História Evanjelického Kostola v Súľove-Hradnej

Obec Súľov-Hradná, ležiaca v okrese Bytča, vznikla v roku 1898 zlúčením Súľova a Hradnej do jedného administratívneho celku. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1193. Súľov-Hradná leží v centre Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Strážovské vrchy obklopená Súľovskými skalami, ktoré sa sformovali v období starších treťohôr. V obci s 950 obyvateľmi sa dodnes zachovala zrúcanina stredovekého hradu, tri kaštiele, dva kostoly v Súľove a zvonica v Hradnej.

Súľov-Hradná je známa svojimi nádhernými skalami obklopujúcimi ju takmer zo všetkých strán. Avšak návštevníkov môže zaujať i svojou bohatou históriou. V písomných prameňoch sa obec po prvýkrát spomína v roku 1193. V minulosti bola vlastníctvom šľachtických rodov Súľovských, od roku 1550 Sirmiensisovcov, časti obce patrili i šľachtickej rodine Akaiovcov.

Za najvýraznejší medzník histórie považuje starosta spojenie obcí Súľov a Hradná. "Najvýznamnejšou osobnosťou bol súľovský pán Teodor Sirmiensky, zastupujúci palatína Turzu. Z ďalších osobností je to huslista Janko Malina, ktorý bol v 18. storočí sólistom v parížskej opere. Z novodobejších je najznámejšia Zuzka Smatanová. Sme na ňu hrdí. Keď môže, chodí sem na inšpiráciu a vystupuje aj v škole pre deti.

Obec Súľov - Hradná sa aktívne zapojila do domáceho odboja počas II. svetovej vojny. V období rokov 1942-1944 ilegálne vydávali časopis Útok pod vedením Jozefa Podhorániho, učiteľa v Hradnej. Jeho spoluorganizátormi boli i tunajší evanjelický kňaz Ondrej Pecka a ďalší miestni obyvatelia. Počas Slovenského národného povstania pomáhali obyvatelia partizánom, ktorí tvorili časť paradesantnej brigády generála M. R. Štefánika pod vedením sovietskeho veliteľa majora K. K. Popova. Za pomoc povstalcom hrozilo od Nemcov vypálenie Hradnej, našťastie k tomu nedošlo.

V obci sa nachádzajú dva kostoly. Rímsko-katolícky kostol postavili v roku 1616. Bol pôvodne protestantským kostolom, no v čase protireformácie prešiel do vlastníctva katolíckej cirkvi.

História Evanjelického a. v. Cirkevného Zboru

Počiatky Evanjelického zboru v Súľove siahajú do čias šírenia reformácie z Nemecka do Uhorska. Úzko sú spojené s miestnym zemepánskym rodom Sirmiensisovcov, ktorí sa veľmi skoro stali vyznávačmi myšlienok volajúcich po náprave cirkvi. Už v roku 1578 sa ako prvý kňaz tohto zboru spomína kňaz Filip. Ochrancom cirkvi sa stal Teodóz Sirmiensis (zomrel v roku 1627), súčasník a priateľ uhorského palatína Juraja Turzu. Spolu s ním sa zúčastnil Žilinskej synody na jar v roku 1610. Na znak svojej viery dal so svojím švagrom Jánom Dávidom a Štefanom Akaim (príbuzným svojho druhého už nebohého švagra Pavla Akaiho) postaviť v Súľove v roku 1616 kamenný kostol, ktorý patrí medzi najstaršie renesančné protestantské kostoly na Slovensku.

Súľov tak navštevovali evanjelici zo širokého okolia, pretože ďalšími artikulárnymi miestami v Trenčianskej stolici boli iba Uhrovec a slobodné kráľovské mesto Trenčín. V tomto ťažkom období protireformácie boli evanjelici v Súľove niekoľkokrát pozbavení užívania kostola a od roku 1711 prináleží tento kostol katolíckej cirkvi dodnes.

Evanjelický kostol bol postavený v roku 1750 ako artikulárny kostol.

