Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša v Stročíne je významným reprezentantom gotickej architektúry na severe východného Slovenska. Patrí medzi najsevernejšie rímskokatolícke gotické kostoly v regióne.
Obec Stročín sa nachádza v blízkosti Svidníka, v severnej časti Nízkych Beskýd. Okresné mesto Svidník leží na nivnej terase pri ústí rieky Ladomirky do Ondavy v nadmorskej výške okolo 230 m.
Stopy o osídlení Svidníka a jeho okolia sú zreteľné už v praveku. Sú to nálezy mamutích klov a zubov a kamenného sekeromlatu z mladšej doby kamennej. Výhodná zemepisná poloha, názov a postavenie Svidníka vo včasnom stredoveku a prvé správy o okolitých dedinách v povodí hornej Ondavy ako aj existencia stredovekého hradiska na blízkom vrchu Kaštielik (328 m.n.m.) znamenajú, že proces trvalého osídlenia regiónu a samotného Svidníka sa začal už pred 13. storočím.
Širšie územie okolo dnešného okresného mesta Svidník patrilo už pred polovicou 13. storočia totiž feudálom Abovcom.
História Kostola sv. Mikuláša v Stročíne
Prvá písomná zmienka o kostole sv. Mikuláša v obci Stročín pochádza približne z roku 1443. Najstaršia zmienka o Stročíne pochádza z roku 1317, kedy Karol Róbert daroval obec spolu s ďalšími šľachticovi Mikčovi z rodu Ákoš, pričom v sídle bolo už dlhšie zriadené mýto, čo svedči o významnom postavení Stročína v regióne.
Panoráma Svidníka, ilustračná fotografia
Vzhľadom na fakt, že sa v Stročíne konal od začiatku 14. storočia aj trh a vyvíjal sa ako mestečko, je dosť nepravdepodobné, že by sa v obci kostol nenachádzal. Na základe rôznych indícii (napr. archaické patrocínium sv. Mikuláša) predpokladáme, že kostol bol vybudovaný v priebehu 14. storočia.
Od roku 1443 do roku 1496 je písomne doložený Vranovsko-stropkovský dištrikt Jágerského biskupstva, do ktorého patrilo v tom čase 29 kostolov, medzi nimi aj kostol v Stročíne.
Prvú písomnú zmienku o murovanom kostole v Stročíne nachádzame v konskripcii z roku 1691. Podľa neho bol Stročín v tom čase filiálkou Mestiska a ako farár tu pôsobil kňaz Július Szuley. V rokoch 1749 - 1818 Stročín vystupuje ako filiálka farnosti Radoma.
Z dostupných zdrojov je zrejmé, že bol v tom čase z veľkej časti rozpadnutý, teda bol nevhodný a nebezpečný pre slávenie omší. Zaujímavosťou z roku 1775 je zaznamenanie povesti, ktorá hovorí, že pôvodný kostol bol postavený z "pokladu istej dievčiny, ktorá ho našla".
Až do roku 1787 bol Stročín súčasťou farnosti Radoma, avšak od 8. apríla 1788 sa stal Stročín súčasťou novej farnosti v Duplíne.
Aj napriek viacerým dispozičným a stavebným úpravám si objekt zachoval svoje významné kultúrno-historické, architektonické, spoločenské a umelecko-remeselné hodnoty.
Etapizácia prác vykonaných na kostole sv. Mikuláša
- Prelom 14. a 15. storočia (najneskôr r. 1818) - zásadnejšia prestavba kostola do súčasnej dispozičnej a hmotnej podoby.
- 1992 - obnova kostola po škodách spôsobených udalosťami 1. svetovej vojny.
- 2013 - vymenený drevený obetný stôl za žulový v tvare, ktorý znázorňuje tri zlaté gule sv. Mikuláša.
- 2017 - reštaurácia gotického portálu, reštaurácia oltára sv. Mikuláša.
Vývojové stavebné fázy objektu kostola sv. Mikuláša
Prvá stavebná etapa (14. - 15. storočie)
Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša bol postavený ako bezvežová stavba.
Druhá stavebná etapa (1818)
Pred rokom 1818 bol pôvodný stredoveký kostol zväčšený - predĺžený západným smerom a dostavaný o murovanú hranolovú vežu. Na východnej strane kostola bola vytvorená NIKA pre umiestnenie sochy sv. Mikuláša. V tomto období bola pristavaná na severnej strane súčasná sakristia, ktorá pravdepodobne nahradila pôvodnú, menšiu stredovekú. Strecha mala podobný tvar ako súčasná, avšak mala o cca 0,5 m nižšie hrebeň. Strechu veže môžeme radiť k tzv. barokovým helmicovým strechám.
