Skloňovanie podstatných mien mužského rodu: Vzory chlap, hrdina, dub a stroj

V slovenskom jazyku sa podstatné mená mužského rodu skloňujú podľa štyroch základných vzorov: chlap, hrdina, dub a stroj. Každý z týchto vzorov má svoje špecifiká a uplatňuje sa pri rôznych typoch podstatných mien.

Nasledujúci článok poskytuje podrobný prehľad o týchto vzoroch, ich charakteristikách a príkladoch, aby ste sa v skloňovaní podstatných mien mužského rodu ľahšie orientovali.

Vzor chlap

Vzor chlap sa používa pre:

• Mužské osobné substantíva končiace na spoluhlásku: otec, herec, sused, Švéd, filozof, žiak, génius.
• Substantíva v N. sg. zakončené na samohlásku -o:
  • Všeobecné substantíva: dedo, strýko, otecko.
  • Rodné mená: Jano, Vlado, Paľo, Jožo.
  • Priezviská cudzieho pôvodu: Michelangelo, Marco Polo, Hugo, Picasso.
  • Mená rozprávkových bytostí: Lomidrevo, Miesiželezo.
• Zvieracie substantíva muž. rodu zakončené na spoluhlásku: holub, sob, pes, medveď, mravec, krab, vlk, orol (v pl. sa skloňujú podľa vzoru dub alebo stroj).
  • Zvieracie substantíva zakončené na -o v sg. aj pl.: maco, pejo.
  • Substantíva vták, vlk, pes v pl.: vtáci/vtáky, vlci/vlky, tí psi/tie psy.
  • Zosobnené zvieracie substantíva v pl.: smelí orli, moji holúbkovia, pekní vtáčkovia.
• Grécke a latinské substantíva zakončené na -as, -es, -os, -us: Anaxagoras, Archimedes, anofeles, Herodotos, génius, brontosaurus.
  • V G. a ostatných pádoch sg. sa odsúva koncové -as, -es, -os, -us: génius - génia, Herodotos - Herodota, Ovídius - Ovídia.

Variantné prípony v N. pl.: -ovia, -ia. Príponu -ovia majú:

1. Všetky substantíva zakončené na spoluhlásky h a g: boh - bohovia, dramaturg - dramaturgovia, chirurg - chirurgovia.
2. Všetky zdrobneniny na -ček, -ek, -ik, -čik: ujček - ujčekovia, synáčik - synáčikovia, chlapček - chlapčekovia.
3. Slová so zakončením na -ok: predok - predkovia, svedok - svedkovia, výrastok - výrastkovia.
4. Niektoré slová, označujúce príbuzenský vzťah: otec - otcovia, syn - synovia, svokor - svokrovia, švagor - švagrovia.
5. Mená (najmä jednoslabičné) národov a kmeňov: Ink - Inkovia, Azték - Aztékovia, Frank - Frankovia.
6. Cudzie slová na -ch: šach - šachovia.
7. Niektoré domáce slová: duch - duchovia, zloduch - zloduchovia, člen - členovia.
8. Apelatíva na -o: dedo - dedovia, ujo - ujovia, strýko - strýkovia.
9. Cudzie apelatíva na -us, -es, ak sa -us, -es odtrháva: nuncius - nunciovia, génius - géniovia.
10. Rodné mená a priezviská: Jozef - Jozefovia, Ján - Jánovia, Pasteur - Pasteurovia.
11. Mnohé cudzie slová na -f a -m (najčastejšie pojmy z náboženskej oblasti a tituly osôb): mím - mímovia, šéf - šéfovia, elf - elfovia, džin - džinovia, emir - emirovia, moslim - moslimovia, princ - princovia.

Príponu -ia majú:

1. Substantíva zakončené na -teľ: učiteľ - učitelia, chovateľ - chovatelia, priateľ - priatelia.
2. Apelatíva i propriá s príponou -an/-čan: občan - občania, mešťan - mešťania, Slovan - Slovania, Angličan - Angličania, ale názvy osôb, odvodené od slovies príponou -an majú v N. pl. príponu -i: trhan - trhani, pijan - pijani, furman - furmani.
3. Niektoré slová na -ič: rodič - rodičia, dedič - dedičia.
4. Slová brat - bratia, manžel - manželia, sused - susedia, Žid - Židia.

