Evanjelium podľa Lukáša 3:22 – Výklad a kontext

V tomto článku sa ponoríme do Evanjelia podľa Lukáša, konkrétne do tretej kapitoly, aby sme preskúmali historický kontext, kľúčové pasáže a teologické implikácie tohto dôležitého textu.

Lukáš v evanjeliu nanovo predstavuje dejiny spásy, ktoré začínajú narodením Jána Krstiteľa až po definitívny príchod Ježišovej zvesti do srdca vtedajšej mocnosti - do Ríma v Skutkoch apoštolov. Na začiatku Skutkov apoštolov 1,1 autor predstavuje text, ktorý my voláme Evanjelium podľa Lukáša, ako „prvú knihu“, preto Skutky apoštolov sú „druhou knihou" a teda pokračovaním prvej. Obidve diela sú venované Teofilovi.

Prvé svedectvá o autorovi siahajú do 2. storočia po Kr., keď sv. Irenej vo svojom diele Adversus Haereses píše: „Taktiež Lukáš, Pavlov spoločník, zaznamenal do knihy evanjelium, ktoré hlásal Pavol.“ Muratoriho fragment, dokument, ktorý sa taktiež datuje do 2. storočia po Kr., uvádza: „Tretím je Lukášovo evanjelium. Lukáš bol lekár, ktorého Pavol po Kristovom nanebovstúpení vzal so sebou ako spoločníka na ceste.

Určite išlo o vzdelaného človeka, ktorý pozná grécku literatúru ako aj Starý zákon. Veľmi dobre ovláda gréčtinu, používa jej bohatý slovník a má živý štýl. Je majstrom naratívneho umenia, ako dokazujú známe evanjeliové texty, ktoré uvádza iba on, napr. podobenstvo o milosrdnom samaritánovi, o márnotratnom synovi, príbeh emauzských učeníkov...

Lukáš sa niekedy nazýva historikom medzi evanjelistami, lebo uvádza viaceré historické odkazy. Ježiš Kristus sa narodil za vlády cisára Augusta (Lk 2,1), Ján Kristiteľ začal svoje pôsobenie v 15. roku vlády cisára Tibéria (Lk 3,1), Lukáš uvádza rozdelenie krajiny medzi synov Herodesa Veľkého (Lk 3,1). V priebehu staroveku vznikali rôzne legendy, ktoré sa dotýkajú Lukášovho života. Podľa niektorých bol jedným zo 72 Ježišových učeníkov alebo jeden z emauzských učeníkov.

Evanjelium bolo napísané okolo roku 85 po Kr. Už od prvých stránok evanjelista venuje pozornosť chudobným. V Máriinom chválospeve je Boh zvelebený, „lebo mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených, hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.“ (Lk 1,52-53) Narodenie Krista sa udialo v chudobných pomeroch. Prví, ktorí sa šli pokloniť dieťatku, boli pastieri. Pri Ježišových blahoslavenstvách kladie dôraz na sociálny rozmer: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať…“ Pán Ježiš je v postoji k bohatstvu mimoriadne náročný: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti!

Lukáš sa vyznačuje pozornosťou voči ženám, ktoré predstavuje s veľkou úctou. V evanjeliu vystupuje veľký počet žien: Alžbeta, prorokyňa Anna, matka naimského mládenca, hriešnica umývajúca nohy Ježiša, chudobná vdova v jeruzalemskom chráme, evanjelista spomína ženy, ktoré sprevádzajú Ježiša spolu s učeníkmi. Lukáš ako jediný uvádza, že Ježiša na krížovej ceste doprevádzali ženy. Po jeho smrti sa postarali o jeho mŕtve telo: „Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo.

