Valaské Prírodné Múzeum a Kostol: História a Význam v Regióne Kysuce

Zborník Kysuckého múzea je jediným vedecko - odborným časopisom vychádzajúcim na Kysuciach. Prezentuje štúdie, články a materiály z oblasti prírodných a spoločenských vied, ktoré sú odrazom vedecko-výskumnej činnosti v regióne. Okrem odborných pracovníkov múzea prispievajú doň aj externí spolupracovníci. Nadväzuje na sedem ročníkov zborníka Správy a informácie Kysuckého múzea, vychádzajúce od roku 1977 a jedno číslo Zborníka Kysuckého múzea, ktoré vyšlo v roku 1989.

Časopis je zameraný na publikovanie pôvodných vedeckých prác z regionalistiky a problematiky výskumu regiónov, spracovaných z hľadiska vedných odborov histórie, environmentálnych dejín, historickej geografie, dejín vied a techniky, geografie, krajinnej ekológie, plánovania a tvorby krajiny, geo- a montánneho turizmu, etnografie, muzeológie a archeológie.

Vydaním Zborníka Kysuckého múzea 2020 sme sa vrátili k pôvodnému formátu vedeckého múzejného zborníka, ktorý pod názvom Správy a informácie Kysuckého múzea vychádzal už v období socializmu. Po obsahovej stránke sú publikované štúdie zamerané predovšetkým na Kysuce a svojou úrovňou predstavujú významný posun vo vedeckom bádaní o našom regióne. Najnovšie číslo recenzovaného vedeckého časopisu prináša výsledky celoročného úsilia odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov, ktorým sa podarilo v predošlom roku zorganizovať dva odborné online semináre. Aj vďaka tomu sa v 12.

Medzi témy, ktorým sa zborník venuje, patria:

• Etnografia: Odev drotárov z Kysúc (od polovice 19. storočia do 30. rokov 20. storočia), výrobky drotárov z Kysúc (19. storočie).
• Adaptácia migrantov z Kysúc v Radošinskej doline v 2. polovici 20. storočia.
• Elektrifikácia severozápadného Slovenska v prvej polovici 20. storočia.
• Mýtus 1. Kysuce v XX. storočí.
• Nosný priemysel na Kysuciach v prvej polovici 20. storočia.
• Vysťahovalectvo do USA z oblasti východných Kysúc v období prvej štvrtiny 20. storočia.
• Tradičné bývanie na Kysuciach v prvej polovici 20. storočia.
• Kysucká literatúra v 20. storočí a Ján Haranta v kontexte kysuckej literatúry 20. storočia.
• Znaky a erby kysuckých miest a obcí I. a obce farnosti Veľká Divina a ich symbolika (1. pol. 18. - 2. pol. 19. storočia).
• Kysučania v 71. pešom pluku počas 1. svetovej vojny.
• Valašské a kopaničiarske osídľovanie Kysúc a jeho vplyv na krajinu v 16. až 18. storočí.
• Kysuca a jej premeny.
• Kaplan Ján Ondrisík a Kysuce do prvej polovice 19. storočia.
• Sezónne odchádzanie poľnohospodárskych robotníkov z Kysúc v 20. storočí.

Zborník príspevkov zo seminára venovaného M. Praha jar vs. Martin SlivkaZborník príspevkov zo seminára venovaného M. VRAŠTIAK, Štefan: Spomienka na stretnutie s Karolom Plickom r. FERKLOVÁ, Daša - BLAHOVÁ, Eva: Fotografická tvorba M. Zborník príspevkov zo seminára v Kysuckom múzeu v Čadci z 21. CHORVÁTHOVÁ, Ľubica: PhDr. Adam Pranda, CSc. MEŠŠA, Martin: Kraslice v zbierke vzorov Ústredia ľudovej umeleckej výroby v Bratislave.HOLBOVÁ, Katarína: Kraslice v zbierke Tekovského múzea.

Ďalšie témy zahŕňajú:

• Príbeh človeka na Kysuciach.
• Historická ťažba nerastných surovín na severozápadnom Slovensku (Uhorsku) a jej opis v diele Mateja Bela v prvej polovici 18. storočia.
• Zobrazenie krajiny Kysúc v najstarších mapách vydaných do polovice 18. storočia.
• Čo osoží hroznu, neškodí šafranu.
• Básnik Theo H.
• Osobnosť MUDr.
• Administrátor Dr.
• Vydavateľská činnosť na Kysuciach v 1. polovici 20. storočia.
• Majitelia Oravského hradného panstva v 14. - 16. storočí.
• Paradigma regionálneho múzejníctva.

