Panoramatický pohľad na Vlkolínec, osadu patriacu pod farnosť Biely Potok.
Významné osobnosti farnosti
Farnosť Ružomberok - Biely Potok dala Slovensku niekoľko významných osobností, ktoré sa presadili v náboženskom, kultúrnom a spoločenskom živote. Medzi najvýznamnejšie patria:Páter Vendelín Javorka
Páter Vendelín Javorka sa narodil 15. októbra 1882 v Černovej ako najstarší z desiatich detí. K jezuitom vstúpil 14. augusta 1903 v Trnave a prvé rehoľné sľuby zložil 15. augusta 1905. V roku 1929 mu pápež Pius XI. zveril stavbu Ruského kolégia a v roku 1934 mu Svätá stolica zverila vedenie exarchátu v Charbine v Mandžusku. Na Slovensko sa vrátil fyzicky zničený a poloslepý 21. apríla 1955 a 24. marca 1966 zomrel.Leonard Sliačan
Leonard Sliačan, narodený 27. 10. 1901 v Černovej, patrí medzi najväčších národovcov - mučeníkov z radov katolíckych kňazov v 20. storočí. Ako kaplán slúžil v Detvianskej Hute, v Brezne nad Hronom, Turčianskom Svätom Martine a vo Zvolene. V roku 1958 bol odsúdený v procese s príslušníkmi na 25 rokov väzenia.Štefan Koma
Štefan Koma sa narodil 30. apríla 1929 a tiež pochádza z obce Černová. Počas celého obdobia komunistického režimu bol ako tzv. „reakčný živel“ sledovaný orgánmi Štátnej bezpečnosti. Neskôr pôsobil ako kaplán v obci Bobrovec, od roku 1971 v Námestove a v roku 1974 nastúpil ako farár v obci Liesek.Don Haluška
Don Haluška rovnako pochádza z Černovej a saleziánom je od roku 1986. Za kňaza bol vysvätený v roku 1992 v národnej bazilike v Šaštíne. Od roku 2017 pôsobil v saleziánskom diele v Sabinove ako direktor a od júla 2020 bol preložený do Novej Dubnice.Andrej Hlinka
Narodil sa 27. septembra 1864 v Černovej do rodiny chudobného roľníka a pltníka ako siedme dieťa z deviatich detí. V rokoch 1907 až 1910 bol za podporu Vavra Šrobára vo voľbách do Uhorského snemu suspendovaný, súdený a väznený v Segedíne. 30. októbra 1918 sa zúčastnil na zasadaní Slovenskej národnej strany, na ktorom prijali Martinskú deklaráciu. Zomrel 16. augusta 1938. Jeho telesné pozostatky 31. októbra 1939 slávnostne preniesli z ružomberského cintorína do mauzólea.Ostatné osobnosti
Medzi ďalšie osobnosti spojené s farnosťou patria kňazi pôsobiaci v rôznych obdobiach, ako aj rodáci z Černovej a okolitých obcí, ktorí sa venovali duchovnej službe.Kostoly a kaplnky farnosti
Farnosť Ružomberok - Biely Potok sa pýši niekoľkými sakrálnymi pamiatkami, ktoré svedčia o jej bohatej histórii a duchovnom živote. Medzi najvýznamnejšie patria:* Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bielom Potoku* Kostol Navštívenia Panny Márie vo Vlkolínci* Kaplnka sv. Gorazda* Kaplnka s Kláštorom v Trlenskej dolineKostol Nanebovzatia Panny Márie v Bielom Potoku
Neogotický kostol bol postavený v rokoch 1901 - 1902 ružomberským staviteľom Andrejom Jančekom podľa projektu Jána Krónera. V roku 1968 došlo k zmene jeho patrocínia, zasvätenie sv. Vendelínovi zmenili na zasvätenie Nanebovzatiu Panny Márie. Jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a so vstavanou vežou, ktorá vytvára na priečelí mierny rizalit.
Kostol Navštívenia Panny Márie vo Vlkolínci.
