Vytvorenie nemeckej vlády je na vratkej pôde a väčšinu kancelára Friedricha Merza ohrozujú aj vnútrostranícke rozpory. Po voľbách do Spolkového snemu neexistuje iná reálna možnosť koalície ako spojenectvo tradičných strán CDU, CSU a SPD. Všetky ostatné strany vylúčili dohody s AfD a pre spojenectvo so Zelenými, ktoré je v rámci CDU/CSU kontroverzné, neexistuje parlamentná väčšina.
Vzťahy medzi CDU/CSU a SPD sú však napäté. Počas volebnej kampane sociálni demokrati kritizovali Merza za jeho kroky v súvislosti s útokom nožom v Aschaffenburgu. V dvoch návrhoch uznesení a návrhu zákona na sprísnenie azylových zákonov získal väčšinu vďaka hlasom AfD. Okrem toho sa niekoľko poslancov sociálnych demokratov, ale aj zo strany Zelených a Ľavice pohoršilo nad interpeláciou parlamentnej skupiny CDU/CSU.
CDU/CSU dala vo svojej interpelácii jasne najavo, že otázky kladie aj na pozadí masových demonštrácií organizovaných mimovládnymi organizáciami počas volebnej kampane. Tieto protesty boli namierené proti CDU a CSU a ich taktike v oblasti azylovej politiky v Spolkovom sneme. Predseda SPD Lars Klingbeil hovoril o „nečistej hre“ zo strany CDU/CSU a obvinil ich z „pranierovania organizácií, ktoré chránia našu demokraciu“.
Napriek všetkým výhradám traja generálni tajomníci Carsten Linnemann (CDU), Martin Huber (CSU) a Matthias Miersch (SPD) po prvom stretnutí vyvodili pozitívnu bilanciu. Zhodne konštatovali, že prieskumné rozhovory sa vyznačovali „otvorenou a konštruktívnou atmosférou“. Spolkový minister financií Jörg Kukies poskytol prehľad o rozpočtovej situácii.
Okrem vecných prekážok, ktoré je potrebné prekonať na zostavenie vlády, môžu Merzovmu kabinetu brániť aj ďalšie prekážky. Poslanci Jan Dieren (Severné Porýnie-Vestfálsko), Annika Kloseová (Berlín), Angelika Glöcknerová (Porýnie-Falcko) a Rasha Nasrová (Sasko) prehlásili, že za súčasného stavu nebudú za Merza hlasovať. Dieren vysvetlil, že Merzovi nedôveruje. Zásadné výhrady voči Merzovi majú aj Bettina Hagedornová (Šlezvicko-Holštajnsko), Sebastian Roloff (Bavorsko), Daniela Rumpová (Dolné Sasko) a Ralf Stegner (Šlezvicko-Holštajnsko).
CDU/CSU a SPD majú v Spolkovom sneme spolu 328 hlasov. Roloff prehlásil, že je pri voľbe kancelára „viazaný len svojím svedomím“. Klose hovoril o „veľmi hlbokých“ politických roztržkách. Ak kancelár v prvom hlasovaní nezíska väčšinu, má Spolkový snem 14 dní na zvolenie nového kancelára absolútnou väčšinou. Môže sa uskutočniť niekoľko kôl hlasovania; spolkový prezident nemá počas tohto obdobia právo nominácie.
Ak žiadny z kandidátov nezíska v stanovenej lehote absolútnu väčšinu, uskutoční sa záverečné hlasovanie, v ktorom postačuje jednoduchá väčšina. Spolkový prezident má však konečné slovo pri rozhodovaní o tom, či sa kandidát, ktorý je následne zvolený, stane aj spolkovým kancelárom. Zvoleného kandidáta môže do siedmich dní poveriť prevzatím vlády.
V kampani presadzuje hospodársky rast, kritizuje migračnú politiku a podporuje Ukrajinu. Do vysokej politiky vstúpil Friedrich Merz v roku 1989, keď sa stal poslancom Európskeho parlamentu. Po jednom funkčnom období v Bruseli ho zvolili do Bundestagu. Presadil sa tam ako odborník na ekonomiku. Politickú cestu mu však skrížila bývala nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá sa začiatkom milénia stala líderkou kresťanských demokratov.
Angela Merkelová, bývalá kancelárka Nemecka
Vzájomné súperenie oboch štátnikov vyústilo v odchod Friedricha Merza do súkromného sektora. Istý čas pracoval ako právnik aj hlavný poradca v medzinárodnej advokátskej firme. Friedrich Merz sa po odchode Angely Merkelovej z politiky rozhodol v roku 2018 pre návrat. Po dvoch neúspešných kandidatúrach na post lídra Kresťanských demokratov, ho na tretí raz zvolili.