Vplyv prírodného prostredia Oravy na vývoj jej osídlenia v 14. - 16. storočia, spory panstiev Teplička a Gbeľany o osadu Oselnica v 18. storočí, Juraj a Šimon Sinovci - majitelia Tepličianskeho panstva v 19. storočí, Ing. a Prof. Dr. Ing.

Spomienky Ondreja Strýčka na predvojnové obdobie a bojiská 1. svetovej vojny, Ján Jakub a Fridrich Löwenburgovci ako verní stúpenci Habsburgovcov a majitelia Tepličianskeho panstva na konci 17. a začiatkom 18. storočia.

Novoobjavená veduta ako prameň k výskumu kultúrnej krajiny Prievidzskej kotliny v prvej polovici 19. storočia, úradníci panstva Strečno v zrkadle zamestnaneckých súpisov z konca 18. a prvej polovice 19. storočia, liehovarníctvo na území Kysúc do polovice 19. storočia a vplyv krajiny na prirodzený pohyb obyvateľstva v 19. storočí.

Obsadenie časti Kysúc Poľskom v novembri 1938 ako vyvrcholenie poľských územných nárokov v medzivojnovom období 20. storočia, skanzen pre 21. storočie, zvyky pri vojenskom odvode a rukovaní na Kysuciach v 1. polovici 20. storočia, narodenie dieťaťa na Kysuciach od začiatku 20. storočia, pašovanie ako špecifické doplnkové zamestnanie na Kysuciach v prvej polovici 20. storočia a spory Sliezska a Uhorska o štátnu hranicu na Kysuciach do konca 18. storočia.

Oravská Priehrada a Zatopené Obce

Oravská priehrada patrí s rozlohou 33,5 km2 medzi najväčšie vodné plochy na území Slovenska. Na mieste priehrady sa kedysi nachádzalo päť obcí. Postavením priehrady zaniklo niekoľko obcí - Oravské Hámre, Slanica, Lavkovo, Ústie a Osada. Okrem nich voda zakryla časť Námestova a Bobrova. Hlavným dôvodom na stavbu priehrady boli časté záplavové vlny, ktoré sužovali tunajších obyvateľov.

Slanický ostrov - pozostatok zaplavenej obce Slanica (wikipedia.org)

História Zatopených Obcí

Oravské obce sa rozprestierali v kotline, cez ktorú tiekla Biela a Čierna Orava. Viedla tadiaľ obchodná cesta z Uhorska do Poľska. Preto sa šľachta rozhodla túto oblasť kolonizovať pastiermi oviec, ktorí sa tu usádzali na základe Valašského práva. Postupom času prešli týmto územím rôzne udalosti - vojny, reformácia, choroby, prírodné nešťastia a následne hlad. Nedostatok pracovných miest i prírodných surovín mal za následok vysťahovalectvo. To znamenalo, že sa z Oravy postupne stala najzaostalejšia oblasť. V období rokov 1923 - 1934 ju opustilo asi 3 500 ľudí. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, roľníctvom, ale predovšetkým výrobou a predajom plátna.

Zrejme najznámejšou zatopenou obcou je Slanica, rodisko Antona Bernoláka. Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1564, kedy valasi žiadali o odpustenie daní kráľa Ferdinanda I. V roku 1870 žilo v Slanici 1 068 ľudí, v roku 1930 už len 329. Ústie bolo prvou dedinou na Orave, ktorá dostala Valašské právo. Prvý raz bolo o Ústí počuť v roku 1550, kedy Ferdinand I. rozšíril práva a výsady udelené už Matejom Korvínom. Počas II. svetovej vojny bol v obci Ústie zriadený pracovný tábor pre civilných utečencov z Ukrajiny.

Lavkovo je späté históriou s obcou Štefanov, ktorá patrila rodine Kubínyiovcov. Vlastnili ho do roku 1605, kedy ho odkúpili Thurzovci. Od 18. storočia sa pre obrovskú chudobu Lavkovo nemohlo vyvíjať ako samostatná obec, a tak sa pričlenilo k Dolnému Štefanovu. Dedinka Osada (Stankovo) sa v dejinách objavuje prvý raz v roku 1609. Kvalitné plátno z nej sa predávalo i na Dolnej zemi. V II. svetovej vojne bola Osada vypálená nemeckými vojakmi.

