Farnosť Nitra - Zobor je pomerne mladá, vznikla pred piatimi rokmi odčlenením od farnosti Nitra Horné mesto. Avšak história kostola svätého Urbana siaha oveľa hlbšie, do polovice 18. storočia. Mešťania sa vtedy rozhodli, že na Zobore postavia Kaplnku ku cti svätého Urbana. Doteraz sa však nenašla jej zakladacia listina. Prvý doposiaľ známy písomný dokument je zápis v Kanonických vizitáciach Farnosti Nitra - Horné mesto z roku 1830.
Kostol sv. Urbana sa nachádza na Zobore medzi vinicami a je zasvätený sv. Urbanovi, patrónovi vinohradníkov. V roku 1872 tu boli uložené relikvie sv. Xavera a o rok neskôr bol kostol rozšírený, no dnešnú podobu nadobudol až v roku 1940. V roku 1948 iniciovali starosta František Mojto a kurátor Dr. František Stupka výstavbu nového organu. Organ posvätil prelát Rudolf Formánek. V roku 1985 bol namontovaný do veže zvon. Zatiaľ posledná z priebežných úprav kostola sa zrealizovala v rokoch 1994 - 1995, kedy dal administrátor fary František Kapusňák vymeniť strešnú krytinu.
Významné udalosti v histórii kostola sv. Urbana:
- 18. storočie: Postavenie Kaplnky ku cti svätého Urbana.
- 1830: Prvý písomný dokument v Kanonických vizitáciach.
- 1872: Blesk zdemoloval kaplnku.
- 1873: Začiatok generálnej rekonštrukcie budovy.
- 1878: Ukončenie prác na rekonštrukcii.
- 1896 - 1898: Vymaľovanie kaplnky, omietnutie exteriéru a nový oltár.
- 1937: Potreba rozšíriť priestory kaplnky.
- 1939: Požehnanie rozšíreného Kostola svätého Urbana.
- 1948: Zhotovenie nového organu firmou Otokara Važanského.
- 1952: Edmund Massányi namaľoval dva obrazy nad klenbové oblúky.
- 1961: Vandali vytĺkli okná a ukradli srdce zvona.
- 1964: Zhodenie sochy Trpiaceho Krista z podstavca.
- 90. roky 20. storočia: Inštalácia Krížovej cesty a reliéfu Poslednej večere.
V roku 1872 udrel do kaplnky blesk, bola úplne zdemolovaná. O rok neskôr sa začala generálna rekonštrukcia budovy. Pre problematickú statiku bola vybudovaná od základov. Vypracovaním projektu bol poverený staviteľ Anton Herverth z Nitry, nový oltár mal na starosti bratislavský sochár Anton Brandl. Práce boli ukončené v roku 1878. V rokoch 1896 až 1898 bola kaplnka vymaľovaná, exteriér budovy omietnutý a pribudol nový oltár. V roku 1937 bolo priestory kaplnky potrebné rozšíriť, pretože sa rozrástol počet obyvateľov Zobora. Koncom augusta 1939 získal správca farnosti Nitra - Horné mesto povolenie požehnať rozšírený Kostol svätého Urbana na Zobore. Nový organ zhotovila v roku 1948 firma Otokara Važanského.
V roku 1952 nitriansky umelec Edmund Massányi namaľoval nad klenbové oblúky dva obrazy, na jednom sú znázornení evanjelisti, na druhom anjeli s monštranciou. V roku 1961 neznámi vandali vytĺkli všetky okná a ukradli srdce zvona, o tri roky neskôr zhodili z podstavca sochu Trpiaceho Krista. Sochu zreparoval sochár Ostrovský z Nitry. V prvej polovici 90. rokov 20. storočia bola v kostole nainštalovaná Krížová cesta spolu s reliéfom Poslednej večere. Autorom diela je umelec Ľudovít Bebjak.
