Život a dielo Sandra Botticelliho

Sandro Botticelli (1444 - 1445 / 1510) je jedným z najznámejších umelcov renesancie. Na výtvarnú scénu vstúpil v 60. rokoch quattrocentra (končiace prvé obdobie ranej talianskej renesancie). Na rozdiel od väčšiny súčasníkov odmietal návrat k pôvodným antickým vzorom.

Údaje z mladosti Sandra Botticelliho sú veľmi strohé a nie sú dostatočne spoľahlivé. Takmer celý život strávil vo Florencii. Narodil sa pravdepodobne v roku 1444 alebo 1445 v meštianskej rodine ako najmladší z ôsmich detí (dospelosti sa dožili iba traja bratia). Rodina bývala v remeselníckej časti Florencie na brehu rieky Arno.

Najstarší z bratov Giovanni bol úspešný obchodník so sudmi (po taliansky sud - „botticello“, podľa niektorých zdrojov mohol mať túto prezývku i kvôli postave), odtiaľ pochádza maliarovo neskoršie meno. Ďalší brat Antonio pracoval ako zlatník a z dostupnej faktografie je pravdepodobné, že sa stal tiež Sandro zlatníckym učňom. Práve Antonio naučil brata prvým kresliarskym zručnostiam a ten sa čoskoro rozhodol byť maliarom.

Umelcov otec kúpil v roku 1464 dom na Via Nuova, kde našiel útočisko. Vo svojej epoche bol Botticelli najmenej typickým predstaviteľom svojej doby. Snažil sa porozumieť hlavne ľudským pocitom (v období talianskej renesancie sa najviac pozornosti venovalo štúdiu anatómie či vedeckej perspektívy). Používal brilantnú techniku. Úplne sa koncentroval na kresbu a kládol menší dôraz na modeláciu a hru svetla a tieňa.

Svoje diela a predovšetkým postavy sa snažil oživiť akýmkoľvek zdaním pohybu, či už to bolo vetrom vo vlasoch, lístím stromov alebo rozviatymi ženskými šatami. Osobitý pôvab ženských postáv dosiahol tiež tým, že sa im pod látkou črtali tvary tela. Charakteristickým rukopisom a výrazovou silou ľudskosti majú jeho postavy originálny výraz. Maľba portrétov sa stala významnou zložkou Botticelliho tvorby v dobe, kedy bol tento maliarsky odbor na začiatku svojho vývoja. Fascinoval ho predovšetkým psychologický portrét. Zameriaval sa na zdôraznenie pôvabu, krásy postáv a zároveň ich dôstojnosti. Jeho tváre vyjadrujú city, najčastejšie to sú pocity smútku a rezignácie, a vyzerajú melancholicky.

Približne v roku 1464 bol Botticelli prijatý do ateliéru známeho maliara Fra Filippa Lippiho, ktorý bol nadšený jeho kresbou a jemným pôvabom detailov. Krátky čas sa od neho učil a pracovali spolu na výzdobe katedrály v Prate blízko Florencie. Po dokončení roboty odišiel Lippi z mesta a umelec sa čoskoro vrátil do rodnej Florencie. Vo svojej ranej tvorbe hľadal Botticelli inšpiráciu nielen u Lippiho, ale aj u ďalších florentských majstrov.

V polovici 60. rokov začal navštevovať ateliér avantgardného florentského maliara a sochára Verrocchia, kde vytváral svoje prvé samostatné diela. V roku 1470 si otvoril vlastný ateliér a stal sa vedúcim prosperujúcej dielne. V tom istom roku dostal prvú dokumentovanú zákazku. Išlo o zobrazenie „Statočnosti“, jednej zo siedmich cností. Pôvodne bola táto objednávka zadaná Pollaiuolovi, ktorý už dokončil niekoľko postáv, ale na zásah z vplyvných kruhov Mediciovcov mu bola odobratá.

V roku 1475 ozdobil Botticelli kaplnku kostola Santa Maria Novella vo Florencii. Vytvoril tu prvú verziu Klaňanie Troch kráľov, v ktorom do zástupu zobrazených postáv umiestnil sám seba. Tento námet sa v jeho tvorbe bude opakovať viackrát, celkovo päťkrát. Okolo roku 1480 pracoval na sérii ilustrácií k Danteho Božskej komédii, ale ju nedokončil.