Kostol vo Vlkolínci
Kostol vo Vlkolínci bol postavený v roku 1875 ako kaplnka pre cintorín, ktorá patrila pod ružomberskú farnosť. Postavený je v tesnej blízkosti niekdajšieho hlavného vstupu do Vlkolínca. Jedná sa o jednoloďový novoklasicistický kostol s vežou v priečelí a pristavanou sakristiou. V súčasnosti je kostol Panny Márie vo Vlkolínci Národnou kultúrnou pamiatkou.Ďalšie sakrálne pamiatky
Okrem týchto kostolov sa vo farnosti nachádzajú aj ďalšie kaplnky a sakrálne pamiatky, ktoré svedčia o hlbokej náboženskej tradícii tejto oblasti.História a stavebný vývoj kostola v Bielom Potoku
Kostol v Bielom Potoku nahradil drevenú Kaplnku sv. Vendelína z roku 1858 situovanú „Pod Dielcom“ v blízkosti cintorína. Neogotický kostol bol postavený v rokoch 1901 - 1902 ružomberským staviteľom Andrejom Jančekom podľa projektu Jána Krónera. V roku 1968 došlo k zmene jeho patrocínia, zasvätenie sv. Vendelínovi zmenili na zasvätenie Nanebovzatiu Panny Márie. Jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a so vstavanou vežou, ktorá vytvára na priečelí mierny rizalit. Fasáda má neogotickú úpravu a okná s lomeným oblúkom.Historické udalosti v Ružomberku a okolí
Na území dnešného Ružomberku sa uvádza tiež osada Gočal a zem, resp. Mladšia mýtna stanica pri ceste vedúcej južným smerom údolím riečky Revúca. Vznikla šľachtická škola, kt. Kráľ Ferdinand I. od r. V gotickej pevnosti sv. Mikuláš Bercséni dal kopať šiance v polohe Šiance. Mlyn nanovo vybudoval Tomáš Ruber a od r.1751 patril mestu RK, ktoré ho dávalo do prenájmu. RK mal 1147 obyvateľov podľa prvého známeho sčítania obyvateľstva. Posviacka Kalvárie v Ružomberku 19.Chronologický prehľad udalostí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| Začiatok XIV. storočia | Predpokladáme postavenie kostola /dnes Kostol sv. |
| 1340 | Dňa 14. |
| 1399 | Dňa 17. 8. v Kaštieli sv. |
| 1431 | Pod vedením Prokopa Veľkého vtrhli do Ružomberka husiti. |
| 1622 | V Kaštieli sv. Žofie bola jednu noc uschovaná uhorská koruna sv. Štefana. |
| 1662 | Opäť bola na Váhu veľká povodeň. |
| 1683 | Bola ďalšia krutá povodeň na Váhu. |
| 1693 | Aj Ružomberok chcel zbohatnúť na ťažbe rudy. |
| 1707 | Na rozkaz panstva bol zbúraný hrad Likava. Panstvo sa presťahovalo do Kaštieľa svätej Žofie. Tam preložili aj soľný sklad. |
| 1713 | V Ružomberku začali vyrábať prvé „lode“. Na podklade pltí to boli upravené tzv. lodice, na ktorých sa prepravoval tovar dolu Váhom. |
| 1713 | Na začiatku Hlbokej doliny mesto postavilo hutu na vytápanie železnej rudy. |
| 1774 | Na Liptove aj v Ružomberku z donútenia panstva začali ľudia pestovať zemiaky. Dovtedy miesto zemiakov jedli repu. |
| 1780 | Stolicou bolo z kráľovského rozhodnutia zakázané pochovávať ľudí pri kostole a tak vzniká cintorín na Nemeckej ulici /kde je teraz polícia a väznica/. |
| 1784 | Boli vybudované schody z Podhory ku kostolu. Pri požiari na Podhore zhorelo 68 domov. |
| 1793 | Obchodovanie obyvateľov sa konalo na trhoch a jarmokoch. V meste vlastnili „kupci“ len dva obchody - sklepy. |
| 1794 | František Czekanetz dodal mestu veľkú topografickú mapu mestského chotára. |
| 1797 | Mesto postihol zničujúci požiar. Vyhorelo 270 domov, kostol, fara, mestský dom, špitál, píla, mlyny, sypárne. |
| 1806 | Z prostriedkov A. Z. |
| 1813 | Ružomberok zasiahla 500-ročná voda. |
| 1814 | Samotné mesto v tomto roku malo 2100 obyvateľov. |
| 1815 | Na Rínku /dnes Námestie A. Hlinku/ vznikla prvá lekáreň v meste - Lekáreň Jurecký. Mesto sa rozrastá o ďalšie časti: Sihoť, Jelence /1818/, Cigánsku ulicu /1824/ dnes Poľná ul. |
| 1825 | Mesto má 2428 obyvateľov, Černová 860, Biely Potok 632, Ludrová 932, Vlkolínec 334 obyvateľov. |
| 1830 | V Hrboltovej bol postavený kostol na základoch starej svätyne. |
| 1831 | Kraj zasiahla strašlivá cholera. V meste na choleru zomrelo 194 ľudí - to bolo 8 % obyvateľov. |
| 1850 | Po dlhoročných sporoch ustálili demarkačnú čiaru medzi pozemkami mesta a „ulíc“. |
| 1858 | Začala sa výstavba kostola na Kalvárii Ružomberok postihlo slabé zemetrasenie s epicentrom v Žiline a v roku 1872 ešte slabšie zemetrasenie. |
| 1872 | Ružomberský učiteľ Ján Labay- začal na živnosť vykonávať fotografovanie. |