Anton Brandl a jeho prínos
Významnou osobnosťou spojenou s kostolom sv. Urbana je Antonín Norman Brandl, sochár a rezbár, ktorý sa podieľal na tvorbe nového oltára. Narodil sa v českom historickom mestečku Litomyšl v roku 1817 a neskôr študoval sochárstvo na akadémii vo Viedni. Brandl spolupracoval s architektmi Alojzom Pichlom a Ignácom Feiglerom ml. Vytvoril oltár v rozšírenom kostolíku sv. Urbana v mestskej časti Zobor a tiež súbor sôch apoštolov pred nitrianskym piaristickým Kostolom sv. Ladislava. Sochy vytvorené z pieskovca nahlodal zub času a dnes stoja na ich mieste kópie. Zaujímavosťou je, že sochy sponzorovala nitrianska mestská honorácia a bola to zákazka, z ktorej Brandl dlho žil. Okrem sochárskej a rezbárskej tvorby sa Brandl v Bratislave venoval výučbe mládeže aj dospelých. Na učňovskej škole aj gymnáziu viedol kurzy kreslenia, geometrie, krasopisu a modelovania.
Súčasná rekonštrukcia
Nitra 13. mája - Interiér Farského kostola svätého Urbana v Nitre na Zobore prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Počas rekonštrukčných prác boli odkryté pôvodné maľby na kupole chrámu, pochádzajúce pravdepodobne z 19. storočia. „V kostole pribudol nový chórový priestor, presbytérium bolo posunuté smerom k ľudu. V tejto časti v najbližších dňoch osadia pevný oltár a ambonu, v celom priestore pribudne nová dlažba,“ informoval hovorca Nitrianskeho biskupstva Miroslav Lyko. Posvätenie obnoveného kostola spojené s konsekráciou oltára je naplánované na sviatok patróna 25. mája tohto roka.
Význam Zobora
Vrch Zobor, týčiaci sa nad mestom Nitra, je vyhľadávanou turistickou lokalitou s bohatou históriou. Mesto Nitra bolo údajne založené na siedmich pahorkoch, medzi ktoré patrí aj Zobor. Kedysi tu bolo hradisko, stál tu aj prvý benediktínsky kláštor. Na Zobor vedie viacero turistických chodníkov. Zobor je najjužnejší geomorfologický podcelok jadrového pohoria Tribeč medzi Nitrou a Žiranmi. Z diaľky masív Zobora pripomína dvojicu sopiek.
Historické pamiatky na Zobore:
- Benediktínsky kláštor sv. Hypolita: Vznikol v 9. storočí ako prvý kláštor na území Slovenska.
- Kláštor sv. Jozefa: Postavený v roku 1691 pre kamaldulský rád.
- Hradisko Zobor: Národná kultúrna pamiatka z neskorej doby bronzovej.
- Kostol sv. Urbana: Pochádza z 18. storočia.
Mesto Nitra bolo údajne založené na siedmich pahorkoch. Sú nimi Hradný vŕšok, na ktorom stojí Nitriansky hrad, Kalvária, Zobor, Dražovský kopec s románskym kostolom, nenápadný kopec v meste Na Vŕšku, kde stojí kaplnka, a bývalé slovanské hradiská - Martinský vrch a Borina, tzv. Zobor je najjužnejší geomorfologický podcelok jadrového pohoria Tribeč medzi Nitrou a Žiranmi. Najvyššími vrchmi podcelku sú Žibrica (617 m) na severe a Zobor (588 m) na juhu. Z diaľky masív Zobora pripomína dvojicu sopiek. Vo vápencoch sa vyskytujú jaskyne, pričom najznámejšia z nich je Svoradova jaskyňa (355 m n. m.) nad bývalým Zoborským kláštorom. S menom prvého slovenského svätca sv. Andreja-Svorada sa spája aj najstaršie pútnické miesto na Slovensku, Kláštor Veľká Skalka pri Trenčíne.
Benediktínsky kláštor sv. Hypolita
Najvýznamnejšia pamiatka na Zobore je však bývalý benediktínsky kláštor sv. Hypolita. Benediktínsky kláštor sv. Hypolita na Zobore vznikol v 9. storočí ako prvý kláštor na území Slovenska. Kláštor plnil v 11. - 14. storočí úlohu náboženského a kultúrneho centra. Bol tiež hodnoverným miestom - dnešný notársky úrad. Benediktíni sa zaslúžili o zvýšenie životnej úrovne obyvateľov, založenie vinohradov a o kristianizáciu obyvateľstva. Zo Zobora pochádza aj prvá zachovaná písomná zmienka o škole na území Slovenska. Kláštor zanikol začiatkom 15. storočia.