Sandro Botticelli sa stal najväčším európskym majstrom línie všetkých čias. Je jedným z mála maliarov, ktorý nehľadal inšpiráciu v sochárskom umení. Odlišoval sa aj tým, že ho nezaujímali estetické novinky svojej doby. Nepridáva nič nového k problematike priestorovej perspektívy ani v spôsobe zobrazovania prírody. Typickým znakom jeho tvorby sa tak ako lineárnosť stal jemný a zoženštelý štýl.

Najčastejšou témou kresťanského umenia sa stala Madona s dieťaťom. Botticelli nachádzal v tomto námete stále novú inšpiráciu a nepovažoval ho nikdy za vyčerpaný. Mal záľubu v jej rôznych stvárneniach a obzvlášť majstrovsky spracovával svätožiare. V niektorých maľbách využíval pôsobenie jednoduchých lúčov zlatistého svetla, inokedy vytvorila zo svätožiary jemne vypracovanú, zlatistú sieťovinu majstrovská práca so štetcom.

Rodnú Florenciu opúšťal umelec len veľmi zriedka. Jediná dôležitá cesta mimo mesta bola cesta do Ríma. V roku 1481 bol poverený pápežom Sixtom IV. realizáciou troch fresiek v Sixtínskej kaplnke. Pracoval po boku skvelých umelcov ako sú Ghirlandio, Pollaiuolo či Perugino. V Ríme strávil necelý rok. Realizácia malieb v Sixtínskej kaplnke mu priniesla uznanie a zdôraznenie jeho postavenia medzi florentskými maliarmi. Jeho maľby niesli všetky znaky zrelej tvorby a boli vysoko cenené. Každý detail bol starostlivo vykreslený a akcentovaný harmonickou farebnou skladbou. Práce na výzdobe Sixtínskej kaplnky zaručili florentským maliarom vysoké uznanie, v ktorých bol Botticelli väčšinou uvádzaný na prvom mieste.

Botticelli maľoval často pre Mediciovcov - oltárne obrazy, portréty, alegórie i zástavy. Verne znázorňoval atmosféru svojej doby, jej duchovné prúdy, nádej, vieru i skepsu. Okrem autentických malieb a kresieb zasahoval svojimi návrhmi do takmer všetkých oblastí umeleckej tvorby. Robil vitráže chrámových okien, luxusné predmety umeleckého remesla či rozmerné intarzie drevených obkladov stien palácov. Tvorbu ovplyvnil tiež jeho prístup do intelektuálnych kruhov a myšlienky Marsilia Ficina, ktorý hlásal teórie ideálu krásy a jej aplikáciu v umení. K majstrovským Botticelliho dielam patria najmä veľké mytologické maľby, ktoré presadzovali konkrétny typ Bohom danej krásy v kombinácii so zložitými literárnymi odkazmi. Jeho dielo je interpretované z rôznych hľadísk. Umelcov mecenáš Lorenzo di Pierfrancesco musel z politických dôvodov opustiť mesto a po jeho smrti (v roku 1492) už nebol o Botticelliho diela taký záujem.

Skutočným vládcom Benátok sa stal fanatický asketický mních Savonarola, ktorý nastúpil k moci v roku 1494. Obdarený bol mimoriadnym rétorickým talentom a spočiatku mal veľa prívržencov. Potieral kult pohanského staroveku i súdobé umenie, ktoré nemalo dostatočne kresťanský obsah. Po niekoľkých rokoch boli z neho ľudia unavení a znechutení. Nakoniec bol exkomunikovaný z cirkvi a upálený.