Za čias protireformácie bol tento kostol evanjelikom odobratý a vo vlastníctve katolíckej cirkvi zostal dodnes. Súľovskí evanjelici vyvíjali obrovskú snahu o prinavrátenie kostola poukazujúc na skutočnosť, že od roku 1681 sa Súľov stal tzv. artikulárnym miestom, kde bolo evanjelikom dovolené slobodné vyznávanie viery. Keďže ani po mnohých žiadostiach a sťažnostiach sa miestnym evanjelikom nepodarilo získať kostol späť, upravili si na chrám (modlitebňu) drevený dom, darovaný Františkom Sirmiensisom v roku 1734. Tento provizórny chrám časom svojou konštrukciou a veľkosťou prestal vyhovovať, a tak si tunajší evanjelici podali žiadosť na kráľovský dvor o povolenie stavby nového murovaného kostola. Dňa 16. júla 1748 panovníčka Mária Terézia ich žiadosť schválila. Kostol postavili na pozemku Františka a Karola Sirmiensisovcov pri potoku v blízkosti dreveného chrámu.

Nový kostol bol slávnostne posvätený na deň Michala 29. septembra 1750 so zasvätením Trojjedinému Bohu. Súľovský evanjelický kostol navštevovali ľudia zo širokého okolia, keďže spolu s Uhrovcom a Trenčínom boli jediné povolené evanjelické zbory v Trenčianskej stolici. V roku 1785 tvorili fílie zboru tieto lokality: Hradná, Bodiná, Vrchteplá, Kostelec, Rajec s Trstenou, Bytčica, Lietava, Lietavská Lúčka, Kysucké Nové Mesto, Zárieč, Jablonové, Ovčiarsko a Beňov. Budova kostola prešla viacerými prestavbami. V roku 1907 kostol zaznamenal veľkú premenu nielen v interiéri, ale zväčšením okien sa podstatne zmenil i vonkajší vzhľad kostola. Opravy kostola prebiehali i v roku 1968.

Dňa 16. júla 1748 panovníčka Márie Terézia povolila evanjelikom v Súľove postaviť nový murovaný kostol pri potoku v blízkosti dreveného domu, ktorý už nevyhovoval bohoslužobným účelom. Keďže už spomínaný dočasný drevený chrám bol aj malý a hrozil spadnutím a patróni cirkvi už nemali nádej dostať naspäť odňatý chrám, zaujímali sa o výstavbu nového chrámu. Po dosiahnutí povolenia a skutočnom vydelení miesta pre stavbu mohli už koncom roku 1749 položiť prvé základy terajšieho chrámu. Za dva roky bol kostol postavený a dňa 29. septembra 1750 zasvätený Trojjedinému Bohu.

V roku 1785 patrili k súľovskému evanjelickému zboru tieto fílie: Hradná, Bodiná, Vrchteplá, Kostolec, Rajec s Trstenou, Bytčica, Lietava, Lietavská Lúčka, Kysucké Nové Mesto, Závodie, Zárieč, Jablonové, Ovčiarsko a Beňov. Vytrvalosť vo viere ale aj „artikulárnosť“ Súľova prispeli k tomu, že evanjelická cirkev je v Súľove stále živá.

V Súľove-Hradnej sa nachádzajú dva funkčné kostoly, čo je pre tak malú dedinu neobvyklé. Toto je vysvetlené stručným prehľadom cirkevných dejín. Doposiaľ najstaršia zmienka týkajúca sa cirkevnej organizácie priamo v obci Súľov-Hradná pochádza z predreformačného obdobia z roku 1507. V tomto roku Súľov s Hradnou patrili spolu ako jedna fília do farnosti v Dolnom Hričove.

Prvý známy kňaz v Súľove Filip, zaznamenaný v roku 1578, bol najskôr dvorným kazateľom vtedajšieho zemepána Teodóza Sirmienisa, prívrženca reformácie a účastníka Žilinskej synody. Prvá známa vizitácia súľovskej evanjelickej farnosti je od Eliáša Lániho z roku 1611. Z jej zápisov je zrejmé, že už v tomto čase stál v Súľove kostol. Na zasadnutí Trenčianskej stolice 22. júla 1615 v Bytči získala súľovská cirkev povolenie na zbierku na stavbu nového kostola. Drevo na krov sprostredkoval Juraj Thurzo, keď 12. mája 1616 boli z Oravy do Bytče dopravené na dvoch pltiach laty, dosky a krokvy určené na súľovský kostol. V tomto roku bol kostol dostavaný a posvätený 29. septembra so zasvätením menu Ježišovmu.