Uprostred textov dotýkajúcich sa žien majú osobitné miesto tie, ktoré sa venujú jeho matke Márii. Lukáš v týchto príbehoch vykreslil jeden z najkrajších obrazov o Ježišovej matke, aký vôbec nachádzame v Novom zákone. Radosť nezaznieva v žiadnom inom evanjelia tak hlasno ako práve v Lukášovom evanjeliu. Zachej sa raduje, že do jeho domu vstupil Boží Syn: „On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.“ (Lk 19,6) Pri vydávaní svedectva Kristovi je radosť dôležitým znakom: „Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi .“ (Lk 6,23) Lukáš opisuje radosť z toho, keď sa obráti hriešnik (porov. podobenstváí v Lk 15). Radosť je prítomná aj pri stretnutí so zmŕtvychvstalým Ježišom: „A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť…“ (Lk 24,41) a pri jeho nanebovstúpení: „Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.“ (Lk 24,52)

Popri svätom Pavlovi Lukáš najčastejšie rozpráva o Duchu Svätom. V evanjeliu nájdeme zobrazené pôsobenie Ducha Svätého v živote Ježiša Krista. Duch Svätý spôsobuje počatie Ježiša Krista; Duch Svätý zostupuje na Ježiša vo viditeľnej podobe pri krste; Duch vedie a sprevádza Ježiša počas pokušenia na púšti a jeho mocou víťazí nad pokušiteľom; začiatok Ježišovej verejnej činnosti v Lk 4,14-30 sa deje v Duchu (Duch Pána je nado mnou...); v Lk 24,49 Ježiš prisľubuje Ducha Svätého Jedenástim, aby ich uschopnil stať sa jeho svedkami: „Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!"“ Aj druhá časť Lukášovho diela - Skutky apoštolov - začínajú osobou Ducha Svätého - jeho zostúpením na prvé kresťanské zhromaždenie na Turíce (Sk 2).

Pri Ježišovom krste zostupuje Duch Svätý v okamihu, keď sa Ježiš modlí: „Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo…“ (Lk 3,21) Ježišova modlitba stojí na začiatku jeho verejného účinkovania. Lukáš v časti 9,51-19,28 svojho evanjelia usporiadal materiál do jedného celku Ježišovej cesty do Jeruzalema, ktorá začína slovami: „Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema.“

Desať kapitol Ježiš vyučuje a koná mocné skutky stále vo vedomí si tejto cesty do Jeruzalema. V Skutkoch apoštolov Lukáš hovorí o Ježišových učeníkoch ako o nasledovníkoch Cesty. Toto označenie má obrazný význam a vyjadruje životný štýl a správanie človeka. Skutky apoštolov ukazujú, že cestu, ktorú prešiel Ježiš, teraz ňou kráčajú apoštoli, ktorí ohlasujú evanjelium v Jeruzaleme cez Judeu a Samáriu až po hranice sveta (Sk 1,8). Lukášovo evanjelium je sústredené na Jeruzalem a jeho chrám. Evanjelium začína v jeruzalemskom chráme obetou kňaza Zachariáša a končí v jeruzalemskom chráme zmienkou, že po Ježišovom nanebovstúpení učeníci „s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.

Lukáš svojím dielom nás pozýva vstúpiť do dejín spásy, najskôr cez osobu Krista, ktorého predstavuje ako naplnenie dejín Izraela, potom v Cirkvi, ktorá nesie toto Slovo do celého sveta. Lukáš nás svojím dielom pozýva vstúpiť do dejín spásy, najskôr cez osobu Krista, ktorého predstavuje ako naplnenie dejín Izraela, potom v Cirkvi, ktorá nesie toto Slovo do celého sveta.

Popri Matúšovi aj Lukáš ponúka Ježišov rodokmeň. Ale na rozdiel od Matúša nezastane pri Abrahámovi, ale ide až k Adamovi (Lk 3,38). Chce totiž ukázať, že Ježiš nie je len naplnením prisľúbení pre izraelský národ, ale pre celé ľudstvo, keďže Adam je otcom celého ľudstva. V chválospeve Simeona v jeruzalemskom chráme sa o Ježišovi hovorí, že jeho narodenie je slávou pre Izrael, ale aj „svetlom na osvietenie pohanov.“ (Lk 2,32)

Zámer Lukášovho dvojzväzku je pekne vidieť v citácii z Knihy proroka Izaiáša 40,3: „Na púšti pripravte cestu Pánovi. Vyrovnajte na pustatine chodník nášmu Bohu!… A zjaví sa Pánova sláva a zrazu ju uvidí každé stvorenie.“ Tento citát preberá Lukáš na opísanie činnosti Jána Krstiteľa, ale doplní o výraz „A každé telo uvidí Božiu spásu“ v Lk 3,6.

