Dejiny Reformovaného Kresťanského Cirkevného Zboru v Michalovciach sú úzko spojené s dejinami samotného mesta. Mestský štatút bol Michalovciam udelený 18. júna 1944.
Panoráma Michaloviec
Raná história a vplyv reformácie
Na šírenie reformácie na Slovensku už od roku 1521 pripravovalo pôdu husitské reformačné hnutie v Čechách v 15.storočí. Rozhodujúcim spôsobom sa však reformácia na Slovensku začína ako bezprostredný dôsledok luterskej reformácie v Nemecku. Avšak už roku 1529 sa tu uplatňuje ako v celom Uhorsku švajčiarsky reformačný smer Zwingliho. Významnú úlohu však v tomto prúdení zohral druhý švajčiarsky reformačný smer Kalvín, Beza, Bullinger, ktorý sa presadzoval zvlášť od roku 1550.
Od roku 1550 sa v Michalovciach a okolí šírila reformácia. Reformátori si získali mocných zástancov, medzi ktorých patrili šľachtici Peter Perényi (1502 - 1548) a Gabriel Perényi (1532 - 1567). Michal Starai, Štefan Kopači, Michal Šikoš a Štefan Gálszecsi sa pričinili o rozmach reformácie v Michalovciach.
Na Východnom Slovensku vznikajú v roku 1564 štyri reformované senioráty: Abovský, Boršodský, Užský (v ktorom boli bánovskí veriaci) a Zemplínsky. V týchto seniorátoch žili spoločne Slováci a Maďari. V druhej polovici 16.storočia sa Kalvínova reformácia rozšírila aj v Gemeri, kde reformované cirkevné zbory v roku 1592 vytvorili Boršodsko-gemerskomalohontský seniorát.
Veľmi skoro po reformnej vlne sa vytvára Zemplínsky seniorát, kde patria tiež Michalovce. V roku 1564 je prvým seniorom František Czeglédi. V Michalovciach pôsobili reformovaní farári a kapláni od roku 1584. Podľa vizitačnej zápisnice z roku 1618 pôsobili v Michalovciach dvaja duchovní, jeden slovenský a jeden maďarský, takže sa kázalo slovensky aj maďarsky.
K vtedajšiemu zboru v Michalovciach patrili fílie: Čečehov, Veľké Zalužice, Orlovec, Lastomír, Betlenovce, Hažín, Malé Zalužice, Topoľany a Petrovce.
Víťazný pochod reformácie všetkými európskymi štátmi sa usiloval európsky katolicizmus zastaviť už v šesťdesiatych rokoch 16.storočia. Na potlačenie reformácie dal podnet Tridentský koncil rímskej cirkvi v r.1545-1563.
Tridentský koncil
Zástavníkom protireformácie a jej snáh sa stal Jezuitský rehoľný rad aj na Slovensku pod vedením ostrihomských arcibiskupov Mikuláša Oláha 1491-1568, Petra Pázmánya 1570-1637 a Juraja Szelepcsényiho Pohronca 1595-1685.
V roku 1604 Štefan Bocskay vytasil meč za náboženské práva a podarilo sa mu zvíťaziť nad nepriateľmi protestantizmu (takzvaný Viedenský mier). Dňa 23. júna 1606 uzavrel s nepriateľmi protestantizmu takzvaný viedenský mier, ktorý zaručoval obidvom protestantským vierovyznaniam náboženskú slobodu.
O prvom reformovanom kostole v Michalovciach nie sú presnejšie údaje. Pri nepokoji, ktorý vzišiel z protireformácie bol kostol v roku 1672 kalvínom v Michalovciach odobratý. Po tomto mnohí chodievali na bohoslužby z Michaloviec do Lastomíra, vzhľadom na krátku vzdialenosť a existenciu tamojšieho zboru a kostola.