Kláštor sv. Jozefa
Na Zobore bol v roku 1691 postavený nový jednoposchodový kláštor pre kamaldulský rád - Kláštor sv. Jozefa. V záhrade vznikol aj kostol s vežou a dvoma zvonmi. Kláštor plnil funkciu noviciátu kamaldulskej rehole pre celú Uhorskú časť Rakúsko-Uhorskej monarchie. Do užívania bol odovzdaný v rokoch 1695 - 1697. V kláštore pôsobil istý čas ako mních aj Romuald Hadbavný (ako prvý preložil Bibliu do slovenského jazyka) a brat Cyprián (zostavovateľ rastlinného herbára, ktorý pôsobil aj v Červenom kláštore). V súčasnosti je ruina zoborského kláštora vyhľadávanou turistickou lokalitou, kde môžete vyraziť do prírody aj s deťmi.
Turistika a prírodné zaujímavosti
Pyramída je predvrchol Zobora s nadmorskou výškou 554 m n. m. a zároveň hlavný vyhliadkový bod Zobora. Trávnatá lúka ponúka výhľady takmer na všetky svetové strany, aj na samotné mesto Nitra. Stojí tu 64 m vysoký rádiový a televízny vysielač, ktorý tvarom pripomína pyramídu. Okrem toho tu nájdete zvyšok tzv. Miléniového pamätníka, pojazdný bufet a vrchnú stanicu niekdajšej lanovky. Pod lúkou sa nachádzajú kremencové skalné bralá, ktoré sú vyhľadávané lezcami. Na pyramíde okrem toho začína okruh Historického náučného chodníka Hradisko Zobor s dĺžkou 1,95 km, ktorý tu aj končí. Je značený informačnými tabuľami a prechod vám zaberie asi trištvrte hodinu.
Na vrchole Zobora sa kedysi nachádzalo hradisko, nielen najstaršia pamiatka v oblasti Nitry, ale aj Národná kultúrna pamiatka. Založenie hradiska v tejto lokalite nie je náhoda, keďže ide o výborný vyhliadkový bod do širokého okolia. Hlavné obrysy hradiska sú dobre viditeľné. Ohraničuje ho obranný val, ktorý je dlhý takmer 2 km a miestami vysoký 7 m. Hradisko vzniklo v neskorej dobe bronzovej (10. až 8. storočie pred Kr.).
Svoradova jaskyňa, ktorá sa nachádza cestou na Zobor, slúžila ako pustovňa sv. Svoradovi, ktorý tu žil. Na jeho prítomnosť spomína kríž a obraz s jeho podobizňou v interiéri jaskyne. Nižšie pod jaskyňou sa nachádza aj krasová vyvieračka, tzv. Svoradov prameň. Voda z prameňa bola považovaná za liečivú, či až zázračnú. V 11. storočí bola potrubím dopravovaná do neďalekého kláštora.
V rokoch 1970 - 1993 k vysielaču na Zobore viedla z mesta sedačková lanovka Nitra - Zobor. Keďže Zobor je v súčasnosti aj mestskou časťou, jeho svahy sú husto obývané. Zástavba rokmi postupuje čím ďalej vyššie až k vrcholu, a preto nie je problém sa dostať relatívne vysoko autom či verejnou dopravou. Na Zobor vedú modrá, červená a zelená turistická značka, resp. ich kombinácia. Výstup na Zobor je možný z viacerých lokalít. Vedie sem aj Náučný chodník Zoborské vrchy. Najčastejším východiskovým bodom je však sanatórium, resp. Začína pri liečebnom ústave. Je vyznačený zelenou náučnou značkou a povedie vás až na vrchol. Čas výstupu je asi hodina. Náučný chodník má na svojej dĺžke necelých 15 km až 27 zastavení. Chodník prechádza prírodnou rezerváciou Zoborská lesostep, kde rastie množstvo vzácnych rastlín. Cestou neminiete Svoradov prameň s odbočkou na voľne prístupnú Svoradovu jaskyňu.
Zobor je vrch nad Nitrou, ktorý určite neprehliadnete vďaka televíznemu vysielaču. Nitra je od kúpeľov Piešťany vzdialená asi 50 km po ceste II/513 a v Hlohovci je potrebné napojiť sa na cestu II/507 až do Piešťan. Z Piešťan premávajú do Nitry aj priame autobusové spojenia. Bezplatné parkovanie je možné pri liečebnom ústave na menšom parkovisku a aj pri ceste. Nenáročný výstup z Nitry, ktorý v pohode zvládnu aj deti. Sú tu krásne výhľady veľmi pekné miesto. Nie náročný výstup. Na vrchole sa nám páčilo, že ponúkali občerstvenie. Samozrejme za peniaze. Vodu alebo niečo pod zub. To sme vôbec nečakali, bolo to milé. Padlo nám veľmi dobre, že sme si mohli kúpiť čerstvú vodu. Tu čo sme mali so sebou, už bola tepla. Krásne výhľady sú odtiaľ.
