Farský kostol Narodenia Panny Márie v Trenčíne patrí medzi najhodnotnejšie a zároveň najstaršie sakrálne objekty v meste. Kostol na Mariánskom námestí je akýmsi „predskokanom“ pre návštevníkov Trenčianskeho hradu.
V ranom stredoveku nadviazal Trenčín na kresťanskú tradíciu Veľkej Moravy, ktorej dokladom je prvá kamenná stavba na hrade a zároveň prvá sakrálna architektúra na území mesta Trenčín vôbec - predrománska štvorapsidálna rotunda sv. Svorada, datovaná do 9.-11.storočia. Z pôvodnej archipresbyteriálnej hradskej veľkofary, ktorej sídlo bolo na Trenčianskom hrade, sa už v priebehu 12.storočia vytvoril trenčiansky archidiakonát v rámci Nitrianskeho biskupstva. Trenčín, podobne ako Nitra a Hradná (Gradna) bol dôležitým sídlom hradnej fary už v 11.storočí, popri ktorej sa zriaďovali aj menšie farnosti.
Duchovná činnosť v stredovekom Trenčíne a jeho blízkom okolí je najužšie spojená s rehoľou benediktínov, johanitov a františkánov - minoritov. Biskup Jakub I. (v rokoch 1223-1240), ktorý ako prvý začal systematicky spravovať Nitriansku diecézu, založil benediktínske opátstvo na Skalke pri Trenčíne, venované pamiatke sv. Andreja - Svorada a Benedikta. Pôvodne tu vznikol malý kostolík, zasvätený Panne Márii, ktorý v rámci neskoršieho kláštora čoskoro nadobudol dôležitý význam pre duchovnú obnovu celého Považia a stal sa tak jeho duchovným strediskom.
Najneskôr okolo polovice 13.storočia vznikol v Trenčíne tesne na návrší pod hradom v oblasti Hôrka (Monticulum) Farský kostol Narodenia Panny Márie (od čoho je aj odvodený názov vŕška Marienberg) na mieste staršieho stredovekého kostola a do tohto obdobia je datovaný aj kostol sv. Kozmu a Damiána v Trenčianskych Biskupiciach.
Farský kostol postavili ho v roku 1324, pravdepodobne na základoch ešte staršej stavby z polovice 13. storočia, ako bazilikálne trojlodie s jednoduchým pravouhlým presbytériom a predsunutou vežou na západnej strane. Okolo polovice 15. storočia bol zmenený na sieňové trojlodie s polygonálnym záverom.
Trenčiansky hrad
V roku 1364 získal kostol výnimočný a vzácny dar - pozlátenú gotickú monštranciu, ktorú daroval cisár Karol IV.
V 15.storočí bolo nitrianske biskupstvo poznačené plienením husitov, čím zanikli mnohé farnosti, medzi nimi aj farnosť Trenčín, kde sa tiež rozšírila sa husitská náuka.
Kostol bol postavený v roku 1324, pravdepodobne na základoch ešte staršej stavby z polovice 13. storočia. Spolu s karnerom, mestskou farou a bývalou zbrojnicou bol súčasťou mestského opevnenia, ktoré chránilo prístupovú cestu na hrad. Nachádza sa približne na polceste k nemu, takže je to príjemné miesto na vydýchanie sa a zároveň porozhliadnutie na okolie mesta.
V roku 1412 udelil cisár a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta s právami Budína a Stoličného Belehradu.
V polovici mája 1528 obkľúčili Trenčiansky hrad, ako najvýznamnejšiu pevnosť vzdorkráľa Jána Zápoľského, vojská Ferdinanda I. Habsburského pod velením generála Jána Katzianera. V roku 1528 za Katzianerovho obliehania hradu bol vypálený spolu s neďalekým Karnerom sv. Michala. Následne kostol v polovici 16. storočia prestavali talianski stavitelia v renesančnom duchu. Z tohto obdobia pochádza aj bohato zdobený vstupný portál a kazateľnica.
Trenčín - Farský kostol Narodenia Panny Márie, 2016 (4K)
Po víťazstve Turkov pri Moháči v roku 1526 sa Uhorsko rozdelilo na tri časti a jeho západná a severozápadná časť - Slovensko, pripadla pod správu Ferdinanda Habsburského (vládol v rokoch 1526-1564). V bitke zahynulo niekoľko uhorských biskupov a cirkevných predstaviteľov, cirkevná organizácia bola vážne ohrozená, uvoľňovala sa disciplína, zanikli mnohé kláštory a ich školy; výchovné ústavy pre kňazov neexistovali. Neujednotené pomery vo vládnucej vrstve tiež prispeli k prenikaniu nových myšlienkových prúdov v náboženskej oblasti.
Šľachtici odpadávali od cirkvi k protestantizmu často kvôli zmocnenia sa majetku cirkvi. Hoci reformácia mala spočiatku výraznejší vplyv na východnom a strednom Slovensku, aj v jeho západnej časti našla svoju živnú pôdu, nakoľko zákonné články z roku 1608 umožnili slobodný a samostatný vývoj protestantov na Slovensku.
V roku 1614 odobrali evanjelici farský kostol na Marienbergu, vyhnali vtedajšieho katolíckeho farára Raymana a dosadili tam svojho. Potom združovali väčšinu trenčianskeho obyvateľstva a slobodne tu účinkovali až do roku 1671. Trenčín, ako súčasť Nitrianskej diecézy spadal pod správu Ostrihomského arcibiskupstva, ktorého sídlom bola v rokoch 1543-1820 Trnava.
