Modlitba – sme zachránení: Význam a dôležitosť modlitby v živote človeka

Moderný človek sa dostal do zvláštnej situácie. Ľudia sa počas minulých tisícročí a stáročí modlili, verili v Boha - to nerozlučne patrilo k ich životu. Akékoľvek prejavy úcty a vďačnosti brali ako normálne. Rôzne národy či kultúry sa síce líšili v predstavách či v prejavoch modlitby, jej podstata však zostávala rovnaká. Ľudia cítili, že potrebujú spojenie s Bohom. Modlili sa v najrôznejších životných situáciách, niekedy svojimi vlastnými slovami, inokedy naučenými modlitbami.

Koniec minulého a celé naše storočie však zaznamenalo radikálny obrat. Rýchlo sa rozvíjajúca veda vyradila Boha z ľudských predstáv, sekularizácia oddelila život od náboženstva a technický pokrok zmenil život na nepoznanie. Ľudia odrazu v predstave technického „raja“ prestali Boha potrebovať. Na modlitbu sa mnoho ľudí začalo pozerať ako na prežitok minulosti a Boh začal ľuďom prekážať. V krízových situáciách života, v chorobe, vo vojne, pri živelných pohromách a pri neobyčajne významných rozhodnutiach sa ľudia modlia. Človek podvedome cíti, že modlitbu potrebuje, je nezmazateľne zakódovaná do ľudského vnútra a v okamihoch najväčšej núdze sa sama prelomí.

Zostáva však otvorená základná otázka: Počuje Boh ľudské modlitby a odpovedá na ne? Ako má vyzerať skutočne správna modlitba? Aké sú podmienky pre jej vypočutie? Hľadajme odpoveď na stránkach Božej knihy.

I. Boh človeka stále znovu uisťuje, že ho rád vypočuje

Modlitba je jedným z veľkých tém Biblie. Keď sa človek hriechom od Boha odcudzil, Boh zvolil modlitbu ako prostriedok priamej komunikácie medzi ľuďmi a sebou. Výroky Biblie o modlitbe nie sú planým sľubom, ale nespočetnekrát v živote vyskúšanou skutočnosťou.

1. V r. 1960 bol v USA zahájený systematický program na nadviazanie kontaktov s mimozemskými civilizáciami. Obrovský rádioteleskop sa postupne zameriava k rôznym vesmírnym objektom, aby k nim vyslal svoje signály a mimoriadne citlivá aparatúra potom zachytáva a analyzuje signály prichádzajúce z hlbín vesmíru. Výskum sa už preniesol od najbližších hviezd k vzdialeným. Zatiaľ však pátranie neprinieslo žiadne výsledky. Prečo? Signál vyslaný rýchlosťou svetla letí na možnú planétu dlhé desaťročia a odpoveď by letela vesmírom rovnako dlho.

Pred 19. storočiami na našu Zem prišla návšteva z hlbín vesmíru. Bola to mimoriadna postava, vymykala sa mnohým zákonom našej zeme. Tento muž dotykom uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych, chodil po mori, prišiel cez zatvorené dvere a vyhlasoval, že jeho ríša nie je z tohto sveta. Keď ho ľudia usmrtili, po troch dňoch vstal z mŕtvych a skôr ako odišiel, sľúbil, že zase príde na svet, aby dokončil svoje zámery. Deň čo deň udržiaval spojenie so svojou domovinou v modlitbe. On neprišiel preto, aby nás trestal či zničil. Naopak!

2. Svetlo sa šíri priestorom rýchlosťou 299 792 km za sekundu. Zo slnka priletí na našu krajinu asi za 8 minút. Ľudia sa domnievajú, že rýchlejšie spojenie už nie je možné. Modlitba je najrýchlejším spojením vo vesmíre. Pri nej nehrá rolu ani čas, ani priestor, ani okolnosti. Smerom k Bohu nie je nikdy preťažená linka, porucha, neochotný adresát. Každý človek môže volať. Boh rozumie aj nejasné, jednoducho formulované myšlienke, chápe každý problém, nemá predsudky, rozumie každej starosti. Veď je to NÁŠ láskavý OTEC.

Nie čas, ale modlitba je liekom na každú chorobu a problém. Tento liek predpísal najmúdrejší lekár. Modlitba je vzácne spoločenstvo medzi obyčajným človekom a majestátom vesmíru, Stvoriteľom sveta. V modlitbe prežívame Božiu prítomnosť tu na zemi. Modlitba je rozhovor človeka s Bohom; človek Bohu povie o svojich myšlienkach a čaká na Božiu odpoveď. Ježiš Kristus nám svojím príkladom a výkladom ukázal na podstatu aj na význam modlitby.

