Radi čítate detektívky? Čo vás na nich tak priťahuje? Detektívi ako Sherlock Holmes, komisár Maigret, či Hercule Poirot nám na konci príbehu odhalia páchateľa. Príbehy inšpektora Columba sú však iné. Ako sa odlišujú od ostatných? Evanjelium podľa Marka sa podobá detektívnemu príbehu inšpektora Columba. Už v 1. verši 1. kapitoly sa dozvedáme, kto je hlavnou postavou evanjelia: Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna.
Hlavnou postavou evanjelia nie sú nechápaví učeníci, ani zlomyseľní farizeji a zákonníci, či vrtkavý zástup. Samozrejme, tí všetci v evanjeliu vystupujú, ale to všetko sú vedľajšie postavy, ktoré sa opakovane pýtajú po Ježišových slovách a činoch: Kto je tento?
Občas sa nám zdá, že to už konečne aj pochopili. Najmä keď sa v 8. kap. priamo spýtal svojich najbližších nasledovníkov: A za koho ma pokladáte vy? Peter mu odpovedal: Ty si Kristus! (v. 29). Lenže hneď vidíme, že ešte aj títo najbližší majú veľmi pokrivenú predstavu, aký Kristus/Kráľ je tento Ježiš. Až úplne na konci po tom, keď Ježiš naposledy vydýchol (15:37), rímsky stotník, ktorý ho pribil na kríž, videl, ako dodýchal, vyhlásil: Tento človek bol určite Boží Syn! (v. 39).
V 1. polovici, ktorá končí Petrovým vyznaním v Mk 8:29, sa dozvedáme, kto je Ježiš. V 2. polovici, ktorá končí stotníkovým vyznaním v Mk 15:39, sa dozvedáme, načo tento Ježiš prišiel. V predchádzajúcich 3 kap. Ježiš 3x predpovedal svoju smrť (Mk 8:32, Mk 9:31 a Mk 10:33-34). Najpodrobnejšia z nich je tretia. Udeje sa v Jeruzaleme a budú sa na nej podieľať židia aj pohania. Zároveň učeníkom predložil cestu nasledovania, ktorá bude zahŕňať sebazaprenie (Mk 8:34) a službu (Mk 9:35, Mk 10:43). Toto radikálne sebazaprenie sa učeníkom zdá nemožné, a Ježiš súhlasí: Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné (Mk 10:27).
Na začiatku 11. kap. teda už vieme, že Ježiš je Kristus/Kráľ a od 10:45 od neho samého vieme aj, načo prišiel: aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých. Aj na začiatku 11. kap. teda Marek pokračuje vo svojej úlohe „inšpektora Columba.“ Už odhalil, že Ježiš je Kristus/Kráľ. Teraz odhaľuje, že tento Kráľ prichádza do svojho hlavného mesta.
Prečo Ježiš pri svojom triumfálnom vstupe do Jeruzalema išiel na oslovi?
Príchod do Jeruzalema
Marek (Columbo) nás hneď od 1. v. podrobne upozorňuje: Keď sa blížili k Jeruzalemu, pri Betfagé a Betánii blízko Olivovému vrchu poslal dvoch svojich učeníkov a prikázal im: Choďte do dediny pred vami. Hneď ako ta vojdete, nájdete priviazané osliatko na ktorom dosiaľ nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! Ježiš má každú podrobnosť pod kontrolou. Ako to mohol všetko tak podrobne vedieť? Jedni si myslia, že ako Boží Syn bol predsa vševediaci. A je to pravda. Iní si myslia, že tam už predtým bol a všetko podrobne naplánoval. A aj to je pravda. Veď dôležité udalosti aj my zvykneme dopodrobna pripraviť.