Lukáš nám ako jediný z evanjelistov odhaľuje zaujímavé detaily z detstva Pána Ježiša. Pozývam vás začítať sa do jeho podania udalostí, ktoré predchádzali Pánov krst a začiatok jeho verejnej služby.

Úvod do Lukáša 3

Tretia kapitola Evanjelia podľa Lukáša začína zasadením príbehu do historického kontextu, čím zdôrazňuje, že dejiny spásy sú súčasťou svetských dejín.

Historický kontext

Lk 3, 1: V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu, Herodes bol tetrarchom Galiley, jeho brat Filip tetrarchom na území Iturey a Trachonitidy, Lyzaniáš bol tetrarchom Abilény, za veľkňazov Annáša a Kajfáša, prišlo Božie slovo na púšti k Jánovi, Zachariášovmu synovi.

Lukáš presne určuje čas vystúpenia Jána Krstiteľa. Lk 3,1 - Lukáš opisuje skutočné udalosti a zvýrazňuje to tým, že dejiny spásy včleňuje do svetských dejín. Presne určuje čas vystúpenia Jána Krstiteľa. Je dôležité poznamenať, že veľkňaz Annáš bol v tom čase už zosadený, ale pre Židov zostal veľkňazom aj naďalej. Rimania ustanovili za úradujúceho veľkňaza jeho zaťa Kajfáša. Jeho vplyv nezanikol ani po zosadení. Preto Lukáš spomína oboch, Annáša aj Kajfáša.

Lk 3, 2: za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznelo na púšti Božie slovo Jánovi, synovi Zachariáša. Lk 3,2 - Veľkňaz Annáš bol v tom čase už zosadený. Jeho zaťa Kajfáša Rimania ustanovili za úradujúceho veľkňaza. Pre Židov však zostal veľkňazom aj naďalej Annáš.

Sk 4:6 - veľkňazi Annáš a Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu.

Ján Krstiteľ a jeho poslanie

Lk 3, 3: A chodil po celom okolí Jordánu a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov.

Ján Krstiteľ vystupuje na púšti a káže krst pokánia na odpustenie hriechov (Mt 3:1, Mk 1:4). Lk 3,1-18 - Mt 3, 1-12; Mk 1, 1-18; Jn 1, 19-31.

Lk 3, 4: ako je napísané v knihe slov proroka Izaiáša: Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnávajte mu chodníky!

Citát z Izaiáša (40:3) zdôrazňuje Jánovu úlohu ako predchodcu Mesiáša (Mt 3:3, Mk 1:3, Jn 1:23). Lk 3,4-6 - Iz 40, 3-5.

Lk 3, 5-6: Každá priepasť bude zasypaná, každý vrch a kopec sa zníži, čo je krivé, bude priame, čo je hrboľaté, bude rovnou cestou. A každý tvor uvidí Božiu spásu.

Ž 98:2 - Hospodin oznámil svoju spásu, svoju spravodlivosť zjavil pred očami národov. Iz 52:10 - Hospodin si obnažil sväté rameno pred očami všetkých pohanov a všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.

Lk 3, 7: Potom hovoril k davom, ktoré prichádzali, aby sa mu dali pokrstiť: Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako utiecť pred nastávajúcim hnevom?

Ján odsudzuje pokrytectvo a vyzýva na skutočné pokánie (Mt 3:7, 23:33).

Lk 3, 8: Neste teda ovocie hodné pokánia! A nezačnite si hovoriť: My máme otca Abraháma. Lebo vám hovorím, že Boh môže vzbudiť deti Abrahámovi aj z týchto kameňov!

Ján zdôrazňuje, že pokánie sa prejavuje skutkami, nie len pôvodom (Mt 3:9, Jn 8:39, Sk 13:26).

Lk 3, 9: Sekera je už priložená ku koreňu stromov. A tak každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, bude vyťatý a hodený do ohňa.