V I. pl. sú tvary s príponou -mi a s príponou -ami. Pádová prípona -mi je:

• Pri substantívach, ktorých kmeň sa končí na jednu spoluhlásku (okrem m): prekladateľ - prekladateľmi, Bratislavčan - Bratislavčanmi, šéf - šéfmi.
• Pri subst., ktorých kmeň sa končí na skupinu zvučnej a šumovej spoluhlásky: pacient - pacientmi, Ind - Indmi, policajt - policajtmi.

Pádová prípona -ami je:

• Pri subst., ktoré končia na -m: ekonóm - ekonómami, mím - mímami, bohém - bohémami.
• Pri subst. s pohyblivými samohláskami e, o, i: poslanec - poslancami, blázon - bláznami, svedok - svedkami.
• Pri substantívach zakončených na -o: šašo - šašami, ujo - ujami, Dunčo - Dunčami.
• Pri cudzích subst.

Vzor hrdina

Vzor hrdina sa používa pre:

• Mužské osobné substantíva zakončené v N. sg. na -a: darca, dozorca, sprievodca, vládca, anarchista, prednosta, sluha, Mácha, Tatarka, Chalupka, Fulla.
• Priezviská, končiace na -o podľa vzoru chlap, ale aj hrdina: Krasko - Kraska/Krasku, Lenčo - Lenča/Lenču, Jurčo - Jurča/Jurču.

V N. pl. je základná prípona -ovia. Variantná prípona -i:

• Slová cudzieho pôvodu zakončené v N. sg. na -ta, -ista, -ita: fantasta - fantasti, slavista - slavisti, turista - turisti, kozmopolita - kozmopoliti.
• Domáce slová zakončené na -ta majú príponu -ovia: starosta - starostovia, mešťanosta - mešťanostovia.
• Substantíva s príponou -ca majú v N. pl. príponu -i popri prípone -ovia v slovách: výherca - výherci/výhercovia, záujemca - záujemci/záujemcovia. Pri ostatných slovách na -ca je prípona -ovia: darca - darcovia, výpravca - výpravcovia, dôchodca - dôchodcovia.

V I. pl. je základnou príponou -ami.

Vzor dub

Vzor dub sa používa pre:

• Neživotné substantíva muž. rodu zakončené v N. sg. na tvrdé a obojaké spoluhlásky: plot, klobúk, vzduch, obed, hrad, film, proces, krk, Hamburg, Leopoldov.
• Niektoré pluráliá tantum: zálety, hody, fašiangy, dostihy, Kúty, Karpaty.
• Cudzie neživot. subst. gréckeho a latinského pôvodu zakončené v N. sg. na -us, -os, -es: realizmus - realizmu, rytmus - rytmu, Sírius - Síria.
  • Pri mnohých subst. sa koncové prípony neodsúvajú: trolejbus - trolejbusu, cirkus - cirkusu, pátos - pátosu, kolos - kolosu.
• V pl. zvieracie substantíva, kt. kmeň sa končí na tvrdú al. obojakú spoluhlásku: krt - krty, havran - havrany, sup - supy, páv - pávy.

V G. sg. sú tvary s príponou -a a s príponou -u. Pádová prípona -a je najmä:

1. Pri subst., ktoré javia nejakú súvislosť so životnými subst.:
   1. Slová odvodené rovnakými príponami ako životné subst. (-ík, -ák/iak, -ok a zdrobnené subst. s príponami -ík, -ek, -ček, -štek, -žtek, -ok): rýchlik - rýchlika, slovník - slovníka, padák - padáka, zemiak - zemiaka, rožok - rožka.
   2. Osobné al. zvieracie subst., ktorými sa označujú neživé veci: koníček - koníčka, Martin - Martina, kohútik - kohútika.
2. Pri iných konkrétnych subst. označujúcich jednotlivé predmety: kút - kúta, uzol - uzla, prst - prsta, granát - granáta, inkubátor - inkubátora.

Pádová prípona -u je najmä:

1. Pri abstraktných substantívach: pozdrav - pozdravu, úkryt - úkrytu, vrh - vrhu, začiatok - začiatku, dotyk - dotyku.
2. Pri zložených subst., ktorých druhá jednoslabičná časť je deverbatívna: ďalekohľad - ďalekohľadu, vodovod - vodovodu, vodopád - vodopádu, teplomer - u/a.
3. Pri látkových a hromadných substantívach: vosk - vosku, cukor - cukru, hmyz - hmyzu, ľud - ľudu, med - medu, ale syr - syra, chlieb - chleba, ovos - ovsa.
4. Pri nezdomácnených cudzích slovách: interval - intervalu, senát - senátu, festival - festivalu, sufix - sufixu, kódex - kódexu.
5. Pri niektorých domácich slovách na rozdiel od tvarov G. sg. subst. iných rodov: diel - dielu (ale dielo - diela), druh - druhu (ale druh - druha).
6. Pri apelatívach zakončených na -m bez ohľadu na ich pôvod a pri niekt. iných domácich slovách: dom - domu, strom - stromu, vrch - vrchu, breh - brehu.