Hoci cisári Ferdinand II. a III. Habsburský podporovali každú apoštolskú prácu, rekatolizácia v Trenčíne nebola ľahká, nakoľko Gašpar Ilešházi (1593-1648, od roku 1609 trenčiansky župan a hradný pán) bol protestant.
V roku 1663, kedy bola značná časť nitrianskeho biskupstva v rukách protestantov, zvolal biskup Ján Telegdy (v rokoch 1619-1644) nitriansku cirkevnú synodu, ktorá mala dôležitý význam pri rekatolizácii. V trnavskom seminári Telegdi založil šesť fundácií pre nitriansku diecézu, ktorá mala v tom čase asi 66 farností. Katedrálny archidiakonát mal 6 fár, trenčiansky 45 fár a 15 filiálok, považský 18 fár a 19 filiálok.
Farské schody vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku 1568 za účelom umožnenia presunu obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostola, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. 1565 pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. 1708. Po obnove v r.
Kvôli požiaru v roku 1886 bol farský kostol začiatkom 20. storočia opäť prestavaný.
Gotickú náhrobnú tabuľu zástavníka Martina Zimu z roku 1498 osadili do steny v predsieni kostola. V ľavej bočnej lodi chrámu sa nachádza pohrebná kaplnka Ilešháziovcov z roku 1648, ktorú na podnet Jozefa Ilešháziho prestaval a vyzdobil Ľudovít (Ludwig) Gode, žiak rakúskeho sochára Rafaela Donnera (autor súsošia sv. Martina v Dóme sv. Martina v Bratislave). Gode je autorom sochárskej skupiny Ukrižovania a portrétnej epitafnej dosky donátora Gašpara Ilešháziho.
Zo starého gotického zariadenia kostola sa zachovali dva fragmentálne zachované maľované oltárne krídla z čias okolo roku 1400 a fragment malého prenosného oltárika Panny Márie z roku okolo 1420, ktoré sú v Národnej galérii v Budapešti. Ich zväčšené ilustrácie možno vidieť v expozícii Karnera sv.
Karner sv. Michala
Radi by sme vás informovali, že od 1. septembra 2025 do odvolania bude Farský kostol Narodenia Panny Márie z dôvodu prebiehajúcich rekonštrukčných prác na Mariánskom námestí UZATVORENÝ počas pracovných dní. Sv. omše v nedeľu o 9.00 a 11.00 h zostávajú bez zmien, tzn.
Stavba musela viackrát čeliť ničivým plameňom.
Karner sv. Michala
Karner postavili v opevnenom areáli farského kostola zvanom aj Marienberg či Marienburg niekedy v priebehu druhej tretiny 15. storočia. Išlo o pomerne nezvyčajnú stavbu na pôdoryse obdĺžnika. Súčasná nadzemná časť slúžiaca ako kaplnka sa datuje do neskorogotického obdobia, na začiatok 16.
- Karner spolu s kostolom a ďalšími budovami vytvárajú zaujímavý a hodnotný sakrálny areál, čo umocňuje aj jeho výrazná poloha na okraji terasy pod hradom.
- Gotický štýl zastupujú aj okná na južnej, východnej a severnej strane kaplnky s neskorogotickými kružbami.
V roku 1528 vyhorel požiari mesta farský kostol i karner. Vzhľadom na rozsiahle škody kostola bola v rokoch 1529 - 1530 opravená horná kaplnka a využívala sa ako jeho dočasná náhrada. Pri tejto úprave postavili na streche malú vežičku pre zvon a ďalší zvon zavesili na drevenú konštrukciu pri karneri. Podľa mladšej vizitácie karner slúžil od konca 18. storočia ako sýpka a skladisko.
Po veľkom požiari mesta v roku 1790 došlo k ďalšej prestavbe objektu. Interiér bol predelený trámovým stropom na dve podlažia, pričom okno na juhovýchodnej strane upravili na vstup do horného podlažia.
- Na spodnom podlaží môže návštevník okrem symbolicky prezentovaných ľudských kostí, na ktorých uloženie priestor primárne slúžil, vidieť aj odkryté zvyšky kovolejárskej dielne zo 16.
Veľkú časť 20. storočia karner chátral, až kým sa nezačala v roku 1973 jeho komplexná obnova. Jej súčasťou bol aj architektonický a historicko-umelecký výskum pracovníkov Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v rokoch 1975 - 1980. Karner prevzalo do svojej správy Trenčianske múzeum, ktoré tu vytvorilo stálu expozíciu sakrálneho umenia od obdobia gotiky až po barok. V roku 2008 sa tu realizoval archeologický a architektonický výskum. V uplynulých rokoch prešiel objekt ďalšou obnovou zameranou na výmenu strešnej krytiny a vnútorné omietky. Odborne boli ošetrené aj kamenné články a ostenia okien.
Karner patrí pod Trenčianske múzeum a je v nich umiestnená výstava sakrálneho umenia od gotiky po barok. V roku 2019 bola vymenená šindľová strecha a v roku 2022 sa skončila renovácia interiéru karnera. Marienberg s karnerom tvoria významnú pohľadovú dominantu mesta, prístupnú z centra krytým schodiskom. Karner ako expozícia múzea je verejnosti prístupný.