Keď vraví, že nájdete priviazané osliatko na ktorom dosiaľ nijaký človek nesedel, nepripadá nám to vôbec zvláštne. Keď bola reč o oslovi, hneď si predstavili ťažné zviera, ktorým nosili ťažké náklady. Aj králi však jazdili na osloch, lenže nato nepoužívali skrotené zvieratá, ale zásadne išli vždy neskrotené zviera, na ktorom sa ešte nejazdilo. Potom im Ježiš hovorí niečo, čo by sme dnes nazvali heslom. Keď ho použijete, dostanete, čo potrebujete. V. 3: Ak sa vás niekto spýta: Čo to robíte?, odpovedzte: Pán ho potrebuje, ale hneď ho sem zasa vráti. Presne tak sa aj stalo. Heslo funguje. V. 6: No keď povedali, ako im hovoril Ježiš, nechali ich.
Nadpis v našich Bibliách hovorí o „triumfálnom príchode do Jeruzalema“. V evanjeliách často vidíme, ako Ježiš s učeníkmi odchádzajú do ústrania, koná ticho a nenápadne, ako sa len dá. Ale všimnite si aj to, že sedí pritom na osliatku. Čo je na tom dramatické? To, že Ježiš vždy a všade chodil pešo. Iba teraz jazdí na oslovi. Prečo? Ježišovo konanie je nebezpečné. Ako to? Touto drámou a veľmi špecifickým zámerom totiž vyjadruje, že nie je nikým iným ako Mesiášom, Kráľom Židov, synom Dávida - a to bolo nebezpečné. Nebezpečenstvo spočívalo v tom, že ľudia nepochopili jeho mesiášstvo. Hoci poznali Písma, ich predstava o mesiášovi bola taká pokrivená, že to bolo pre Ježiša nebezpečné. Ježišovo konanie bolo teda zámerné, dramatické a nebezpečné.
Osol, ktorého priviedli učeníci, nebol pripravený na jazdenie. Nemal sedlo, takže učeníci podľa 7. v. prehodili naň svoje plášte a on si naň sadol. Ak táto reakcia učeníkov bola nevyhnutná, tak reakcia zástupu nebola nevyhnutná. Bola podľa 8. v. extravagantná: Mnohí prestierali na cestu svoje plášte a iní hádzali ratolesti nasekané v poli.
Nám sa to tak nezdá, ale oni si zrejme spomenuli z 2Krľ 9, že keď bol Jehu pomazaný za izraelského kráľa, Hospodin povedal: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom. Každý vzal hneď svoje šaty a podložil mu pod nohy na schody. Zatrúbili na roh a rozhlasovali: Jehu sa stal kráľom! To bol precedens pre to, čo sa deje aj teraz. Zástup prestiera „červený koberec“ pre Kráľa. Je nám jasné, že keď ľudia vidia Ježiša prichádzať do Jeruzalema takýmto spôsobom, tak tým deklaruje svoju kráľovskú hodnosť. Preto podľa 9. v. Tí, čo šli pred ním i za ním volali. Čo volali? Pieseň pútnikov zo Ž 118: Hosanna (Hospodin, prosím, pomôž)! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!
My si pritom môžeme uvedomiť, prečo potrebujeme celú Bibliu, aby sme sa stali celými kresťanmi. Pre toto musíš čítať celú Bibliu, aby si Bibliu pochopil. Biblia je totiž dráma v 2 dejstvách. V 1. dejstve sa toto všetko očakáva a v 2. dejstve sa plní to, čo 1. dejstvo očakávalo. Preto Ježiš začína svoju službu v 1:15 slovami: Naplnil sa čas a priblížilo s Božie kráľovstvo. V 1. dejstve (Starej zmluve) sa očakáva kráľovstvo. Napríklad počujte Zachariáša 9:9-10: Hlasne plesaj, dcéra Sion, zvučne jasaj, dcéra Jeruzalem.