Z ďalších rokov už nie je dostatok informácií o Botticelliho živote. V poslednom desaťročí zostala jeho maliarska tvorba zahalená mnohými nejasnosťami a ku koncu života už takmer netvoril. Dielo Sandra Botticelli sa ocitlo po jeho smrti v takej nemilosti, že upadlo po celé stáročia do zabudnutia. Jeho sláva opäť ožila až v období konca 19. storočia, kedy sa umelci hľadajúci estetické zážitky inšpirovali práve jeho stvárnením snového života, akoby z iného sveta. Nákladne reštaurátorské práce a zásahy priniesli rad výsledkov o technike a spôsobe maľby. Takisto bádatelia predložili vo výklade obsahu a zmyslu Botticelliho diela najrôznejšie nové pohľady a odhalili v ňom jedného z najväčších umelcov svojej doby. Výrazná senzibilita jeho obrazov, akcentovaná tajomnou nostalgiou dokladá, že ľudské hodnoty sú spoločné v 15. storočí ako aj dnes.

Významné diela Sandra Botticelliho

• Alegória sily
• Zrodenie Venuše
• Judita s hlavou Holofernovou (1469 - 70)
• Portrét muža s medailou (okolo 1475)
• Statočnosť (1470)
• Madona s dieťaťom a sv. Jánom Krstiteľom (okolo 1470)
• Sv. Augustín pri štúdiu (okolo 1480)
• Madona s granátovým jabĺčkom (1487)
• Mladý muž s medailou (asi 1475)
• Ohováranie (okolo 1495)
• Pallas a Kentaur (okolo 1482)
• Portrét Giulia de´Medici (1476 - 77)
• Madona s dieťatkom a dvoma anjelmi (1469)
• Umučenie s.
• Portrét Smeraldy Brandiniovej (okolo 1475) - zachytená je babička neskoršieho významného sochára Baccia Bandinelliho, polovica postavy, pozadie obrazu tvorí perspektívny náznak interiéru.
• Primavera alebo tiež Jar (okolo 1480 - 1482) - ide o jeden z vrcholných obrazov umelcovej tvorby. Zobrazuje záhradu bohyne lásky Venuše, okolo ktorej sa odohrávajú pôvabné scény. Vyžaruje z nej krása a zvláštne kúzlo. Táto mytologická kompozícia je obzvlášť zložitá. Jej farebná harmónia je najviac akcentovaná množstvom kvetín u nôh postáv a ovocím vo vetvách stromov.
• Madona Magnificat (alebo tiež Madona s dieťatkom a piatimi anjelmi, 1483 - 85). Po nedávnom reštaurovaní a sporadickosti správ o zachovaných dielach sa pripúšťa skoršie obdobie vzniku, možnosť datovania v druhej polovici 70. rokov.

Tento taliansky maliar florentínskej renesancie sa narodil v roku 1444 alebo 1445. Bol v poradí štvrtým synom Mariana di Vanni di Amedeo Filepepiho a jeho manželky Smeraldy. Vlastným menom sa volal Alessandro di Mariano Filepepi. Prezývku získal po svojom učiteľovi, zlatníckom majstrovi Botticellim. Bol žiakom Fra Filtppa Lippiho. Žil stále vo Florencii, len v rokoch 1481-82 v Ríme. Patril k skupine umelcov okolo medicejského dvora. Neskôr na neho pôsobil náboženský reformátor Savonarola. Botticelli patril k najpopulárnejším renesančným umelcom v 15. storočí. Usiloval sa o zvrúcnenie výrazu.

Naturalizmus quattrocenta, z ktorého vzišiel, prekonával trojakým spôsobom: zdôraznením kresby, idealizáciou postáv a obohatením obsahu. Botticelli bol znamenitý maliar; dokázal jedinečne podať chvatný pohyb figúry. Vlasovo ostrá čiara, pripomínajúca drevoryt nielen presne vymedzuje tvar, ale i kompozične spája obraz, ktorý pôsobí ako ornamentálna plošná dekorácia, zložená s navzájom sa prepletajúcich línií. Nadvláde línie podradil Botticelli kompozíciu, tvar i farbu; chladné tóny prirovnávajú obraz ku gobelínu. V čase, keď bola ideálom štíhla postava s dlhým krkom a plochým poprsím, vytvoril nový, idealizovaný typ ženy s úzkou tvárou, vysunutou bradou a smutnými ďaleko od seba položenými očami. Jeho postavy v neprirodzených postojoch sa vznášajú, rúcha sa podobajú závojom a vejú. Botticelli kladie dôraz na obsah; v duchu dvorského humanizmu si vyberá mytologické námety a zložité alegórie. V ranom období prevládajú obrazy Madon.