Jeho predvolebná kampaň sa sústreďuje na témy ako zníženie daní, dereguláciu aj podporu pracovného trhu. V zahraničnej politike chce obnoviť dôveru kľúčových spojencov a zabezpečiť, aby Berlín pôsobil na globálnej scéne sebavedomejšie. Zároveň podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny a chce pokračovať v pomoci Kyjevu.
Krajne pravicovú Alternatíva pre Nemecko vedie do volieb Alice Weidelová. Ide o vôbec prvú nomináciu AfD na kancelársky post od jej vzniku v roku 2013. Médiá ju označujú za najvplyvnejšiu nemeckú političku. Vyhraňuje sa najmä proti migrácii a Európskej únii. Odmieta tiež finančnú pomoc Ukrajine.
Podľa portálu Euractiv prísne rozlišuje medzi súkromným a pracovným životom. Je síce tvárou strany, ktorá nesúhlasí s manželstvami rovnakého pohlavia, no žije s partnerkou. Obaja veria, že práve AfD je budúcnosťou Nemecka. Státisíce ľudí v Nemecku s ňou ani s AfD však nesúhlasia a organizujú masívne protesty.
Alice Weidelová, líderka Alternatívy pre Nemecko (AfD)
Prieskumy verejnej mienky nevyzerajú dobre pre súčasného nemeckého kancelára a predsedu sociálnych demokratov Olafa Scholza. Skúsený politik počas svojej vlády postupne strácal na popularite. Jeho trojkoalícia, ktorú zložil v roku 2021, sa rozpadla v novembri minulého roka. Sociálni demokrati mu však dôverujú a nominovali ho ako kandidáta na post kancelára aj v predčasných voľbách.
Vyštudovaný právnik Olaf Scholz je členom Sociálnodemokratickej strany (SPD) Nemecka už pol storočie. Vystriedal kreslá generálneho tajomníka SPD, poslanca Bundestagu či starostu jedného z najväčších nemeckých miest - Hamburgu. Viackrát figuroval vo vláde Angely Merkelovej, najprv ako minister práce a sociálnych vecí, neskôr ako minister financií. Jeho popularita narástla počas pandémie koronavírusu pri zavádzaní ekonomických opatrení. Strana SPD sa tak v roku 2021 tešila z víťazstva v parlamentných voľbách.
Jeho pôsobenie vo funkcii poznačili aj medzinárodné konflikty. Nemecko sa stalo jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny. Po vypuknutí ruskej invázie neposilnil len jej obranu, ale aj tú nemeckú. Pre rok 2022 vyhradila jeho vláda 100 miliárd eur na vojenské výdavky. Po USA sa stalo Nemecko najväčším podporovateľom Ukrajiny.
Olaf Scholz, súčasný kancelár Nemecka
Scholz sa stal štvrtým kancelárom z radov sociálnych demokratov po Willym Brandtovi, Helmutovi Schmidtovi a Gerhardovi Schröderovi. Na jeho zvolenie reagoval i ruský prezident Vladimir Putin, ktorý povedal, že s novým lídrom Nemecka chce nadviazať "konštruktívne vzťahy".
V Sociálnodemokratickej strane Nemecka (SPD), ktorá je súčasťou vlády, vypukla nečakaná vzbura. Zatiaľ čo Berlín hovorí o zvýšení vojenskej pomoci Ukrajine, tvrdšom postupe proti Rusku a vyšších výdavkoch na obranu, vyše 150 politikov SPD podpísalo manifest, kde kritizuje zbrojenie a žiada spoluprácu s Moskvou. Signatári dokumentu požadujú „zbližovanie“ a mierové rokovania s Moskvou.
Zvyšovanie obranných výdavkov na 3,5 či päť percent hrubého domáceho produktu, čo plánuje vláda Friedricha Merza, považujú za „iracionálne“. Sú aj proti tomu, aby Američania na nemeckom území rozmiestnili nové rakety stredného doletu, z krajiny by to vraj urobilo cieľ možného protiútoku. Spolupredseda SPD a vicekancelár Lars Klingbeil mu potom ponúkal miesto šéfa zahraničného výboru v Spolkovom sneme, no aj ten post mu „vyfúkol“ Armin Laschet z CDU.
SPD údajne pevne stojí na strane Ukrajiny a kým Rusko vedie imperialistickú politiku, bezpečnosť Európy treba rozvíjať bez neho. Pripomenul, že koaličnú zmluvu s kresťanskými demokratmi, kde stanovili aj postoj k Rusku a Ukrajine, schválilo takmer 85 percent členov SPD. Klingbeil manifest verejne odmietol.
Politikov, ktorí podpísali manifest, naopak, podporili opozičné strany - Ľavica, ale aj krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD). Nemeckí komentátori „ruské memorandum“ odsúdili. „Časť SPD sa úplne odtrhla od reality,“ zhodnotili noviny Welt.