Predstavte si, že ste otcom, či matkou, či dedkom a babkou, ktorí čítajú deťom Bibliu skôr než idú spať. Čítate im Zachariáša 9. Vy to čítate jasne a oni počúvajú pozorne. A deti vás hneď konfrontujú otázkou: „O kom to prorok hovorí? Kto je ten kráľ a kedy príde?“ Je to veľmi dobrá otázka. To je vlastne otázka už od úplného začiatku Biblie. Tí ľudia, čo volali na Ježiša, boli plní očakávania, lebo si spomenuli na Genezis 49, kde Jakob požehnáva svojich synov prorocky: Nevzdiali sa žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh, kým… Kým čo? Kým z neho nevzíde vládca, ktorého budú poslúchať národy. Svoje oslíča si priviaže na vinič, oslie mláďa k viničnému kmeňu, vo víne si operie rúcho a v hroznovej krvi svoj plášť. Kto je to?
Preto ak považujete Bibliu za drámu v 2 dejstvách a zostanete na predstavení iba 1. dejstvo, tak nemáte ani šajn, ako tá dráma skončí. Ak prídete do divadla iba na 2. dejstvo, tak budete otravovať všetkých naokolo svojimi otázkami: „Kto je to? Prečo to hovorí?“ Keby si tam bol od začiatku, tak by si to vedel. Presne tak je to aj s naším čítaním Biblie.
Zástup však reaguje nielen s nadšením a očakávaním, ale aj s nepochopením. Vedeli, že Izaiáš napísal: V ten deň hluchí budú počuť slová knihy, oči slepých precitnú z temnoty a tmy (29:18). Nemusíme byť géniovia, ako inšpektor Columbo, aby sme povedali: „Veď práve to sme videli v predchádzajúcom príbehu! Nuž, tak aké boli ich očakávania? Keď oni volali: „Hosanna, čo znamená Hospodine pomôž, zachráň nás!“ Tak oni nemysleli na osobnú spásu, ale na národnú obnovu, politickú revolúciu. Hovorili si: „Tak teraz to konečne prišlo! Teraz zvrhneme Rimanov a náš chrám bude centrom sveta!“ Lenže Ježiš ani jeho kráľovstvo im toto nepriniesol. Toto isté nepochopenie sme videli vtedy, keď ho zástup chcel urobiť kráľom, ale on sa im stratil (Jn 6:14-15). Preto Ježiš vysvetľuje aj Pilátovi: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta (Jn 18:36). A nechápali to ešte ani Ježišovi učeníci po jeho vzkriesení. Keď sa zišli, spýtali sa ho: Pane, chceš azda teraz obnoviť Izraelské kráľovstvo?
Čo to znamená pre nás?
Evanjelista Marek (ako inšpektor Columbo) nám odhalil hlavného Hrdinu aj bezprostredné reakcie zúčastnených postáv. Ale čo na to my, jeho čitatelia? Aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí hovoria s nadšením a citujú z Biblie. V každom kostole či modlitebni na každých bohoslužbách hovoria farári či kazatelia z Biblie. Často sa však jednoducho mýlia. Preto sa ľahko môže stať (aj mne!), že takým či onakým spôsobom ohneme Bibliu tak, aby hovorila to, čo chcem ja. Tak, ako to bolo so zástupom okolo Ježiša. Preto keď počúvate mňa, alebo mojich kolegov, tak by ste sa nemali pýtať: „Čo na toto vraví Henžel, Haszics, či iný?“ Namiesto toho sa pýtajte: „Pomohol nám tento výklad porozumieť tomu, čo vraví Biblia?“ Teda nielen nejaký náhľad na Bibliu, ale čo tu hovorí Biblia. Ona má totiž jeden veľký príbeh, ktorého súčasťou sme aj my. A má jeden veľký zámer, ktorý Boh uskutočňuje.
Nie je to vždy ľahké, ale nie je to ani komplikované. Videli sme, že Ježišov zástup nepochopil, akým Kráľom je Kristus. Čítali Bibliu, ale selektívne. Nepáčili sa im tie časti, kde Ježiš hovorí, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, bude zabitý a na tretí deň vzkriesený (Mt 16:21). Keď sa potom oni pozerali na Ježiša, ako visí na kríži, tak si nepovedali: „Ó, to musí byť Mesiáš!“ Ale naopak: „Toto nemôže byť Mesiáš!“ Lebo nepochopili Izaiášovu zvesť o Trpiacom Služobníkovi, ale sústreďovali sa na triumfujúceho kráľa.