Bánovce nad Ondavou a Anna Oroszy
Čo sa týka života a vzniku reformovaného cirkevného zboru v obci Bánovce nad Ondavou - možno predpokladať, že je to jeden z najstarších zborov nášho reformovaného Siona, lebo tu sa naši otcovia vo viere osvedčovali už v 16.storočí.
Bánovský zbor bol založený Annou Oroszy (niektoré pramene uvádzajú Orozy). Možno však predpokladať, že tu reformovaná viera zakotvila v srdciach obyvateľstva už v 16.storočí. Veď Bánovce patrili pod panstvo Potockých Perényiovcov i humenských Drugethovcov.
Zásluhou Anny Oroszy bol v obci Bánovciach v roku 1610 vystavený kamenný kostol, ktorý zaopatrila aj so všetkými potrebnými sviatostnými nádobami, mimo iných vecí i jeden kalich pre užívanie sv. Večeri Pánovej. Tento kalich bol darovaný cirkevnému zboru v roku 1612 a používa sa ešte i dnes pri sv. Večeri Pánovej.
Keď v roku 1606 bola viedenským mierom daná sloboda vyznania územiam, ktoré ovládal Štefan Bocskai, vyrastali naše slovenské ref.zbory, medzi ktorými mali vynikajúce postavenie v užsko-zemplínskej oblasti: Pavlovce, Jen-kovce, Senné, Vojnatina, Hnojné, Vinné, Michalovce, Vranov, Milhostov, Ložín, Trhovište a Bánovce.
Že bánovskí reformovaní sa snažili tvoriť s Božou pomocou skutočnú cirkev, v ktorej by sa Slovo Božie v čistote a v pravde hlásalo, kde by sa sviatosti podľa ustanovenia Pánovho so všetkou vážnosťou prisluhovali a kde by Zákon Boží bol vo všeobecnej vážnosti, o tom vy-dáva svedectvo jak pôvodný nápis na starom kostole z r.1610, tak i nápis na kalichu z r.1612.
Anna Oroziová nielen kostol vystavila a zaopatrila potrebnými nádobami, ale ona dala stavebné miesto pre faru a učiteľa, vystavila byty a dala pre farára a učiteľa pozemky a tým dala podklad ref. bánovskej cirkvi, aby tá neohrozene hlásala v Kristu znovuzrodenie a pravé kresťanské učenie, ktoré sa zakladá na Slove Božom.
Obdobie protireformácie a tolerančný patent
Po potlačení sedliackeho povstania sa začalo kruté prenasledovanie reformovaných zborov, pretože reformovaní boli obviňovaní, že boli hybnou silou povstania, čo ostatne nie je nepravdepodobné. Takto chcel cisár Ferdinand II. pacifikovať tento náš kraj.
V druhej polovici 17.storočia začínajú Habsburgovci opäť upevňovať svoju moc v našom kraji, a súčasne silnie tlak katolíckych mníšskych rádov proti protestantom. V zmysle nešťastnej zásady z r.1648 „Cuius regio, eius religio“ - čie panstvo, toho náboženstvo - začalo prenasledovanie reformovaných zo strany vysokej šľachty. Jezuiti sa totiž sústredili na získanie grófov a iných zemepánov pre katolicizmus. Darilo sa im to najmä pre výhody hmotné a spoločenské, ktoré konvertitom poskytoval cisár.
Prišlo obdobie v uhorskom protestantizme, keď sa veriaci evanjelici začali utiskovať a prenasledovať. Bolo to jedno z najsmutnejších období. Počas prenasledovania protestantizmu v Uhorsku i bánovská matkocirkev bola ním postihnutá. Dňa 8.decembra 1681 protestujú bánovskí veriaci proti prenasledovaniu priamo u viedenského dvora a na zákrok cisára v Bánovciach tlak povolil.
Zrekvirované boli v roku 1862. S Božou pomocou však bánovský kostol bol vrátený naspäť evanjelikom helv. Vierovyznania so všetkým príslušenstvom a majetkom r.1871 a taktiež i filiálne zbory Trhovište Moraviany boli vrátené so všetkými príslušenstvami.