Súčasný stav
Po 2. sv. vojne nahradil staršiu konštrukciu väznicový krov nad loďou. Došlo k zníženiu strechy o cca 0.5 m než bola pôvodná z roku 1818. Došlo k zmene strechy veže na súčasný ihlanový.
Obec Duplín a jej Rímskokatolícky Kostol Povýšenia svätého Kríža
Obec Duplín leží v Nízkych Beskydách, v doline rieky Ondava a patrí medzi najstaršie osídlené územia Slovanmi v tomto regióne. Duplín čerpá dodnes zo svojej strategickej polohy na cestnej spojnici medzi Svidníkom a Stropkovom. Obec Duplín je členom Združenia mikroregiónu Ondava.
Najstaršie správy o Duplíne sú v listinách z roku 1379, ktoré vznikli pri výmene vlastníkov panstva Stročín. Podľa dohody, ktorú potvrdil kráľ Ľudovít I., šľachtici Ákošovci dali stročínske panstvo šľachticom Cudarovcom. Jeho majetkovou súčasťou bol aj Duplín. Je evidentné, že jestvoval aj pred rokom 1379.
Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža v Duplíne
Najvzácnejšou historickou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža. Postavili ho v roku 1861. Duplín je farnosťou, pod ktorú spadajú dve okolité obce. Obec je splynofikovaná, je tu zavedený verejný vodovod. Funguje tu tak materská ako aj základná škola s telocvičňou. Rozvoju športových aktivít napomáha zriadenie futbalového ihriska v obci.
V najsevernejšej časti košickej arcidiecézy sa nachádza starobylá farnosť Duplín. Kostol je srdcom dediny, a v tej prirodzenej sfére žije so životom rodín i jednotlivcov. Kostol je historickým svedkom kultúrneho života. On je vlastne Božím domom. Tu začal sv. krstom náš život ako božích detí. Je to dom modlitby, dom Božieho slova, kde poznávame pravdy viery a učíme sa žiť podľa Božích prikázaní. Je to dom Božieho milosrdenstva, kde nám Boh odpúšťa hriechy vo sviatosti zmierenia.
Aj keď je veľký predpoklad o jej existencii už v 14. a 15. stor., prvá správa o jej fungovaní je z roku 1506. V roku 1427 boli duplínske sedliacke usadlosti zdanené kráľovi daňou od 40 port. Čiže bola to veľká obec, s veľkým počtom sedliackych usadlosti. V druhej polovici 16. stor. žilo v Duplíne 5-7 želiarskych domácnosti. Koncom 16. stor. bol Duplín stredne veľkou obcou s poddanským obyvateľstvom.
Najstaršia známa história nám vnucuje názor, že sídlo farnosti treba hľadať pravdepodobne v Stročíne. Do roku 1357 boli na severovýchodnom území Slovenska iba slovenské dediny. Z toho vyplýva, že tu dovtedy nebol východný rýtus, ale latinský. V 15. storočí už stojí, regionálne výnimočný, murovaný chrám v Stročíne, kým v Duplíne len drevený. Stročínsky kostol ako sídlo farnosti patril medzi rokmi 1492-1496 do vranovsko-stropkovského dekanátu.
O tom, že v Duplíne žili katolíci, jestvuje zmienka aj z roku 1691. Podľa krátkej správy je jasné, že Duplín spolu so Stročínom bol filiálnou obcou farnosti Mestisko.
Keď sa v roku 1787 Duplín so Stročínom a Tisincom oddeľuje od matkocirkvi Radoma, stavia sa pre kňaza v Duplíne skromná drevená budova fary. Táto stála ešte dlho, až do doby farára Régena.
Vieme, že farnosť Duplín vznikla v roku 1788, nevieme ale presn deň. Ako do ostatných novovznikajúcich farnosti, či kalepánií, tak aj do Duplína prichádza komisia zistiť situáciu. Pri nej sa zistil alarmujúci stav dreveného kostolíka, na spadnutie.
Z tejto správy vyplýva, že pôvodný drevený kostolík stál na inom mieste, ako dnešný. Bol umiestnený vedľa starého cintorína. Bol umiestnený vedľa starého cintorína.Vhodný pozemok na budovu fary sa našiel neďaleko starého kostola, oproti cez cestu.
Dočasne bolo dohodnuté bývanie farára u miestneho obyvateľa Štefana Humeníka. Po vyriešení týchto otázok bol uvedený do farnosti 1. farár - Silvester Mattyasovszky.