Preto milujme evanjelium, ktoré je spásonosnou zvesťou o Ježišovi. Tak totiž začína táto Markova „detektívka“: Evanjelium Ježiša Krista Božieho Syna. Ježiš je jeho hlavnou postavou, nie učeníci, zákonníci, farizeji, ani bedári či vojaci. Toto evanjelium jadrom/srdcom celej Biblie. Ak nebude evanjelium v centre nášho myslenia, učenia a nášho života, tak možno aj nechtiac ale nevyhnutne si aj my vytvoríme Ježiša podľa svojich vlastných predstáv. Božie kráľovstvo prišlo v osobe Ježiša Krista - v jeho slovách a jeho činoch. Božie kráľovstvo napreduje kázaním evanjelia. Potom bude Božie kráľovstvo dovŕšené verejne a všeobecne.
Priatelia, dostali sme sa k záveru tejto „detektívky“. Evanjelista Marek/inšpektor Columbo nám odhalil skutočného Hrdinu, Ježiša. Tento Ježiš je prichádzajúci Kráľ. Teraz už nepríde na somárovi, ale na oblakoch. Priatelia, prichádza Kráľ! Čo to spraví s tvojimi vzťahmi doma? Čo to spraví s tvojimi vzťahmi so susedmi, kolegami či klientmi? Aký vplyv má prichádzajúci Kráľ na rozhodnutia a kroky, ktoré budúci týždeň urobíš?
Modlitba: Otče, ďakujeme ti za Bibliu. Ďakujeme, že nás znepokojuje, formuje a núti myslieť. Odpusť nám, keď chceme mať plastického Ježiša, ktorého vtesnáme do našej vlastnej agendy, ktorý nám dáva dobrý pocit. Odpusť našu naivitu, ktorá prijíma každého, kto spomína Bibliu. Pane, pomôž nám nebyť naivní, ale láskaví aj priami, aj pravdiví, aby sme prinášali ľuďom túto úžasne dobrú správu.
Nato vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny a učeníci Ho nasledovali. Keď prišla sobota, začal učiť v synagóge, a mnohí, ktorí Ho počúvali, veľmi sa divili a hovorili: Odkiaľ to má? A čo je to za múdrosť, čo Mu bola daná? A čo sú to za prejavy moci, čo sa dejú jeho rukami? Či to nie je ten tesár, syn Márie a brat Jakubov, Jozefov, Júdov a Šimonov? A či Mu sestry nežijú tu medzi nami? A pohoršovali sa na Ňom.
Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome. A nemohol tam urobiť iného divu, len čo na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich. A divil sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
Nato zavolal si dvanástich a začal ich rozosielať po dvoch; dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im nebrať si na cestu nič okrem palice - ani chlieb, ani kapsu, ani medené peniaze do opaska, iba obuv na nohy; ani druhé spodné rúcho na preoblečenie. Ďalej im povedal: Do ktoréhokoľvek domu prídete, zostaňte tam, kým neodídete odtiaľ. Ak by vás niekde neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim. [Veru, hovorím vám: ľahšie bude v súdny deň Sodomčanom a Gomorčanom ako tomuto mestu.] Vyšli teda a kázali pokánie, vyháňali mnohých démonov, olejom pomazali mnohých nemocných a uzdravovali ich.
| Událosť | Popis |
|---|---|
| Príchod do Jeruzalema | Ježiš prichádza do Jeruzalema na osliatku, čo symbolizuje jeho kráľovskú hodnosť. |
| Reakcia zástupu | Ľudia prestierajú na cestu plášte a hádžu ratolesti, volajú "Hosanna" a vyznávajú Ježiša ako kráľa. |
| Nepochopenie | Zástup má pokrivenú predstavu o mesiášovi a očakáva politickú revolúciu. |
| Význam pre nás | Máme milovať evanjelium a nenechať sa zviesť selektívnym čítaním Biblie. |