Mnohé slová majú v G. sg. dvojtvary: kaktus - kaktusa/u, trolejbus - trolejbusa/u, bok - boka/u, Alžír - Alžíra/u.

V L. sg. je okrem základnej prípony -e aj prípona -u a -i.

• Prípona -u je:
  • V slovách, ktorých kmeň sa končí na -k, -g, -ch, -h: bok - na boku, epilóg - v epilógu, prach - v prachu, roh - na rohu.
  • V cudzích slovách zakončených na -ius, -eus: Sírius - na Síriu, Pireus - v Pireu.

V L. sg. majú príponu -i a v N. a A. pl. príponu -y prevzaté slová na -el a niektoré slová na -er (aj domáce), v ktorých -e- nie je pohyblivé, ďalej slová na -ér, väčšina slov na -ál, ako aj slová Alžír, klavír, apríl, jún, júl.

akvarel - o akvareli - akvarely, apel, Brusel, duel, epitel, flanel, hotel, tunel, Izrael, karamel, model, naturel, pastel; cícer, éter, Gemer, poker, revolver, zeler; arzenál, ceremoniál, duál, chorál, inštrumentál, integrál, kapitál, kryštál, lokál, manuál, materiál, memoriál, metál, minerál, opál, originál, personál, piedestál, plurál, regál, rituál, signál, tribunál, vokál, žurnál; ateliér, buldozér, exteriér, interiér, likér, malér, štartér, transportér.

Pravidelne podľa vzoru dub sa v L. sg. skloňujú slová na -ar, -ir, -yr, -ýr, -or, v kt.

• Slová na -er s pohyblivým -e-: ker - na kre - kry
• Slová na -or s pohyblivým -o-: cukor - v cukre - cukry, vietor, víchor

V G. pl. je bežná prípona -ov: strom - stromov, dub - dubov. Pri vlastných pomnožných subst. je typická nulová prípona, pričom posledná kmeň. slabika sa predlžuje:

• Slová zakončené na -any: Chynorany - Chynorian, Rudňany - Rudnian, Lipany - Lipian, Vojany - Voján.
• Slová s príponami -íky, -áky, -iaky: Topoľníky - Topoľník, Smrdáky - Smrdák, Diviaky - Diviak.

V I. pl. sú tvary s príponou -mi a s príponou -ami.

• Prípona -mi je:
  • pri subst., ktorých kmeň sa končí na jednu spoluhlásku (okrem m): sad - sadmi, stĺp - stĺpmi, motúz - motúzmi
  • pri subst. končiacich na x: sufix - sufixmi, index - indexmi
  • pri subst., ktorých kmeň sa končí na skupinu zvučnej a šumovej spoluhlásky: parlament - parlamentmi, konsonant - konsonantmi, moment - momentmi

• Prípona -ami je:
  • pri subst., ktorých kmeň sa končí na spoluhlásku m: program - programami, dom - domami, rytmus - rytmami
  • pri subst. s výsuvnými samohláskami e, o, i, á: gombíček - gombíčkami, následok - následkami, chrbát - chrbtami
  • pri subst. zakončených na -o: zajko - zajky - zajkami
  • pri subst. zakončených v N. sg. na -ius, -eus: skarabeus - skarabey (N. a A. pl.) - skarabeami

Vzor stroj

Vzor stroj sa používa pre:

• Neživotné substantíva muž. rodu zakončené v N. sg.
  1. na mäkké spoluhlásky: plášť, dážď, kmeň, Kriváň, rubeľ, Ipeľ, hostinec, Tisovec, lúč, bridž, flyš, guláš, rúž, nôž, Paríž, zdroj.
  2. pomnožné podstatné mená: Ladce, Sliače, Tlmače, rezance, kríže.
• niektoré neživot. subst. zakončené v N. sg. na -r a -l: september, pulóver, púder, motocykel, nikel, artikel
• slovo peniaz
• v pl. niektoré zvieracie subst., ktorých kmeň sa končí na mäkkú spoluhlásku: medveď - medvede, kôň - kone, jelene, mravce, hraboše, svište, mrože, papagáje.

Paradigma:

tags: #boh #je #podla #vzoru