Púť k sv. Andrejovi Svoradovi
Nitriansky biskup Viliam Judák obnovil tradíciu púte Nitranov k sv. Andrejovi Svoradovi na Zobor. Pri príležitosti spomienky na sv. Andreja Svorada a Benedikta - pustovníkov 17. júla 2019 v Nitre bola ďakovná púť obyvateľov mesta ku cti sv. Andreja Svorada, patróna mesta Nitra. Podujatie sa uskutočnilo z iniciatívy nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka, ktorý sa rozhodol dodržať starobylý sľub obyvateľov mesta zo začiatku 18. storočia, keď mesto nivočil mor, a viac ako tretina obyvateľov zahynula.
Obyvatelia Nitry sa v tom čase utiekali ku sv. Andrejovi Svoradovi a prosili ho, aby orodoval u Všemohúceho Boha o milosrdenstvo. V predvečer slávnosti prisľúbili pôst a v samotný deň slávnosti aj púť na Zobor, kde sa mali konať bohoslužby na jeho počesť. Za takmer tristo rokov sa na tento prísľub pozabudlo a púte na Zobor ustali. Aj keď sa v posledných rokoch bohoslužby na Zobore pri príležitosti tohto sviatku tešili hojnejšej prítomnosti pútnikov, nitriansky diecézny biskup sa rozhodol oživiť starobylú tradíciu a obnovil púť k sv. Biskup Judák vyzval obyvateľov mesta, aby tak ako v dávnej minulosti, deň pred púťou prežili ako čas pôstu a pokánia, a obetovali ho za nové kňazské povolania pre Nitriansku diecézu.
A tak sa 17. júla 2019 uskutočnila najskôr procesia z mesta k Zoborskému kláštoru. Zapojilo sa do nej niekoľko stoviek veriacich zo všetkých nitrianskych farností a blízkeho okolia pod vedením svojich farárov, a spolu s nitrianskym biskupom Mons. Judákom putovali ulicami mesta v sprievode modlitieb a duchovných piesní do areálu Špecializovanej nemocnice sv. Svorada na Zobore. Tam pri ruinách Zoborského kláštora a Kostola sv. Jozefa celebroval Mons. Judák slávnostnú sv. omšu spolu so zoborským opátom Mons. Ladislavom Belásom, skalským opátom Mons. Jozefom Kráľom, zoborským farárom Dr. Milanom Polákom a nitrianskymi farármi ku cti sv.
V homílii Mons. Judák prítomným priblížil históriu Zoborského kláštora a pôsobenie benediktínskych a kamaldulských mníchov v tejto lokalite, a vyzval ich, aby vo svojom živote nasledovali ich príklad v tom, aby aj pre nich bola vždy na prvom mieste úcta k Bohu a jeho dielu, a aby všetko ich ďalšie konanie sa od toho odvíjalo. Po skončení sv. omše si prítomní pútnici mali možnosť uctiť ostatky sv. Andreja Svorada a bolo pre nich pripravené agapé, ktoré zabezpečila zoborská farnosť sv. Urbana a Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre. Na slávnosti sa zúčastnil aj správca farnosti a pútnického miesta Skalka pri Trenčíne vdp. Peter Beňo, ktorého prítomnosť v Nitre bola symbolicky prepojená s otvorením hlavnej púte k diecéznym patrónom a našim prvým národným svätým - sv. Andrejovi-Svoradovi a Beňadikovi, ktorá bude 20. a 21. júla 2019 v Skalke pri Trenčíne, počas ktorej 21. júla 2019 pri slávnostnej sv. omši nitriansky biskup Mons.
Na záver možno konštatovať, že Farnosť sv. Urbana na Zobore má bohatú históriu a je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho a duchovného dedičstva Nitry a celého Slovenska. Jej kostol, obklopený krásnou prírodou a historickými pamiatkami, je miestom, ktoré láka nielen veriacich, ale aj turistov a milovníkov histórie.