V Období bezkrvnej protireformácie za panovania Karola III. 1711-1740 a Márie Terézie 1740-1780 bolo násilím odobraných ďalších mnoho reformovaných kostolov. A tak je prvá polovica 18.storočia dobou neprestajných bojov v našich obciach. Na jednej strane stál prostý veriaci ľud a chudobnejšie zemanstvo a na druhej strane vysoká šľachta, ktorej slúžili jezuiti. Samozrejme, že to bol boj nerovný. Náš ľud a s ním i kalvinizmus v našom kraji bol v tomto boji veľmi oslabený.
Náš kraj bol v I.polovici 18.storočia dvakrát postihnutý morom, ktorý strašne zdecimoval tunajšie obyvateľstvo. Mnoho rodín sa v tej dobe z byť ani reči. Podobným spôsobom odňal gróf Barkóczy ref.kostol v Žbinciach. Superintendent Martin Csáji a dištriktuálny kurátor Abraham Vay zo Strajňan (dnes časť Michaloviec) mali ťažkú úlohu chrániť a budovať reformovaný Sion medzi tak mnohými a mocnými nepriateľmi.
Tolerančný patent z roku 1781 znamenal určitú úľavu pre protestantov a umožnil im stavať kostoly, aj keď za určitých obmedzení.
Sloboda a tolerancia v dobe náboženských konfliktov: Božie rany
Významné osobnosti a udalosti
Znamenitým prínosom bol najmä príchod Juraja Jesenského do Bánoviec v roku 1741, ktorý za svojho 13-ročného účinkovania v Bánovciach nielen uchránil cirkev v Bánovciach, ale dal do rúk ľudu i duchovných nášho kraja slovenské knihy, ktoré skoro dvesto rokov boli jediným duchovným pokrmom slovenských reformovaných veriacich.
Bánovský rodák František Kovács už ako starší muž, farár v Kamenici, odchádza v r.1782 za farára do Krouny, kde je o ňom záznam, že „jazyka čekého mocen byl.“ Stade ide do Velimi, odkiaľ sa opäť vrátil domov. Syna bánovského farára Juraja Jesenského som už spomínala. Bánovský farár z r.1766-1770 a 1775-1782, lúčanský rodák Pavel Šlachta, pôsobí od r.1782 do r.1787 v Kloboukach u Brna a od r.1787 do r.1792 na Vsetíne. Jeho syn Gedeon zase v roku 1804-1811 v moravskom Novom meste.
Na synode Reformovanej cirkvi v Uhorsku v Budíne r.1791 bolo uzákonenie synody a presbyteria, čím bol položený základ k synodno-presbyterskému zriadeniu, keď už predtým na základe tzv.karolínskej rezolúcie z r.1734 boli vytvorené štyri dištrikty a ku každému seniorovi po jednom pomocnom kurátorovi. Jednotná celokrajinská správa Reformovanej cirkvi v starom Uhorsku bola ustanovená na synode v Debrecíne r.1881, kde už z existujúcich štyroch dištriktov bol vytvorený generálny konvent nad dištriktmi a k jednotnému rozhodovaniu o cirkevných záležitostiach.
Nový Chrám v Bánovciach
Pozornosti si tiež zasluhuje stavba nového chrámu v Bánovciach. Bol postavený na mieste spomenutého už starého kostola z r.1610, pretože starý už nestačili pojať do svojich priestorov množiacich sa veriacich. Veď zatiaľ čo v r.1779 bolo v Bánovciach 175 veriacich a vo všetkých prifarených obciach 772 duší, za tri roky rozmnožili sa reformovaní vo všetkých obciach o 147 nových duší.