Dejiny farnosti v Košickej diecéze (1804-1918) Duplínska farnosť bola zaradená do zborovského dekanátu v šarišskom archidiakonáte. Je zaujímavé, že Duplín sa ako farnosť priradil k relatívne ďalekému Zborovu, kým do Stropkova je len pár kilometrov.
25.júna 1813 prichádza do novej farnosti na prvú kanonickú vizitáciu prvý košický biskup Andrej Szabo. Tento malý drevený kostol, ktorý kapacitou nepostačoval pre všetkých veriacich, stál na mokrom mieste, v doline. Ľudia sú však nábožní, denne sa zúčastňujú na sv. omši, spievajú, prichádzajú na katechézy. V tom čase nebol v dedine žiadny neveriaci. Farský komplex bol postavený na náklady sedliakov, stavby boli drevené.
V rokoch 1836-1840 v období 4 rokov postihli Duplín dva silné požiare. Prvý požiar v roku 1846 bol taký silný, že okrem 7 domov všetko ľahlo popolom. Druhý požiar zničil „už“ len 4 domy pod farou. Fara však ostala úplne zničená „deleta est“.
Ešte za pôsobenia J. Régena boli položené základy na stavbu murovanej fary. V jeseni roku 1853 už bola fara prikrytá. Keďže kňaz zatiaľ nemal kde bývať, nasťahoval sa do prázdneho susedného domu nebohého Jozefa Morgoša. Farská budova v roku 1857 bola dokončená, no starý drevený kostol bol na spadnutie.
Architektom Jakubom Viteczom sa vypracoval projekt nového kostola a poslal sa spolu so žiadosťou o poskytnutie financií z fondu zbožných základín na biskupstvo. Biskup však tento projekt neschválil. Trvalo 4 roky, kým ho biskup Fábry povolil a zároveň nariadil stavbu realizovať z vlastných zdrojov.
Stavba sa zahájila v júli 1860 sabinovským majstrom Jánom Šidelským. Kostol bol dokončený v septembri 1861 a 13.10.1861 bol požehnaný košickým kanonikom a zborovským vicearchidiakonom Karolom Mayerom za hojnej účasti veriacich.
V medzivojnovom období Duplínska farnosť patrí stále do dekanátu Toplianskeho v šarišskom archidiakonáte. V roku 1936 v duplínskom kostole bola svätyňa oddelená od lode mrežami. 24.8.1939 asi o 16,00 hod. vypukol v Duplíne veľký požiar, pri ktorom okrem iného zhorel aj kostol. Vďaka stropkovským redemptoristom a stročínskeho gr. kat. kňaza sa podarilo zachrániť takmer celý interiér, nevynímajúc sviatosť v cibóriu, ktorá bola prenesená s monštranciou do Stropkova.
V lete 1940 sa obrátili na biskupa duplínski gréckokatolíci s ponukou, že pomôžu pri reštaurovaní kostola hmotne i prácou. Najskôr cez vojnu zničený kostol prežil skoro 10 rokov bez strechy do roku 1949, kedy bol po oprave vtedajším biskupom Čárskym konsekrovaný.
Písal sa rok 1951, keď ako mladý 34 ročný kaplán kapušianskej farnosti Jozef Šoffa prišiel za správcu do Duplína s filiálkami Tisinec, Stročín a mestečka Svidník. Svoje dušpastierske poslanie v tejto farnosti vykonával 42 rokov.
V nedeľu 14. mája 2006 dopoludnia košický arcibiskup metropolita Mons. Alojz Tkáč konsekroval obnovený kostol Povýšenia sv. Kríža. Pri konsekrovaní kostola bol posvätený základný kameň novej fary. 17.5.2006 sa začalo s výkopom základov a v priebehu jedného roka bola vystavená nová farská budova v blízkosti kostola.
Obec Tisinec
Obec Tisinec sa spomína v roku 1379, keď kráľ Ľudovít I. potvrdil výmenu majetkov, pri ktorej šľachtici z rodu Ákoš dali panstvo Stročín šľachticom Cudarovcom. Majetkovou súčasťou bola aj dedina Tisinec.
Pri výmene majetkov vznikli prvé správy o Tisinci. Z ich obsahu je zrejmé, že tunajšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1379. V 15.-.16. Doklad z roku 1514 dosvedčuje, že patril k slovenským dedinám na tomto panstve. Tisinec nie je zapísaný v zozname dedín Šarišskej stolice, ktoré boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi.
Koncom 16. storočia bol Tisinec stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom. V roku 1828 sa rozrástlo na 35 domov s 279 obyvateľmi.
tags: #rimskokatolicky #kostol #strocin