Osídlenie v oblasti Dolných Hámrov je podľa archeologických nálezov veľmi staré. Už v predslovanskom období sa tu povrchovo ťažili rudy. Slovanské obyvateľstvo neskôr túto povrchovú ťažbu kovov prevzalo.
V minulosti tu bola rozsiahla občina saskej národnosti, ktorá získala neúmerne viac kovu a privlastnila si ho ako vlastný majetok. Tým sa vzdialila od pôvodného obyvateľstva.
V 14. storočí boli objavené nové rudné žily. Bane neboli jednotné, ťažiarov bolo viac a často sa menili. V tom čase bol najbohatší Peter Karl, ktorý vlastnil veľkú časť mesta a baní.
Ťažba v baniach bola náročná, pretože ich často zalievala voda. V 13. storočí vlastnil značnú časť baní Štefan Schweingertl Jung. Neskôr o majetok prišiel a prevzali ho obchodníci Ján Ernst a Michal Königsberger.
Významná udalosť v histórii baní sa stala v 70. rokoch 15. storočia, keď si Ján Thurzo z Betlanoviec, krakovský konšel, prenajal všetky bane a podniky. Thurzo postavil hámor na plech a kotle v Tajove, Harmanci, Starých Horách, Balážoch a Liptovskej Revúcej, a tiež staval mlyny.
Thurzova spoločnosť viedla neúprosný hospodársky boj. Niektorí patricijovia sa z mesta vysťahovali, aby zabránili obchodnej činnosti spoločnosti na námestí. Táto politika však bola osožná, pretože umožnila príliv Slovákov do mesta. V roku 1608 bolo nariadené, aby aj Slováci boli volení do magistrátu.
Zlé platové podmienky baníkov vyvolali v roku 1525 veľké banícke povstanie. Počas povstania bol podpálená časť mesta. Po potlačení povstania sa prenájom a bane vrátili panovníkovi, ktorý správou baní poveril Komoru.
Na konci 14. storočia mestá vytvorili Zväz hornouhorských banských miest, do ktorého patrili Banská Bystrica, Pukanec, Ľubietová, Nová Baňa a Banská Belá. Mestá závideli bohatstvo a rozvoj komunity.
V 18. storočí bane zanikli, pretože boli vyčerpané. Tým zanikli aj huty. Od 18. storočia sa slovenský jazyk neustále rozvíjal. Na konci 19. storočia sa Banská Bystrica opäť stala maďarizačným strediskom. Význam mesta opäť narástol počas SNP, keď sa stalo centrom povstaleckých síl.
Reformácia a protireformácia
Počas reformácie bola v Banskej Bystrici exemptná fara, ktorá si sama najímala farára a Richtár a cirkevní hodnostári šírili novoty zavedené luteránmi. Spor sa dostal až ku kráľovnej Márii, ktorej mesto patrilo právom vena.
Arcibiskupovi sa sťažovali, že kazatelia prevracajú starú vieru. Medzi kazateľov, ktorí odpadli od pravej viery, patril aj Spettinger z Nemeckej Ľupče. V roku 1527 bol poslaný synodou do žalára, ale po vyslobodení zaujal banskobystrickú faru.
Magistrát popudzoval proti farárovi a obrátil sa o pomoc ku ostrihomskému arcibiskupovi. V roku 1561 Zathay vizitoval Banskú Bystricu a boli tu traja kazatelia: nemecký, slovenský a komorský.
Na začiatku 17. storočia začali v Banskej Bystrici pôsobiť jezuiti. Provinciál im vyhovel a poslal v roku 1649 do Banskej Bystrice P. Pavla Hellensteina a P. Mateja Fabera. V roku 1655 pribudli ďalší kňazi a v roku 1653 konvertovali dve prvé ženy. V roku 1660 Trikell povýšil misiu na rezidenciu.
V roku 1671 plukovník Alex vojenskou mocou prevzal kostoly a tie sa dostali do katolíckych rúk. Jezuiti boli vyhnaní a ich domy boli vyrabované. Po potlačení povstania sa jezuiti vrátili.
V roku 1695 začali stavať budovu budúceho kolégia. V roku 1702 začali stavať kostol sv. Františka. Počas povstania Františka II. Rákoczyho boli jezuiti z mesta vyhnaní a ich majetok bol skonfiškovaný.
Po skončení povstania sa jezuiti vrátili a v roku 1779 sa stal farárom exjezuita I. Rauch. Za reformácie bola erigovaná fara na Španej Doline, ktorú spravovali misionári. K nej patrili všetky osady až po Donovaly.
Kostol sv. Alžbety v Dolných Hámroch
Kostol sv. Alžbety v Dolných Hámroch stojí v parčíku uprostred obce na vyvýšenom mieste. Svätyňa je obdĺžniková, zaklenutá zrkadlovou klenbou. Víťazný oblúk oddeľuje loď s betónovou kazetovou povalou. V priečelnej fasáde stojí veža s dvoma zvonmi. Vedľa svätyne je oratórium.