Za Jozefa II. bol pokoj ako náboženský, tak hospodársky, preto nie div, že starý kostol, tri siahy a štyri stopy široký a štyri siahy dlhý, ktorého vnútro bolo ešte menšie, asi po šestnástich opravách musel byť v r.1867 zbúraný a za vedenia neúnavného horlivca, hlavného kurátora Kazinczyho údovia bánovskej cirkvi postavili kostol nový. Starý kostol začali búrať 4.6.1867 a v novom mali prvé služby Božie v tretiu adventnú nedeľu r.1868. V r.1870 bol tento trinásť siah dlhý, šesť siah široký, so štyri siahy vysokými múrmi a 17 siah a 5 stôp a 2 palce vysokou vežou aj slávnostne posvätený a oddaný svojmu účelu.
Nad vchodom do kostola je maďarská tabuľa s týmto nápisom: „E szent ház az Isten segedelmével épult a hiveknek saját koltségével. Egy Istenok neve magasztalá- sára. A helvét vallás hiveknek számára. Kazinczy János gondnok épitette. Buzgalmával nevét megorokitette. 1867 - ben epitetett. V preklade: „Tento svätý dom bol vystavený s Božou pomocou vlastným nákladom cirkevníkov na oslavovanie jediného Boha. Pre helvétskeho vierovyznania veriacich. Vystavil sa za hl. kurátorstvo Jána Kazinczyho. Svojou horlivosťou zvečnil svoje meno. - R. 1867 stavianý.
Michalovce v 20. a 21. storočí
Dcérocirkevným zborom sa Michalovce stávajú v roku 1928. Tento dcérocirkevný zbor bol pričlenený k matkocirkevnému zboru Humenné. V roku 1940 sa uvádza, v Kalvínskych hlasoch, že v Michalovciach je 218 kalvínskych duší. Náboženskú výchovu navštevovalo 65 žiakov. Začala sa ozývať túžba po vlastnom kostole.
Združenie reformovanej mládeže v Michalovciach, zahájilo svoju činnosť 15. 10. 1940. Bohoslužby a zborová činnosť prebiehala v Meštianskej škole chlapčenskej v Michalovciach. Od tohto obdobia dcérocirkevného života reformovaného zboru sú kurátormi: JUDr. Alfréd Mertens, Eugen Kostianský, Pavol Magura, Ján Jenčo, Pavel Matta, Ján Vinc, Karol Komaromi, Jaroslav Ondočík, v súčasnosti Ing. Jaroslav Bánoci.
Farský úrad, keď Michalovce boli dcérocirkevným zborom bol v Humennom. Toto sa čoraz viac stretávalo s nevôľou michalovských reformovaných. Po úradných jednaniach je napokon farský úrad preložený z Humenného do Michaloviec. Stalo sa tak 1. 4. 1968, keď súhlas k tomu vydala cirkevná vrchnosť a taktiež Krajský národný výbor. Už pred tým však bola zhmotnená snaha o vlastnú duchovenskú stanicu. V roku 1965 bola zakúpená budova pre účely zborového života a fary. Táto bola rozšírená a zrekonštruovaná.
K účelu duchovenskej stanice bola zakúpená iná budova na Špitálskej ulici, v roku 1965. Napokon sa ustálilo iné miesto, duchovenská stanica, ktorú zbor získal kúpou v roku 1976, na Dobrianského ulici. Tu sa tiež rozvíja zborový život.
Reformovaný zbor mával bohoslužobné zhromáždenia v kostolíku pri autobusovej stanici v Michalovciach. Na tomto mieste mali bohoslužby aj evanjelici a.v., v Michalovciach. Pozoruhodné je to, že kostolík je súčasťou rodového kaštieľa Stáraiovcov, ako už bolo uvedené ich predok sa zaslúžil o rozvoj reformácie na Zemplíne.
Súčasný kostol v Michalovciach
Túžba po vlastnom kostole dostala konkrétnejšiu podobu 21. 1. 1990, keď zborové valné zhromaždenie prijíma uznesenie o započatí stavby nového kostola. Bola vypracovaná štúdia nového kostola, zborovej siene a fary, ktorú vypracovali Ing. arch. Jozef Pelley a Ing. arch. Jozef Maňuch.