Diela:

• Svätý Sebastián (1474)- jeho prvá monumentálna práca
• Klaňanie troch kráľov - pôvodne pre kostol S. Mana Novella vo Florencii - zachytil tu podobizne členov medicejskej rodiny: pred Ježiškom kľačí Cosimo v popredí Piero a Lorenzo, za nimi stojí Giuliano, vpravo sa namaľoval sám maliar v žltom plášti.
• Madona del Magnificat - najznámejší náboženský obraz - záľubu pre formát tonda prevzal Botticelli od Fra Lippiho a rozvinul v ňom zložitú hru vzájomných vzťahov pomocou pohľadov, spájajúcich jednotlivé postavy. Figurálna kompozícia pôsobí skôr dojmom plošnej dekorácie než ako zobrazenie plastických tvarov v priestore

Slávu a uznanie získali Botticellimu predovšetkým dva obrazy, Jar (Primavera) a Zrodenie Venuše. Obe alegorické maľby maľoval pre vilu Reale Lorenza Medici v Castellu. Námet pre Jar (1482) si vybral z antickej literatúry; jeho poradcom bol básnik medicejského dvora, A. Poliziano. Uprostred obrazu stojí Venuša ako zosobnená matka prírody, nad ňou Amor vypúšťa šíp, Merkúr zaháňa hmlu, Grácie tancujú, Flóra kráča ovenčená v prekrásnom kvetovanom šate, Zefyr prináša Primaveru; výjav sa odohráva v pomarančovom háji.

Podnetom k obrazu Zrodenie Venuše(1485) bola pravdepodobne báseň A. Poliziana, oslavujúca Simonettu Vespucci. Bohovia miernych vetrov (Zefyr a Chloris) ženú zlatovlasú Venušu, plávajúcu v lastúre k brehu, kde Héra ukryje jej nahotu červeným vyšívaným plášťom; ostré, precízne línie vytvárajú arabesku, celok pôsobí ako gobelín.

Botticelliho obraz Nárek je rekonštrukcia slávneho Apelloyovho obrazu podľa Lukianovho textu, ktorý vzbudil veľkú pozornosť humanistov. V Botticelliho neskorších dielach boli pôvab a ľúbeznosť vystriedané asketickou vážnosťou a vzrušenou expresiou. Ilustrácie k Danteho „Božskej komédii“ sú kreslené výraznou obrysovou líniou bez modelujúceho šrafovania.

Diváci filmovej prehliadky festivalu Dolce Vitaj prejavili v júni nečakaný záujem o kolekciu dokumentárnych filmov o veľkých talianskych umelcoch, a tak sa Taliansky kultúrny inštitút a Kino Lumière spojili, aby mohli ponúknuť Ozveny CINEVITAJ. V mesiaci august patria všetky štyri pondelkové večery filmom, ktoré originálnym spôsobom približujú životy a tvorbu Botticelliho, Raffaella, Leonarda a Caravaggia. Inštitút dal prehliadke podtitul „Veľkí talianski majstri na plátne“ a pripomenul ňou 500. výročie smrti Leonarda da Vinciho.

Ozveny Cinevitaj otvorí 5. augusta dokument Botticelli: Peklo režiséra a scenáristu Ralpha Loopa. Rozpráva príbeh o jednej z najosobitejších kresieb, ktorá bola dlho ukrytá vo vatikánskych archívoch. Botticelli oživil Danteho opisy Pekla v sto precíznych kresbách. Dej filmu sa sústreďuje okolo Mapy pekla, akéhosi sprievodcu jeho jednotlivými úrovňami. Je to fascinujúci a zároveň strašidelný umelecký výtvor zobrazujúci hriešnikov v ich mukách a trestoch. Čo nám však hovorí tento temný obraz dnes? Koľko odhaľuje o Botticellim a ako sa prihovára našim moderným dušiam?