V roku 1681 na základe zákonných článkov prijatých na sneme v Šoproni sa Súľov stal jedným z tzv. artikulárnych miest Trenčianskej stolice. V artikulárnych miestach sa evanjelici mohli slobodne zhromažďovať, stavať nové chrámy alebo im boli vrátené kostoly, ak medzitým neboli posvätené katolíkmi.

Po tomto odobratí chrámu boli nútení odbavovať Služby Božie v súľovských a hradňanských domoch.

Aktuálny život cirkevného zboru a krátky pohľad do histórie:

• Služby Božie - každú nedeľu o 10:10 hod. (v prvú nedeľu v mesiaci spolu so spoveďou a Večerou Pánovou).
• Detská besiedka prebieha počas Služieb Božích.
• Spoločenstvo mládeže každý týždeň v zborových priestoroch v sobotu o 16:00 hod.
• Konfirmačná príprava každý druhý piatok 18:00-20:30 hod.
• Náboženskú výchovu vyučujeme v Súľove-Hradnej na miestnej základnej škole - Základná škola s materskou školou Súľov - Hradná 64

V nedeľu 5. októbra 2025 sa v evanjelickom kostole v Súľove-Hradnej konali slávnostné služby Božie pri príležitosti 275. výročia posviacky chrámu. Toto výnimočné jubileum sa nieslo v duchu vďaky za požehnanie, ktoré cirkevný zbor počas stáročí až doposiaľ prijímal. Po úvodnom oslovení a privítaní zborový farár Marek Hrivňák otvoril slávnostné zhromaždenie. Program obohatilo vystúpenie detí z cirkevného zboru s básňou a spevmi. Niekoľko zaujímavostí z histórie kostola pripomenula Michaela Kerešová, historička zo Štátneho archívu Bytča a zároveň členka cirkevného zboru. Súľovský evanjelický kostol posvätili v roku 1750 a dodnes je duchovným centrom obce.

Večera Pánova bola výnimočne prisluhovaná z cenného historického kalicha z roku 1666, ktorý je starší o 84 rokov ako súľovský kostol. Okrúhlu Pamiatku posvätenia chrámu svojou účasťou poctili starosta obce Súľov-Hradná Jaroslav Bušfy a primátor mesta Bytča Miroslav Minárčik.

Služby Božie v Súľove-Hradnej sa konajú každú nedeľu o 10.10 hod., každú druhú nedeľu o 8.15 hod. vo Vrchteplej a v dohodnutú nedeľu raz v mesiaci o 8.30 hod. v Bytči. V Hradnej sú Služby Božie dvakrát za rok.

Ako uviedol zborový farár Marek Hrivňák, tento rok čaká cirkevný zbor ešte jedna slávnosť. Počas 1. adventnej nedele 2025 si pripomenú 30. výročie posviacky modlitebne vo filiálke Vrchteplá.

Rímsko-katolícka cirkev v Súľove

V roku 1766 bola v Súľove zriadená samostatná katolícka farnosť s filiálnymi obcami Hradná a Vrchteplá a neustále prebiehali kompetenčné spory oboch konfesií. Určité uvoľnenie náboženských pomerov nastalo po prijatí Tolerančného patentu v roku 1781. Vo viere vytrvala i katolícka cirkev a dodnes si udržala postavenie farnosti. Súčasnú príkladnú náboženskú znášanlivosť tvorili viaceré osobnosti kňazov oboch konfesií. Nemalou mierou sa na nej podieľala i výchova detí na miestnych školách, keď v kvôli veľkému nepomeru počtu žiakov rozdelených podľa vierovyznania sa deti na cirkevné školy delili podľa veku a nie podľa viery.