Po ustálení miesta, kde by mal kostol stáť sa začalo zo základmi kostola, 15. 6.1992. Základný kameň posvätil biskup ThDr.h.c. Eugen Mikó, 16. 8.1992. V roku 1992 bolo v zbore 1077 duší. Kostol, hlavná časť, bola vysvätená 1.9.1996, biskupom ThDr. Gézom Erdélyim. V roku 1997 sa začalo zo základmi zborovej siene. V rokoch 2000 až 2001 bola vybudovaná stavba fary.
Pri stavebných prácach veľkou mierou pomáhali reformovaní veriaci z iných zborov. Pomáhali aj kresťania z iných cirkvi. Pomoc prišla i finančná, mnohí prispeli počas zbierok po obciach i v Michalovciach. Horlivosť, ktorá sa prejavovala, nakoniec priniesla s Božou pomocou blahoslavený výsledok. Nový kostol je v súčasnosti jednou z dominánt v meste.
Reformovaný kostol v Michalovciach
V roku 2014 mal zbor 1017 členov, včítane detí. Z toho je 461 členov s volebným právom, teda tých dospelých členov ktorí uhradili členský poplatok tzv. „cirkevnú daň“. Dnes sme v situácii, že najme mladí členovia zboru žijú a pracujú v zahraničí. Každý rok pribudne niekoľko členov. V mestskom prostredí organizujeme rôzne aktivity pre deti, mládež, strednú a staršiu generáciu. Nových členov získavame hlavne z Božej milosti. Prichádzajú k nám po sobáši, prisťahovaní. Máme aj prípady, keď sa prihlási celá rodina do nášho zboru.
Aktivity a život zboru
Vykonávané zborové aktivity majú slúžiť všetkým členom michalovského zboru. Ak začneme od detí, dôležité miesto majú aktivity, ktoré vykonáva Nedeľná škola. Sú to pravidelné detské bohoslužby, odpoludnia na deň detí, mikulášske stretnutia, turistické výlety pre deti a rodičov. Pravidelne sa stretáva mládež, trávi plánované výlety mimo mesta. Mládež sa v poslednom období zúčastnila kresťanských hudobných festivalov, evanjelizácii v meste, športovej futbalovej súťaže v meste.
V zbore prebiehajú stretnutia rodín na zaujímavé témy, na ktorých sa diskutuje a odovzdávajú sa vlastné poznatky. Cez letné prázdniny je stretnutie rodín zboru na Zemplínskej šírave, plavba loďou, ak sa vydarí počasie aj opekanie a návšteva Ateliéru o živote v minulosti. Pre strednú generáciu sme v poslednom období organizovali futbalový turnaj a turnaj v stolnom tenise a zájazd na divadelné predstavenie v Prešove.
Pre našich starších pripravujeme Misijno diakonické stretnutia, káže sa Božie slovo, vysluhuje sa Svätá večera Pánova, podáva sa občerstvenie. Božím slovom nám na týchto stretnutiach zväčša slúžia duchovní na dôchodku.
Veľký význam pre budovanie zboru má zborový spevokol Soli Deo Glória, mládežnícka hudobná skupina Rogáte a kresťanská hudobná skupina PF. Spolu s deťmi a mládežou spievajú v zbore a oslavujú Boha.
Veľmi dôležitá je zborová internetová stránka, www.kalvin.sk. Na nej sú informácie o živote a podujatiach zboru a seniorátnych či cirkevných akciách.
Po zborovom Informačnom liste, ktorý prinášal správy pre členov zboru sme začali vydávať zborový časopis Kalvín. Distribuuje sa zdarma a v zbore si už získal veľký ohlas. Do Kalvína prispievajú členovia zboru, obsahuje pestré rubriky k nábožnému čítaniu. Časť Kalvinček je určená deťom. Časopis sa usilujeme rozdávať aj tým, ktorí nie sú pravidelnými návštevníkmi bohoslužieb.
