V podhorí Karpát, na východnom Slovensku, sa nachádza obec Kalná Roztoka, ktorá ukrýva vzácny kultúrny poklad - gréckokatolícky drevený kostol sv. Bazila Veľkého. Tento kostol je nielen významnou sakrálnou stavbou, ale aj svedkom bohatej histórie a zručnosti miestnych remeselníkov.
Katedrála svätého Bazila v Moskve
História Kalnej Roztoky
Obec Kalná Roztoka bola prvýkrát zaznamenaná v roku 1567. V roku 1866 vznikla zlúčením dvoch obcí - Kalná a Roztoka. V srdci obce stojí drevený kostol sv. Jána Krstiteľa, pôvodne postavený koncom 18. storočia a obnovený v roku 1839.
Len kúsok od Kalnej Roztoky sa nachádza prales Havešová, jeden z posledných zachovaných bukových pralesov v Európe. Tento nedotknutý lesný ekosystém, ktorý bol po stáročia nedotknutý, získal v roku 2007 štatút svetového dedičstva UNESCO. Aj keď je Kalná Roztoka rozlohou malá, ukrýva veľké prírodné bohatstvo - od malebnej drevenej architektúry až po prastarý les na prahu.
História a architektúra kostola sv. Bazila Veľkého
Kostol sv. Bazila Veľkého bol postavený koncom 18. storočia a obnovený v roku 1839. Je to trojdielna zrubová stavba s polygonálnou oltárnou časťou.
Zvonku je zrub omastený hlinou a obielený, v dôsledku čoho chrám pôsobí dojmom murovanej stavby. Z valbovej šindľovej strechy nad babincom vyčnieva veža a nad oltárnou časťou sa nachádza miniatúrna kupolovitá vežička s krížom.
Podobné chrámy nájdeme aj v okolitých obciach, ako napríklad v Hrabovej Roztoke, kde stojí barokový gréckokatolícky chrám sv. Bazila Veľkého, postavený v polovici 18. storočia a dnes je národnou kultúrnou pamiatkou.
Lokality UNESCO na Slovensku
Interiér kostola
Ikonostas kostola sv. Bazila Veľkého v Kalnej Roztoke pochádza z 18. storočia. Ikona Krista je datovaná roku 1773. Zvonica, ktorá sa nachádza pred kostolom, pochádza z 20. storočia.
Podobne ako v iných drevených chrámoch v Prešovskom kraji, aj interiér tohto kostola je rozdelený na tri základné časti: predsieň (babinec), chrámovú loď a svätyňu. Dominantou je ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od lode.
Ďalšie Gréckokatolícke Chrámy Sv. Bazila Veľkého
Gréckokatolícky Chrám sv. Bazila Veľkého v Medzilaborciach je nielen dôležitým náboženským centrom, ale aj významnou kultúrnou a historickou pamiatkou. Jeho história, architektúra a duchovný význam ho robia jedným z kľúčových bodov na mape sakrálnych pamiatok Slovenska.
Cirkev sv. Bazila Veľkého patrí medzi najstaršie pamiatky mesta. O existencii chrámu svedčia už zápisy z kanonickej vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóciho v 1749 a tiež mukačevského biskupa Michala Manuela Olšavského z 1752. Prvou veľkou opravou budova prešla v roku 1878, kedy bol inštalovaný aj nový barokový ikonostas. Súčasný vzhľad nadobudla cirkev po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1995-98, kedy sa dobudovali bočné lode.
Gréckokatolícki duchovní v cirkvi sv. Bazila Veľkého pôsobili do roku 1950, keď bola Gréckokatolícka cirkev komunistickým režimom zlikvidovaná a k jeho navráteniu došlo až štátnym nariadením z 23.10.1992.
Liturgia a Duchovný Život
Bohoslužby a sviatosti sa vysluhujú v cirkevnoslovanskom a rusínskom jazyku. Veľkým duchovný obohatením je і čítanie Božieho Slova v rusínskom jazyku. Do farnosti zavítali mnohé osobnosti, medzi inými aj Paul Róbert Magosci, vtedajší predseda Svetovej rady Rusínov či prvý prezident SR Michal Kováč s manželkou Emíliou, ktorí sa zúčastnili archijerejskej sv. liturgie slúženej dňa 07.04.2004 vtedajším Mons.
Drevený kostol bol postavený v roku 1730 a je zasvätený sv. Bazilovi Veľkému. Nachádza sa v obci Krajné Čierno, ktorá je filiálkou obce Ladomirová. Svojou architektúrou sa zaraďuje k byzantským sakrálnym stavbám, kde je vykonávaný východný obrad a cirkevná liturgia Jána Zlatoústeho.
Chrám stojí na kamennom základe, na ktorom sa vyvyšuje trojloďová stavba s troma vežami v podobe zrezaného ihlana ukončené trojramenným krížom. V jednej veži je umiestnený zvon z roku 1876. Súčasťou areálu je zrubová ohrada so strieškou a drevená vstupná brána, ktorá je krytá kužeľovitou strieškou.
Interiér je zdobený barokovým ikonostasom s polychrómovanou drevorezbou a ikonami zo 17. a 18. storočia. Najvzácnejšia je ikona Snímania Ježiša z kríža, ktorá je umiestnená vo svätyni. Súčasťou výzdoby sú aj voľne zavesené ikony a procesiový kríž.
Zaujímavosti v okolí
V okolí Kalnej Roztoky sa nachádza niekoľko ďalších zaujímavostí, ktoré stoja za návštevu:
- Prales Havešová: Jeden z posledných zachovaných bukových pralesov v Európe, zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
- Obec Ruská Bystrá: Nachádza sa tu drevený gréckokatolícky kostol Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša z roku 1730, ktorý je tiež zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Svetové dedičstvo UNESCO na Slovensku - Drevené kostoly Karpatského oblúka
Prešovský kraj je známy svojím kultúrnym bohatstvom, a medzi jeho najvýznamnejšie skvosty patria drevené chrámy. Tieto unikátne sakrálne stavby, ktorých je v kraji vyše tridsať, sú architektonicky aj duchovne výnimočné. Najviac ich nájdeme v okresoch Snina, Svidník a Bardejov. Väčšina z nich je gréckokatolíckeho obradu.
V roku 2008 boli štyri drevené chrámy na území Prešovského kraja zapísané medzi svetové kultúrne pamiatky UNESCO (gréckokatolícke chrámy v Ladomirovej a Bodružali, rímskokatolícky kostol v Hervartove a evanjelický kostol v Kežmarku).
UNESCO chrámy v Prešovskom kraji
| Chrám | Obec | Okres | Obrad | UNESCO |
|---|---|---|---|---|
| Chrám sv. Mikuláša | Bodružal | Svidník | Gréckokatolícky | Áno |
| Chrám sv. Michala Archanjela | Ladomirová | Svidník | Gréckokatolícky | Áno |
| Kostol sv. Františka z Assisi | Hervartov | Bardejov | Rímskokatolícky | Áno |
| Kostol Najsv. Trojice | Kežmarok | Kežmarok | Evanjelický | Áno |
Drevené kostolíky, chrámy či cirkvi predstavujú unikátne rusínske sakrálne stavby a jedinečné kultúrne dedičstvo severovýchodu Slovenska. Väčšina z nich pochádza zo 17. a 18. storočia a viaceré boli pôvodne postavené bez jediného klinca. Ich autentická architektúra je charakteristická bohato zdobeným interiérom, ktorého dominantou je ikonostas.