II. Podmienky pre vypočutie modlitby

V niektorých prípadoch v Starom zákone Boh povedal, že nevypočúva modlitby ľudí (Iz 1,15). Aj modlitba má svoje zákonitosti a podmienky, ktoré je treba dodržať. Keď učeníci pozorovali Ježišov život, jeho kázne, zázraky a službu ľuďom, pochopili, že tajomstvo jeho moci spočíva práve v modlitbách. Preto ho raz priamo požiadali: „Pane, nauč nás modliť sa…“ (Luk 11,1) a Kristus sa rozhovoril o modlitbe. Najskôr učeníkom povedal, čoho sa majú pri modlitbe vyvarovať, a potom vyslovil krásnu modlitbu, ktorú poznáme ako modlitbu „Otčenáš“.

Jeden cestovateľ navštívil počas sviatkov pohanský chrám v Číne. Veľmi ho prekvapil spôsob, akým sa ľudia modlili. Svoje prosby napísali na prúžok papiera, ktorý stočený zabalili do hlinenej guľôčky. Potom tieto lepkavé guľôčky hádzali na posvätnú skrinku s modlou. Verili, že keď guľôčka zostane prilepená na skrinke, božstvo modlitbu vypočulo. Pousmejeme sa naivnému pochopenie modlitby. Pritom mnoho ľudí vie o modlitbe ešte menej!

1. Veľmi rýchlo sa takáto modlitba stane iba formou, básňou, na ktorú človek nemyslí. Kňazi počas stredoveku išli dokonca tak ďaleko, že modlitbu zdegradoval na trest za spáchané hriechy! Modlitba je rozhovorom s Bohom. Je určite dobré sa naň pripraviť, ale nie je správne sa ho naučiť dopredu a potom ho stále opakovať! A to ani v prípade, že sa jedná o modlitbu Otčenáš.

2. Pán Ježiš povedal: „Ale keď sa modlíte, nežvatlite jako pohania, lebo sa domnievajú, že pre tú svoju mnohomluvu budú vyslyšaní.“ (Mat 6,7). Bohu nie je potrebné vnucovať svoj názor, on vopred vie, čo potrebujeme (v. 8).

3. Aj o tom Kristus hovoril: „A keď sa modlíš, nebudeš ako tí pokrytci, lebo oni sa radi stojaci modlia v synagógach a na uhloch ulíc, aby ich ľudia videli.

Kristus sa modlil ráno a potom aj v priebehu dňa, často i večer. Preto bol tak úspešný (Mar 1,35; 6,46; Luk 5,16). Kristus považoval modlitbu za prednosť a potrebu, preto jej venoval zodpovedajúce miesto.

III. Viera a opravdivosť v modlitbe

Modlitba nie je žiadnou autosugesciou ani zbožným prianím, ktoré sa náhodou stalo skutočnosťou. Modlitba tiež nie je žiadnym zaklínadlom veriacich ľudí, ktoré by im uľahčovalo život. Životy veriacich ľudí nám potvrdzujú to isté, o čom hovorí Biblia o stovkách vypočutých modlitieb. Ukazujú na nespočetné množstvo Božích zásahov, ktoré boli odpoveďou na ľudské modlitby.

1. „A bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu. Lebo ten, kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je, a že tým, ktorí ho snažne hľadajú, je odplatiteľom.“ (Žid 11,6) Viera je vnútorným presvedčením o tom, že Boh existuje, ale aj o tom, že nás má rád, že nás v živote chce viesť, že s nami chce udržiavať priateľstvo. Viera je rukou, ktorou prijímame Božie dary. Viera je osobným priateľským vzťahom k Bohu, ktorý človeka vedie aj tam, kde už oči, uši a hmat nič neregistrujú. Viera je spojivom medzi svetom viditeľným, časným, večným a duchovným. K viere sa pripája aj opravdivosť pri „hľadaní“ Boha. Modlitba nesmie byť náhradou poslušnosti.

2. Boh nás neprijíma pre našu dobrotu, dokonalosť a úprimnosť. Preto Pán Ježiš povedal: „A čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby bol Otec oslávený v Synovi. Keď budete niečo prosiť v mojom mene, ja učiním.“ (Ján 14,13 14) Ježiš Kristus nás dnes zastupuje u nebeského Otca a stal sa naším zástupcom pred Bohom a Božím súdom. Preto svoje modlitby adresujme Otcovi prostredníctvom Ježiša Krista a uveďme ich do súladu s jeho vôľou. Len tak ich bude môcť podporiť a odporučiť.