Na 23. februára 2025 sú v krajine naplánované federálne parlamentné voľby. Pôvodne sa mali konať 28. septembra 2025, v dôsledku vyslovenia nedôvery vládnemu kabinetu kancelára Olafa Scholza sa však budú konať predčasne. Ak sa bavíme o zákonných povinnostiach, tak v tejto oblasti neočakávame žiadne výrazné zmeny či komplikácie.
V závislosti od toho, kto zvíťazí vo voľbách, resp. aká po nich vznikne spolková vláda, sa totiž môžu meniť rôzne zákony, ale aj ekonomická situácia v krajine. Samozrejme, akékoľvek prognózy sú v tejto chvíli predčasné a iba na úrovni dohadov. Rôzni predstavitelia kabinetu Olafa Scholza sa vyjadrili, že časť príjmu týchto pracovníkov môže byť oslobodená od dane.
Jednou z prvých povinností, ktorej slovenskí podnikatelia v Nemecku môžu začiatkom roka čeliť, je podanie hlásenia k dani zo mzdy, tzn. Lohnsteuer-Anmeldung. Týka sa tých podnikateľov, ktorí na prácu na stavbách v krajine využívajú vlastných zamestnancov. Živnostníci a firmy, ktoré na nemecké stavby vysielajú pracovníkov majú tiež ďalšie povinnosti:
- Prihlásenie do SOKA BAU - teda prihlásenie do nemeckého dovolenkového fondu.
- Prihlásenie na colnom úrade Zollamt - podnikateľ má zakonnú povinnosť prihlásiť svojich pracovníkov aj na colnom úrade.
Je potrebné mať platne pridelené nemecké daňové číslo Steuernummer. Bez tohto unikátneho 11-miestneho identifikátora nemôžete v krajine legálne podnikať a vykonávať žiadne úkony. Druhým pilierom je platný Freistellung. V neposlednom rade vám odporúčame zriadiť si tzv. elektronický podpis, teda ELSTER.
TK strany HLAS-SD k aktuálnej politickej situácií
Postupimská profesorka verejného práva Frauke Brosiusová-Gersdorfová sa celkom dobre hodí do úlohy jakobínskeho strašidla. Nominácia Brosiusovej-Gersdorfovej na široko rešpektovaný ústavný súd v Karlsruhe vyvolala nevôľu vo frakcii kresťanskodemokratickej únie CDU a CSU. Niektorí konzervatívnejší poslanci strán kancelára Friedricha Merza a bavorského premiéra Markusa Södera jednoducho nechceli hlasovať za „radikálnu ľavičiarku“.
Boli v prospech moslimskej šatky, v prospech ženských kvót, v prospech očkovacej povinnosti a napokon v prospech legalizácie potratu. V roku 2020 Brosiusová-Gersdorfová kritizovala rozhodnutie, ktorým ústavný súd potvrdil prípustnosť zákazu nosenia šatky pre advokátske koncipientky. V rozhovore pre neoficiálny stranícky denník Zelených Tageszeitung povedala, že považuje za správne „zaviesť zákonné kvóty na zvýšenie podielu žien v parlamentoch“.
Počas pandémie koronavírusu publikovala FBG spolu so svojím manželom - lipským profesorom práva Hubertusom Gersdorfom - výzvu, v ktorej obaja považujú povinné očkovanie proti koronavírusu za zlučiteľné s nemeckou ústavou. Brosiusová-Gersdorfová bola zástupkyňou koordinátora vládnej komisie, s ktorou sociálnodemokraticko-zeleno-liberálna vláda kancelára Olafa Scholza pripravila vyňatie potratového paragrafu 218 z trestného zákona.
V kapitole správy vládnej komisie, za ktorú bola FBG zodpovedná, sa uvádza, že existujú „dobré dôvody“ v prospech platnosti ľudskej dôstojnosti „len pre ľudskú bytosť od narodenia“. Tento názor je v príkrom rozpore s rozhodnutím z roku 1993, v ktorom Spolkový ústavný súd - na ktorý sa postupimská profesorka chystá - zdôraznil: „Ľudská dôstojnosť sa vzťahuje na ešte nenarodený ľudský život.“
Kauza Brosiusová-Gersdorfová nevrhá dobré svetlo ani na kresťanských demokratov. Kancelár Merz a predseda frakcie Jens Spahn nomináciu SPD nekriticky odsúhlasili. Zvlášť Spahnova ignorancia sa dala vysvetliť tým, že aktuálne čelí nepríjemným obvineniam. Podľa vyšetrovacej komisie v úrade spolkového ministra zdravotníctva počas pandémie spreneveril vysoké sumy za predražený nákup rúšok.