone a ovce), chlievami. Spoločnou strechou aj komoru a maštaľ. Pazuchu) bývala samostatne stodola a ovčiareň. Proti domu bola šopa a maštaľ pre kone. Hnojisko a záhradka boli uprostred dvora. Orientované do dvora a na čelnú stranu, lúk. Šindľové strechy. Dokonca len 40 domov z 848.
Kostol má pôdorys v tvare kríža. Nad priestorom pozdĺžnej a priečnej lode je plytká kupola. Priestory kostola sú zaklenuté pruskými klenbami. Na nárožiach sa nachádzajú piliere ozdobené iónskymi a korintskými prvkami.
Významné osobnosti
Významné osobnosti cirkevného i kultúrneho života Detvy: Karol A. Medvecký, Anton Prokop, Ján Štrbáň, Jozef Búda, Štefan Vlk, Imrich Ďurica, Jozef Závodský.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Detva
- Karol Vozár - farár. Pochádza z Novej Bane. Kňazskú vysviacku prijal 18. júna 2000. Vo Farnosti Detva pôsobí od roku 2025. Aktuálne je členom diecéznej kňazskej rady.
- Adam Murko - farský vikár (kaplán). Novokňaz Adam pochádza z farnosti Sebedražie pri Prievidzi. Kňazskú vysviacku prijal 24. júna 2023. Detva je jeho prvým kňazským pôsobiskom.
- Pavol Prieboj - výpomocný duchovný. Rodák z dolnooravskej obce Chlebnice. Z rúk biskupa Baláža prijal kňazskú vysviacku 21. júna 2003. Pred príchodom do Detvy v apríli 2019 bol farárom v Bzenici a v Mošovciach.
Detva (SK), kostol sv. Františka z Assisi - zvony
Kalamárka
Výskum výšinnej polohy Kalamárka približne 5 km severne od Detvy, v Detvianskom predhorí Poľany vykonával Peter Šalkovský. Šalkovský uvádza, že polohu tvorí stĺpovitý andezítový výbežok (803-816 m n. m.) s vrcholovou plošinou (cca 0,9 ha) chránenou z troch strán (cca 88 % obvodu lokality) 8-25 m vysokými zvislými skalnými stenami. Iba z východu, kde prechádza svahovito do plochého horského sedla, bolo potrebné vybudovať približne 50 m dlhý val nad prirodzeným terénnym zlomom.
Kalamárka, niekedy i pod názvom Chrapková Či Hrabková, je jednou z najdlhšie známych archeologických lokalít stredného Slovenska, záujem o ňu bol už v 19. storočí. Novodobý výskum potvrdil viacnásobné osídlenie lokality od neskorej doby bronzovej, cez dobu halštatskú, laténsku, rímsku, obdobie sťahovania národov až po včasný stredovek.
Strategicky výhodne situovaná Kalamárka lákala človeka už v praveku. Postupne bola osídlená viacerými kultúrami, prvýkrát už v neskorej dobe bronzovej lužickou a kyjatickou kultúrou. Ako ukázal archeologický výskum, najstaršie opevnenie pochádza až zo záveru doby bronzovej. Osídlená bola tiež Keltmi a neskôr ju využívali aj germánski Kvádi v časoch, kedy na našom území proti nim bojoval rímsky cisár Marcus Aurélius.
Predmetom pozornosti Slovanov sa stala už v období zániku avarského kaganátu a vzniku Nitrianskeho kniežatstva, čo okrem keramiky dokladajú i nálezy jazykovitého nákončia opaska a prevliečky, hlásiacich sa k blatnicko-mikulčickému horizontu, s viacerými analógiami z prostredia 1. tretiny -1. polovice 9. stor. z juhozápadného Slovenska i Moravy. Hoci výskum stopy opevnenia z tohoto obdobia nezistil, zmienené nálezy blatnicko-mikulčického typu indikujú prítomnosť sociálne privilegovanej vrstvy.
Ťažisko osídlenia i doložená fortifikačná aktivita patria do neskorovelkomoravského až poveIkomoravského obdobia. Včasnostredoveký val bol vybudovaný na výrazných zvyškoch pravekého, resp. protohistorického opevnenia, ktorých povrch bol zrejme čiastočne upravený, znivelizovaný. Celková šírka valu v hornej časti bola 440-450 cm. Vnútro valu bolo vyplnené zeminou, zväčša druhotne silne prepálenou, a vystužené bližšie nešpecifikovanou, azda priečnou roštovou konštrukciou, ktorú indikujú sporadické dubové uhlíky a zvyšok brvna. Celková dĺžka valu bola približne 50 metrov v jeho južnej, velmi zle zachovanej časti možno predpokladať prerušenie vchodom.
Na základe vykonaných výskumov Šalkovský uvádza, že celkovo môžeme lokalitu interpretovať ako malé výšinné hradisko strážiace v predsunutej, strategicky výhodnej polohe horský priechod z Poiplia údolím Kriváňa do Zvolenskej kotliny, obývané už od počiatku 9. stor., bezpečne však v období staromadarského ohrozenia, v období tzv. Bielochorvátskeho kniežatstva a snád i neskôr v časoch českých a polských zásahov a mocenského ovládnutia Slovenska (10.-1. pol. 11. stor.).
Výnimočnosť postavenia a historický význem detvianskeho strážneho hradiska zvýrazňuje jeho predsunuté situovanie na východnom okraji Detvianskej kotliny, ktorá až do neskorého stredoveku bola iba málo osídlenou časťou Zvolenského komitátu.
Prístup a označenie
Význam hradiska Kaľamárka prezentuje v súčasnosti Náučný chodník. Prístup bicyklom, automobilom na parkovisko pod hájovňou po panelovej ceste z osady Stavanisko pešo po červenej turistickej značke z osady Stavanisko. S autom sa dostanete prakticky asi 200 m od hradiska.
Mapa Kalamárky
Ďalšie zaujímavosti v Detve
Mäsiar Ján Vagač zo Starej Turej tu založil v 18. storočí bryndziarne na Slovensku. Námestie známe vďaka tunajším jarmokom tvoria prízemné domčeky, kostol a obecný dom zo začiatku 20. storočia. Detva je charakteristická aj vďaka ľudovým maľovaným dreveným krížom.