3. Aj keď v modlitbe Bohu predkladáme nesebeckú, dobre premyslenú prosbu za niečo alebo za niekoho, pripojme to Kristovo „nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane“ (Luk 2ľ,42). Sami nevieme, čo je pre nás najlepšie, a preto ponechajme na Boha, nech naše modlitby splní podľa svojho uváženia. On v našom živote sleduje ďaleko významnejšie ciele ako časný prospech. Vidí náš život z večnej perspektívy. Umenie stotožniť sa s Božou vôľou nie je vôbec ľahké. Ďakovať Bohu za to, že našu prosbu splní inak alebo nesplní vôbec, je ťažké.

4. Určitý poriadok a pravidelnosť sú prospešné v každej veci i modlitbe. Pán Ježiš nám svojím príkladom ukázal, že je dobré sa modliť „v súkromí“ a „ráno“ (Mat 6,6; Mar 1,35). Kto nemá svoj čas pre modlitby, ten sa nemodlí. Hneď ráno je dobré povzniesť svoju myseľ k Bohu v modlitbe a nechať sa inšpirovať pre denné povinnosti štúdiom Biblie. V tejto krátkej rannej modlitbe človek získava duchovnú silu pre celý deň. Potom lepšie plníme svoje úlohy, obstojíme v pokušeniach, vernejšie slúžime iným, zodpovednejšie sa rozhodujeme. Je dobré pri súkromnej modlitbe pokľaknúť, pri spoločnej modlitbe zostať stáť (Dan 6,10; 1 Kráľ 8,22). Nie je zlým zvykom pri modlitbe zavrieť oči a zopnúť ruky.

5. Niekedy k Bohu prichádzajú ľudia, plní nenávisti voči iným ľuďom, podozrievaví, nezmieriteľní, hrubí, rozhádaní, kritickí… a majú odvahu Boha žiadať o pomoc a odpustenie!

IV. Rôzne formy modlitby

„Napomínam tedy, aby sa predovšetkým konaly prosby, modlitby, prímluvy a poďakovania…“ (1 Tim 2,1) V prvom rade by sme mali Bohu oveľa viac ďakovať a chváliť ho. Príliš veľa vecí v živote berieme ako samozrejmosť. To, že žijeme, sme zdraví, môžeme pracovať, že je mier, že poznáme Boha, že nám pomohol pri denných povinnostiach, to nie je samozrejmosť. Ďakujme Bohu a premýšľajme, za čo všetko máme byť vďační. Vďačnosť vedie k radosti, k ozdraveniu vzťahov. Potom máme Boha prosiť. Treťou kategóriou modlitieb sú príhovory „za všetkých ľudí, za vládcov…“ (1 Tim 2,1). Ježiš Kristus predniesol krátko pred ukrižovaním nádhernú príhovornú modlitbu (Ján 17). Ukázal v nej, ako mu záleží na tom, aby boli zachránení všetci ľudia. Modlime sa za našich milých, za našich známych, za všetkých, aby sa im Boh nechal poznať. Tým dokážeme, že nám na ostatných ľuďoch záleží a že sme sami ochotní pre ich záchranu niečo urobiť.

Sú modlitby s krátkodobými cieľmi a modlitby s cieľmi významnými, dôležitými pre večnosť. Veľký kazateľ Spurgeon povedal: „Tvoja modlitba môže byť ako loď, ktorá, keď sa vypraví na dlhú plavbu, nevráti sa domov hneď s nákladom, ale keď predsa príde, náklad nesie o to bohatší. Len „pobrežné parníky“ ti privezú obyčajné veci alebo uhlie. Tie, ktoré odchádzajú na dlhú plavbu, sa vracajú so zlatom. „Pobrežné“, každodenné modlitby nám zaručujú podstatné, nevyhnutné veci, Tie nemôžu chýbať. Ale existujú aj veľké modlitby, ktoré ako španielske galéry preplávajú najväčšie oceány a sú ďaleko z dohľadu. Keď sme sa presvedčili, že naša prosba je ušľachtilá a v súlade s Božou vôľou, modlime sa vytrvalo, až nás Boh vypočuje. Modlime sa jednoducho, zrozumiteľne a v naozajstnej úcte.

tags: #modlitba #sme #zachraneny