Ralph Loop vytvoril film ako veľkolepú cestu do neobjavených miest, za Botticellim a jeho dielom. Nakrúcal ho vo Vatikáne, Florencii, Londýne, Berlíne a Škótsku. Zaujímavosťou je, že práve pri príležitosti nakrúcania tohto dokumentu odborníci digitálne spracovali Mapu pekla vo vysokom rozlíšení a tak dostali na svetlo sveta detaily, ktoré boli dovtedy voľným okom nepozorovateľné.

Zrodenie Venuše

Ďalší pondelok, 12. augusta 2019 o rovnakom čase ponúknu Ozveny Cinevitaj prvú filmovú adaptáciu života a diela jedného z najslávnejších maliarov renesancie Raffaella Sanzia. Dokument s názvom RAFFAELLO - Pán maľby mapuje umelcov život od jeho detstva v Urbine, cez obdobie strávené vo Florencii až po život v Ríme a to prostredníctvom 70 umeleckých diel, z ktorých 40 vyšlo z majstrových rúk. Film nakrúcal produkčný tím sto profesionálov počas 18 mesiacov, krajčíri ušili na mieru vyše 40 kostýmov a natočilo sa viac než 200 hodín materiálu v 20 lokalitách.

Film oslavuje najkrajšie a najznámejšie diela, ktoré možno obdivovať vo Vatikáne: Raffaellove siene, Korunovanie Panny Márie, Premenenie Pána. Zavedie diváka aj do vnútorných priestorov Apoštolského paláca, ktoré nie sú verejnosti bežne prístupné. Slávneho maliara stvárnil Flavio Parenti (Do Ríma s láskou, r. Woody Allen) a Raffaellovho otca Giovanni Santiho známy taliansky herec Enrico Lo Verso (Michelangelo - Nekonečno).

Dokument LEONARDO DA VINCI - Génius v Miláne objavuje každodenný život umelca počas jeho pobytu v metropole Lombardie, kde pobýval na pozvanie vojvodu milánskeho Ludovica il Moro. Film sa sústreďuje na atmosféru mesta v časoch renesancie, osobnosti a umelcov, s ktorými sa stretával a boli mu blízki, a nezanedbáva ani mnohé legendy, ktoré ho obklopujú. Je unikátnou komentovanou prehliadkou mnohých slávnych diel, ako sú Dáma s hranostajom, Madona v skalách, Portrét hudobníka, Svätý Ján Krstiteľa samozrejme nesmie chýbať Posledná večera.

Dokument vychádza z prehliadky Leonardových diel v Miláne v Palazzo Reale, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti výstavy EXPO 2015. Organizátorom výstavy sa podarilo zhromaždiť Leonardove diela z renomovaných svetových galérií, ako sú Múzeum Louvre, Národná galéria vo Washingtone, či Pinacoteca Ambrosiana. Na filme spolupracovali najväčší znalci Leonardovho diela, ako sú Claudio Giorgione, Maria Teresa Fiorio, Richard Schofield. Film sa premieta tretí augustový pondelok, 19. augusta 2019 o 18.30 hod.

Posledný pondelok v mesiaci, 26. augusta 2019 si diváci budú môcť pozrieť film CARAVAGGIO - Duša a krv, venovaný jednému z najkontroverznejších a najoceňovanejších talianskych umelcov. Michelangelo Merisi, zvaný Caravaggio v sebe sústredil svetlo a tiene, talent aj zhýralosť a tie dokázal majstrovsky previesť na plátno. Dokument sprevádza diváka po miestach, kde umelec žil a kde dnes možno obdivovať niektoré z jeho najkrajších obrazov: Miláno, Florencia, Rím, Neapol a Malta, rozpráva o rôznych úsekoch krátkeho a intenzívneho života Caravaggia.

Osobnosť umelca je zobrazená z dvoch rôznych pohľadov. Na jednej strane nám ukazuje človeka osamelého, uzavretého, drsného a neokrôchaného a na strane druhej sa pozeráme na svetáka, patriaceho do vyššej spoločnosti, priateľa a spolupracovníka bohatých a vznešených osobností svojej doby. Z dvoch protikladov, svetla a temna, si Caravaggio nakoniec vyberie svetlo. „Myslím, že v temnotách nie je nič, všetko je vo svetle.

tags: #svaty #augustin #botticelli