Varovanie pred súdom a potreba prinášať dobré ovocie (Mt 3:10, Jak 2:15, 1Jn 3:17).

Lk 3, 10-14: Ján odpovedá na otázky rôznych skupín ľudí (davy, vyberači daní, vojaci) a dáva im konkrétne pokyny, ako majú žiť v súlade s pokáním.

Lk 3, 15-16: Keď bol ľud v očakávaní a všetci uvažovali vo svojom srdci, či by on nemohol byť Mesiáš, Ján všetkým odpovedal: Ja vás krstím vo vode, ale prichádza mocnejší, ako som ja, ktorému nie som hoden ani rozviazať remienok jeho sandálov; on vás bude krstiť v Duchu Svätom a ohni.

Ján svedčí o Mesiášovi, ktorý prichádza po ňom a bude krstiť Duchom Svätým (Mt 3:11, Mk 1:8, Jn 1:26, Sk 1:5, 11:16, 19:4).

Lk 3, 17: V ruke má vejačku, aby vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky. Plevy však spáli v neuhasiteľnom ohni.

Obraz súdu a oddelenia spravodlivých od nespravodlivých (Mt 3:12).

Lk 3, 18: A tak mnohými inými slovami napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.

Lk 3, 19-20: Ján je uväznený Herodesom za karhanie Herodesa pre Herodiadu a za všetko zlo, čo popáchal (Mt 14:3, Mk 6:18). Lk 3,19-20 - Mt 14, 3-12; Mk 6, 17-29.

Ježišov krst a zjavenie Svätej Trojice

Lk 3, 21-22: Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď už bol pokrstený aj Ježiš, ktorý sa modlil, otvorilo sa nebo a Duch Svätý zostúpil na neho v podobe holubice. Z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.

Ježišov krst a zjavenie Svätej Trojice (Mt 3:13, Mk 1:9, Jn 1:32). Lk 3,21-22 - Mt 3, 13-17; Mk 1, 9-11; Jn 1, 32-34.

Ježišov rodokmeň

Lk 3, 23-38: Ježišov rodokmeň, ktorý siaha až k Adamovi, zdôrazňuje jeho spojenie s celým ľudstvom (Mt 13:55, Jn 6:42).

Lukáš uvádza Ježišov rodokmeň, ktorý sa líši od Matúšovho. Lukášovo evanjelium je určené pre obrátených z pohanstva, preto rodokmeň vedie až k Adamovi, čím zdôrazňuje, že Ježiš je Spasiteľom všetkých ľudí. Lk 3,23-38 - Mt 1, 17. Ježišov rodokmeň u Lk sa v mnohom odlišuje od Matúšovho. Lukášovo evanjelium je určené pre obrátených z pohanstva, preto so zreteľom na nich i rodokmeň Ježiša Krista ide až k samému praotcovi celého ľudského pokolenia, aby aj tým vyniklo, že Ježiš je Spasiteľom všetkých ľudí.

Jozefovi predkovia sú u Lukáša iní ako u Matúša, čo sa vysvetľuje švagrovským manželstvom.

Lk 3, 23: Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov. Nazdávali sa, že je synom Jozefa. Jeho predkami boli: Heli,

Mt 13:55 - Nie je to syn tesára? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? Jn 6:42 - a namietali: Vari to nie je Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme? Ako to, že teraz hovorí: Zostúpil som z neba?

Lk 3,1 - Lukáš opisuje skutočné udalosti a zvýrazňuje to tým, že dejiny spásy včleňuje do svetských dejín. Presne určuje čas vystúpenia Jána Krstiteľa. Lk 3,2 - Veľkňaz Annáš bol v tom čase už zosadený. Jeho zaťa Kajfáša Rimania ustanovili za úradujúceho veľkňaza. Pre Židov však zostal veľkňazom aj naďalej Annáš. Jeho vplyv nezanikol ani po zosadení. Preto Lukáš spomína oboch, Annáša aj Kajfáša.

Nasledujúci rodokmeň ukazuje Ježišovu líniu až k Adamovi:

tags: #evanjelium #podla #lukasa #3 #22