| 1873 | Mesto začalo regulovať brehy rieky Revúcej vymurovaním brehov na Podhore a na tejto ulici Taliani /ktorí sa podieľali na stavbe železnice/ začali stavať prvý travertínový chodník. |
| 1876 | Z Liptovského sv. Mikuláša bola do Kaštieľa sv. |
| 1887 | Telegrafný úrad bol spojený s poštou. |
| 1888 | Bol postavený železný most ponad Váh. V roku 1945 ustupujúce nemecké vojská ho vyhodili do povetria. |
| 1888 | Jozef Lichardus na Podhore založil firmu, ktorú v 30. rokoch rozšíril a vybudoval nové výrobne v Bielom Potoku - železokonštrukcie. |
| 1889 | Do užívania bola odovzdaná, na tú dobu moderná nová budova Gymnázia Ružomberok na Rínku /dnes Nám. A. |
| 1890 | Na bielom Potoku bola J. |
| 1895 | Mesto prvý raz vo svojej histórii úradne schválilo pomenovanie ulíc mesta. |
| 1897 | Zrútila sa veža novostavby radnice. Zahynulo päť robotníkov. |
| 1898 | V Ružomberku zaviedli prvý telefón pre firmu Klein a spol. |
| 1900 | Po stavebných problémoch a úpravách bol mestský úrad presťahovaný do novej - súčasnej budovy. |
| 1900 | Na mieste, kde sídli Spojená škola v Ružomberku, boli postavené nové kasárne - vtedy v Malom Políku. |
| 1903 | Na Podhore bola do užívania daná budova Úverovej banky /dnes mestská knižnica/. |
| 1903 | Bola vystavaná budova dievčenskej meštianskej školy /dnes ZŠ sv. |
| 1903-05 | Prvý vodovod pre mesto. |
| 1912 | Slávnostne bolo do užívania odovzdané kino Apolo filmom Tragédia. Kino slúžilo aj pre divadelné predstavenia. |
| 1913 | Pri vŕtaní studne v Uhorskej papierni v hĺbke 7 m narazili na horiaci plyn. |
| 1913 | Ondrej Kvas pristál lietadlom na cvičisku /dnes sú tam kasárne/. Svojimi ukážkami na leteckom dni zbieral peniaze na nový stroj Jeho rekordmi boli: najvyššia výška 1700 m , najdlhší let 142 km, najdlhší čas vo vzduchu 1:59 hod. |
| 1918 | Za riekou Revúcou bola zriadená chemická továreň - Lakomý. |
| 1919 | Do užívania bola odovzdaná štátna meštianska škola na Nemeckej ulici. |
| 1919 | Vznikli nové športové spolky: Sokol so starostom O. Jančekom, Orol s predsedom J. Jakubíkom, Tatranský spolok turistický s predsedom F. |
| 1928 | Dokončená bola výstavba Kultúrneho domu A. |
| 1930 | Pre ružomberských hasičov bola zakúpená prvá autostriekačka. Jej vysviacku vykonal A. |
| 1932 | Začala sa výstavba chlapčenskej školy - dnes Gymnázium sv. |
| 1936 | Od celulózky do tehelne bola vybudovaná železničná trať. |
| 1941 | Bola dokončená výstavba Mauzólea A. |
| 1944 | V Ružomberku predčasne vypuklo SNP. |
| 1945 | Dňa 5. apríla 1945 bol Ružomberok oslobodený v 2. |
| 1949-55 | Vybudovanie futbalového štadióna. |
| 1967 | Dokončená výstavba Galérie Ľ. |
| 1974 | Začali kopať základy pre stavbu zimného štadióna. |
| 1976 | Hrboltová sa stala mestskou súčasťou Ružomberka. |
| 1979 | V spolupráci s kanadskou firmou Simons Overseas začala výstavba CPK Ružomberok. |
| 1990 | Začala výstavba základnej školy na Klačne. |
| 1992 | Bolo založené Gymnázium sv. Andreja a Stredná zdravotnícka škola Márie. T. |
| 1993 | Vznik Slovenskej republiky a na prvej slovenskej bankovke - tisíckorunáčke bol portrét A. |
| 1993 | Vlkolínec bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. |
| 1994 | Minister obrany SR premenoval vojenskú nemocnicu na Ústrednú vojenskú nemocnicu SNP. |
| 1994 | Po viacerých privatizačných zmenách a zmenách vlastníkov nastáva postupný úpadok Bavlnárskych závodov Ružomberok, až ich úplný zánik. |
| 1996 | Pedagogický inštitút sv. Ondreja sa zmenil na Katecheticko-pedagogickú fakultu. |
| 1997 | Ružomberok sa po 36 rokoch opäť stal sídlom okresu. |
| 1999 | Bola zrušená výroba v Mäsokombináte Tatran. |
| 2006 | Skončila sa 1. etapa rekonštrukcie futbalového štadióna. Bola odovzdaná nová západná tribúna a umelé osvetlenie. |
| 2013 | Riadeným odstrelom bol zlikvidovaný posledný symbol ružomberskej tehelne - 55 m vysoký komín. |
| 2018 | Spoločnosť Mondi SCP Ružomberok položila základný kameň papierenského stroja PS 19 na výrobu kartónového papiera s bielym povrchom a modernizácie celulózky v celkovej hodnote približne 340 miliónov eur. |
Súčasnosť farnosti
Rímskokatolícka farnosť sv. Ondreja apoštola v Ružomberku má podľa dostupných údajov Spišskej diecézy približne 20 300 veriacich, čo pri počte obyvateľov mesta tvorí viac ako 80%.tags: #farnost #ruzomberok #biely #potok