Zvláštne postavenie mali Oravské Hámre. Tie založili pri potoku Jelešná v roku 1614 Michal a Gál Hamerníkovci s povolením Juraja Thurza. Postupom času ťažba železa pre nedostatok rudy upadla, hoci od roku 1837 sa znova dolovala a spracovávala. Počet obyvateľov v roku 1940 dosiahol 166.

Stavba Oravskej priehrady bola vo svojej dobe impozantným dielom a stále na začiatku masívnej industrializácie Slovenska (wikipedia.org)

Stavba Priehrady

Prvotné myšlienky vybudovať priehradu vznikli už v dobe Uhorskej monarchie. V roku 1870 bol vytvorený projekt železobetónovej priehrady, ten sa ale nerealizoval. V pláne z čias I. svetovej vojny sa počítalo s vybudovaním zemnej hrádze, ktorú pre nedostatok skúseností Ministerstvo verejných prác zamietlo. Nakoniec zvíťazil plán železobetóno-vej priehrady. Prvé stavebné práce sa začali v októbri 1941 medzi Prašivým vŕškom a Uhliskom. Čoskoro museli byť zastavené z dôvodu objavenia prameňa minerálnej vody, ktorý rozrušoval betón a hlbokozlomovej poruchy, ktorú vypĺňala mäkká ílová zemina. Projekt upravili v roku 1943. Práce sa obnovili a 2. mája 1953 slávnostne spustili prvú turbínu. Priehrada vznikla bez ťažkých stavebných strojov. Múr dlhý 300 m pozostáva z 25 samostatných blokov, jeho päta meria 65 m. Hĺbka pri múre dosahuje 35 m. Celá stavba zhltla 113 000 kubíkov betónu a vyšla na 420 miliónov korún.

Slanicky ostrov so zachovaným Kostolom Povýšenia sv. Kríža je spomienkou na doby minulé (wikipedia.org)

Pamiatka na Minulosť

Jedinú spomienku na osídlenie Oravskej kotliny predstavuje Slanický ostrov, kedysi dominanta Slanice. Kostol, ktorý stojí na bývalom kopci, po vzniku priehrady chátral. Preto v ňom oravskí výtvarníci vytvorili múzeum, kde v spolupráci s Oravskou galériou vznikli expozície Slovenská tradičná ľudová plastika a maľba a Oravská kamenárska tvorba. V hrobke Klinovských bola umiestnená expozícia zatopených obcí. Slanický ostrov umenia otvorili 3. júla 1971. Pri kostole umiestnili sochu A. Bernoláka, ktorá pôvodne stála v záhrade jeho rodného domu.

Na prelome 80. a 90. rokov bola nádrž kvôli údržbe vypustená. Pôvodní obyvatelia pri návšteve našli kde-tu zachované obvodové steny a strechy domov, vchody do pivníc či studní. Mohli naposledy navštíviť suchou nohou svoje rodisko. Rodisko, do ktorého sa už nikdy nevrátia. No navždy zostanú spomienky na krásnu prírodu a detstvo v ich mysli. Tie im už nikto nikdy nevezme.

Liptovská Mara - vodné dielo, ktoré spolu s okolitou prírodou vytvára pôsobivý obraz (wikipedia.org)

Ďalšie Slovenské Vodné Diela podľa Rozlohy

Medzi ďalšie slovenské vodné diela patria:

Dnes už historická snímka Priehrada z roku 1950 (réžia Paľo Bielik) patrí medzi filmy, ktoré výborne vystihujú ducha doby v umení. Na jednej strane zachytáva dôležitý medzník pri spriemyselňovaní Slovenska, stavbu Oravskej priehrady, a na strane druhej využíva tento námet k politickej agitácii. Práve stavba priehrady sa totiž stáva prostriedkom, kde režisér rieši, samozrejme, v socialistickom duchu spojenie vrstiev robotníctva a roľníctva v prospech spoločného cieľa. Súčasný divák by pravdepodobne neocenil politického ducha, ktorý je takpovediac v pozadí filmu. Tvorcov a protagonistov filmu však treba oceniť za spôsob, akým sa vysporiadali s témou, pričom ku kvalite snímky prispela určite aj režisérova dôverná znalosť dedinského prostredia.

tags: #valasske #prirodne #muzeum #kostol