Budujeme zborovú knižnicu, pre zapožičiavanie kresťanskej literatúry k domácemu čítaniu. Vo vstupnom vestibule kostola, je počas bohoslužieb a podujatí možnosť zakúpenia biblií a iných kresťanských titulov.
Zborový život a dianie v zbore preberáme na presbyterských schôdzach a schôdzach komisii presbytéria. Možnosť vydariť sa majú aj všetci členovia zboru, svojim podnetom, čí už písomne do nainštalovanej internej zborovej schránky alebo príspevkom do Kalvína alebo ústne na zasadnutí presbytéria, ktoré je verejné, resp. na Zborovom valnom zhromaždení.
Hlavné zborové aktivity sú bohoslužby a biblické hodiny. Poskytujeme tiež priestor pre seniorátne a generálne cirkevné podujatia. Zúčastňujeme sa ekumenických udalostí v Michalovciach, spevokol Soli Deo glória pravidelne reprezentuje nás všetkých kalvínov, na regionálnych prehliadkach. Vo viere nás povzbudzujú aj každoročné nami organizované kresťanské koncerty. Sociálne slabším veriacim zdarma rozdávame modlitebné knižky, biblie a kresťanské kalendáre.
Neutíchajúci zápas vedieme s uskutočňovaním našich misijných a budovateľských plánov. Tvorivý potenciál často brzdí aj otázka financií. Naše spoločné plány sa snažíme zjednotiť a spriechodniť hlavne v presbyterstve. Ale to je taký plodný zápas s výsledkom pre celý náš zbor.
Trápi nás, že mnohí neprichádzajú na bohoslužby, na rôzne obohacujúce podujatia. Cítia sa byť ukrytí a akože spokojní v mestskom prostrení Niektorí prídu až s plačom, s prosbou o pomoc, alebo s posbou o pochovanie blízkeho človeka. Zápasíme s tými istými problémami ako všetky naše zbory. Vieme ich pomenovať, ale riešenia sú dlhodobé. S presbyterstvom sa usilujeme o to, aby ľudia radi chodievali do zhromaždenia. Pripravujeme podmienky a pozvaniami sú aj rôzne naše aktivity. Nesmieme dať odradiť a rezignovať na našu spoločnú misijnú úlohu.
Iste, že máme aj rezervy. Ináč ich vníma pohľad človek z vnútra zboru a ináč z vonku. Východiskovým bodom je začať od seba. Niekedy sa márne usilujeme zapájať do zborového života konfirmantov, zosobášených. Najmä na sviatky príde napríklad na Svätú večeru Pánovu veľa ľudí, ale počas roka ich nevidieť. Hľadáme spôsob a vhodnú formu ako ich pritiahnuť. Ako nesprávny sa prejavuje aj postoj niektorých rodičov detí, ktorí síce zapíšu deti na vyučovanie náboženskej výchovy, ale do kostola s nimi až tak nechodia. Stáva sa, že príde cudzí človek, ktorí hľadá cestu ďalej. Po rozhovore dostane Bibliu, ale už sa nevráti.
Často na schôdzach presbyterstva diskutujeme o zefektívnení našej spoločnej práce. S Božou pomocou ďalej oslavovať Boha! Misijne pôsobiť - vytvárať priestor a čas na rôzne zhromaždenia, spoločenstvá. Je nutné naďalej stabilizovať členskú základňu. Plánujeme rozvíjať prácu s deťmi a mládežou. Ďalej sa starať o dospelých, starších a nemocných. Stavebne ešte upravit vežu kostola, naištalovať nový zvon a zabespečiť pravidelnú údržbu zborových budov. Chceli by sme rozvíjať spoluprácu s inými našimi zbormi. Spolu s presbytermi sa ďalej zapájať do riadiaceho procesu v našej cirkvi. Pripomienkovať vytvárané zákony, vyjadrovať sa k návrhom. Plánujeme postupovať ďalej pri rozširovaní zborovej knižnice. Zapájať sa do ekumenického dialógu v meste.
tags: #reformovana #krestanska #cirkev #michalovce