Kostol bol postavený v rokoch 1892 - 1895 v novorománskom štýle. Predtým tu stál drevený kostol, ktorý bol v roku 1778 exsekrovaný a sprofanovaný. CV 1804 uvádza, že bol v tom čase už zbúraný a na jeho mieste postavili kríž.
V roku 1778 postavili na náklad bane v Richnave novú kaplnku, ktorá stojí aj dnes.
Farnosť Žarnovica je starobylá a pozná ju Pazmáňov katalóg. Možno ju považovať za hradnú faru revišťského zámku. Hoci poznáme farárov len od 16. storočia, predsa hrala v minulosti poprednú úlohu. Stala sa jedným zo stredísk šíriacej sa novej viery za reformácie. Netrvalo to však dlho a postupne sa vracala katolícka viera. V roku 1648 bolo ešte hodne evanjelikov, ktorí sa obrátili na zemepána Menhardta Dóczyho so žiadosťou, aby im umožnil výkon bohoslužieb.
Po skončení náboženských vojen sa všetci vrátili do katolíckej cirkvi. V roku 1715 oddelili sa Horné Hámre a stali sa samostatnou farnosťou.
Dolné Hámre. Kostol sv. Alžbety, stojí v parčíku uprostred obce ne vyvýšenom mieste. Rozmery: d. 21m, š. 9m, v. 8m. Svätyňa je obdialníková, zaklenutá zrkadlovou klenbou. Víťazný oblúk nepatrne zvýšenej elipsy oddeľuje loď, ktorá má betónovú kazetovú povalu. Chór je murovaný. V priečelnej fasáde stojí veža a v nej dva zvony cca 80 a 60 kg. Vedľa svätyne je oratórium. Pôvod kostola. Postavili ho r. 1892 - 1895 v novo-románskom štýle. Predtým tu stál drevený kostol, d. 12 a š. 9m. R. 1778 bol už exsekrovaný a sprofanovaný. CV 1804 uvádza, že bol v tom čase už zbúraný. Na jeho mieste postavili kríž. R. 1778 postavili na náklad bane v Richnave novú kaplnku, ktorá stojí aj dnes.
Kostol sv. Kataríny vo Voznici. Rozmery: d. 12m, š. 6,30m, v. 6m. Má jeden oltár. Vo vežičke sú dva zvonky 60 a 80 kg. 1954 bola postavená veľká sakrestia. Pôvod kostola. V dávnej minulosti tu postavili drevený kostol, 12 m dlhý a 7 m široký. CV 1778 o ňom píše, že je už blízko spadnutia. Skoro za tým ho aj zbúrali, lebo CV 1804 píše, že ho už niet. Bola tu len zvonica tiež blízko spadnutia. Obec ostala za pol st. bez kostola. Terajší postavili r. Lukavica. Veriaci si r. 1950 postavili kaplnku sv. Revišťské Podhradie. Ju tu kaplnka P. Xenodochium. Dal ho postaviť r. 1778 F. Vangner. Poskytovalo výživu piatim chudobným a kuchárke. Správcom bol provizor pri komore. Fungovalo do r. Fara bola postavená r. 1757.
Prehľad Farárov
1559 sp. Kameň Juraj - 1561 Galgóczy Juraj - 1613 a 1629 anonym. plebán de Sarnocz - 1640 Mártoni Juraj - 1647 Kopčáni Juraj - 1657 Barcay Martin - 1667 Kosztolányi Adam - 1673 Fábry Martin - 1674 Čermák Mikuláš - 1675 Istvánffy František - 1681 Augustíni Štefan - 1681 Ivák Vavrinec - 1689 Petrovský Adam - 1698 Gerday Jozef - 1698 Stephanoczy Ján - 1709 Čulík Martin - 1710 Fodor Ladislav - 1718 Hivner Ján - 1729 Hacko Juraj - 1747 Cimra Matej - 1755 Prochotský Juraj - 1758 Faix Ján - 1767 Palitsch Karol - 1773 Pereszlényi Jozef - 1778 Pajerpek Jozef - 1802 Fodor Michal - 1807 Holéczy Andrej adm. - 1807 Teml Ján - 1819 Štrba Ján - 1829 Moczay Jozef - 1842 Scherer Jozef - 1866 Cinko Andrej adm - 1867 Hromada Tomáš - 1871 Huszóczy Michal - 1880 Korec Pavel - 1881 Rakovský Matej - 1904 Zamboy Vojtech adm. - 1906 Pálik Jakub - 1933 Vajcík Alexander adm - 1933 Kahay Ján - 1934 Kalmančok Andrej adm.
V Dolných Hámroch sa nachádza aj továreň na kovové výrobky a továreň „Preglejka“ na spracovanie tvrdého dreva.
Panoramatický pohľad na Banskú Bystricu, mesto s bohatou banskou históriou
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| Predslovanské obdobie | Povrchová ťažba rúd |
| 14. storočie | Objavenie nových rudných žíl |
| 1525 | Veľké banícke povstanie |
| 1892-1895 | Výstavba kostola sv. Alžbety v novorománskom štýle |