Budova prvej katolíckej fary bola postavená v roku 1768, dva roky po zriadení rímsko-katolíckej farnosti v Súľove. Do postavenia fary býval nový kňaz Anton Šefarovič v kaštieli v Hradnej. Súčasťou fary boli hospodárske budovy a v 30.-tych rokoch 20. storočia sa za farou pod lipami nachádzal altánok na oddych a jazierko napájané z blízkeho prameňa. Posledná generálna oprava fary sa uskutočnila v roku 1955 za kňaza Ing. arch. Ferdinanda Foltána, ktorý zo spomenutého prameňa povyše záhrady zaviedol do fary vodovod.

V roku 1616 bol kostol dostavaný a posvätený 29. septembra so zasvätením menu Ježišovmu. Tento pôvodne renesančný kostol patrí medzi najstaršie zemepánske protestantské kostoly na Slovensku, čo dosvedčujú zachovaný vstupný ružicový portál, veža a dnes už neexistujúci obvodový múr. Nápis tesaný do kameňa nad hlavným vchodom uvádzal, že Teodóz Sirmiensis, Ján Dávid a Štefan Akai dali postaviť kostol v roku 1616. Nápis bol odstránený v roku 1766, keď bola v Súľove zriadená katolícka farnosť.

V interiéri kostola na stene bol umiestnený epitaf Teodózovej manželky Zuzany Pongrácovej, ktorá zomrela v roku 1602 a v roku 1618 preniesli jej pozostatky do krypty kostola. V čase protireformácie bol kostol evanjelikom odňatý a dodnes patrí katolíckej cirkvi. Rekonštrukcia od základov prebehla v rokoch 1770-1771 s pomocou panovníčky Márie Terézie a nitrianskeho biskupa Jána Gustíniho. Po oprave bol kostol vysvätený 21. novembra 1771 a zasvätený sv. Michalovi archanjelovi.

Rímsko-katolícka farnosť v Súľove od svojho vzniku patrila medzi najmenšie v biskupstve, čo sa odrazilo aj na možnostiach farnosti zveľaďovať svoje nehnuteľnosti. Kvôli hrozbe zrušenia farnosti bola k nej v roku 1952 pričlenená z predmierskej farnosti susedná obec Jablonové.

Prehľad kňazov pôsobiacich v katolíckej farnosti Súľov:

• Antonius Schaffarovits
• Joannes Letovics
• Franciscus Szalmay
• Joannes Fabuss
• Andreas Laurinecz
• Josephus Kubicska
• Georgius Krpelecz
• Andreas Bazilidesz
• Joannes Szlusny
• Joannes Dobray
• Joannes Marciss
• Andreas Bazilidesz
• Joannes Krátky
• Martinus Czingell

Matriky sú vedené od roku 1766.

Život v obci Súľov-Hradná a zemepáni. Zemepáni podstatne určovali život svojich poddaných až do zrušenia poddanstva v roku 1848.

V roku 1851 žilo v Súľove 284 evanjelikov, 45 katolíkov a 32 Židov, v Hradnej 179 evanjelikov, 52 katolíkov a 5 Židov. V roku 1877 stálo v obci Súľov 69 domov, v ktorých bývalo 449 ľudí. V Hradnej bolo v tomto roku zaevidovaných 240 obyvateľov a 34 domov.

Podrobnejšie informácie o obyvateľstve poznáme z roku 1900. V obci Súľov - Hradná s výmerou chotára 3937 katastrálnych jutier (1 katastrálne jutro = 1600 štvorcových siah = 0,57 hektára) žilo 720 obyvateľov, z nich 340 mužov a 380 žien. V obci zaevidovali 8 cudzincov, z domácich 2 sa zdržiavali v zahraničí. Rozdelenie obyvateľov podľa stavu bolo nasledovné: 402 slobodných ľudí, zosobášených 278 a ovdovených 40. Za svoj rodný jazyk uviedlo 20 ľudí maďarčinu, 17 nemčinu, 676 slovenčinu, 7 hovorili iným bližšie neurčeným jazykom. Maďarčinou sa dorozumelo 34 ľudí. Podľa vierovyznania malo obyvateľstvo zloženie: evanjelici 613, katolíci 94, Židia 13. V obci zaevidovali 312 gramotných ľudí.

Erb obce Súľov-Hradná

tags: #sulov #hradna #evanjelicky #kostol