História Reformovaného Kostola v Sečovciach

História reformovaného kostola v Sečovciach je spojená s dlhou tradíciou kalvinizmu v tejto oblasti. Na mieste, kde kedysi stál kalvínsky kostol, sa odohrávali významné udalosti, ktoré formovali náboženský život miestnej komunity.

Panoramatický pohľad na Sečovce.

Kalvíni v Sečovciach

Kalvíni majú v Sečovciach dlhú históriu. Už v roku 1523 mal sečovský zbor dvoch kazateľov. Neskôr celá šľachta a väčšina statkárov prijala reformáciu a existujúci rímskokatolícky kostol prešiel do ich rúk.

V roku 1718 kalvíni kostol vrátili a bohoslužby sa potom vykonávali v Szemereho kaštieli, kde bol ubytovaný aj kazateľ. Potreba vlastného svätostánku vyústila do výstavby kalvínskeho kostola v rokoch 1791 až 1804.

Výstavba a Osudy Kostola

Bol postavený v rokoch 1791 až 1804, avšak pri požiari v roku 1824 vyhorel. Oprava prebehla veľmi rýchlo a do roka opäť slúžil svojmu účelu. Aj keď bol kostol pomerne malý, tvoril dominantu mesta, pretože bol dobre viditeľný z námestia a z celej hlavnej ulice.

Bol to pomerne malý a jednoduchý kostol s nízkou vežičkou. Tento kostol v roku 1824 vyhorel, no bol veľmi rýchlo opravený. Po ďalšom požiari v roku 1866 bola po oprave k malému kostolíku pristavaná pomerne mohutná veža.

Najprv mala len jednoduchú ihlanovitú nízku strechu, ale v roku 1904 bola nahradená krásnou vysokou lomenou strechou s ozdobami a bočnými vežičkami. Na vrchole bola helvétska hviezda. Interiér bol strohý, typický pre tento typ kostolov.

Jednou z mála ozdôb vo vnútri bola pamätná tabuľa pripomínajúca významného rodáka Štefana Sečovského - Galszécsiho. Kostol slúžil až do roku 1944, keď bol počas druhej svetovej vojny úplne zničený.

Počas druhej svetovej vojny bol kostol úplne zničený.

Súčasnosť

Doba založenia Reformovaného zboru v Sečovciach sa nedá presne určiť, lebo počas protireformácie boli zničené všetky zakladajúce listiny. No už v roku 1623 mal cirkevný zbor dvoch kazateľov.

Stavbu kostola potom začali veriaci v roku 1791, dokončili ho v roku 1804. Zažil si dva požiare, no po nich stále veriaci kostol obnovili. Kostol slúžil veriacim až do roku 1944, keď bol počas ťažkých bojov v 2. sv. vojne úplne zničený.

Neskôr sa veriaci schádzali v novej budove modlitebne, ktorú prijali ako náhradný priestor. Veriaci cirkevného zboru sa stretávajú dodnes a slúžia Bohu. Schádzajú sa každú nedeľu na bohoslužbách o 9:30, na biblickom štúdiu pre strednú generáciu o 14:00, o 15:00 sú spolu deti na Klube detí, o 16:00 je dorast.

Každý utorok je biblická hodina o 8:30. V rovnakom čase sa stretávajú mamičky s deťmi v stredu. Vo štvrtok sú spolu tridsiatnici (poškoláci) od 17:00 na svojom biblickom štúdiu. Po ňom sa celý zbor stretne o 18:30 (o 18:00 v zimnom čase) na večerných bohoslužbách. Mládež sa stretáva na svojej biblickej hodine každý piatok o 18:30.

Zborový dom je otvorený všetkým ľuďom, vrátane nových ľudí a bratov a sestier zo sesterských cirkvi, ktoré sú na území mesta.

Dejiny obce Bánovce nad Ondavou a Reformovaný Zbor

Dejiny samostatnej obce Bánovce nad Ondavou, ktorá sa nachádza v okrese Michalovce, siahajú do dávnej minulosti, lebo bola osídlená už v praveku. Obec bola založená asi v 14.storočí. Je v michalovskom okrese a vtedajšieho času v župe Šarišsko - zemplínskej.

Čo sa týka života a vzniku reformovaného cirkevného zboru v tejto obci - možno predpokladať, že je to jeden z najstarších zborov nášho reformovaného Siona, lebo tu sa naši otcovia vo viere osvedčovali už v 16.storočí. Veď Bánovce prináležali pod panstvo potockých Perényiovcov a humenských Drugethovcov.

Obdobie 16. a 17. storočia

Na šírenie reformácie na Slovensku už od roku 1521 pripravovalo pôdu husitské reformačné hnutie v Čechách v 15.storočí. Rozhodujúcim spôsobom sa však reformácia na Slovensku začína ako bezprostredný dôsledok luterskej reformácie v Nemecku.

Avšak už roku 1529 sa tu uplatňuje ako v celom Uhorsku švajčiarsky reformačný smer Zwingliho. Významnú úlohu však v tomto prúdení zohral druhý švajčiarsky reformačný smer Kalvín, Beza, Bullinger, ktorý sa presadzoval zvlášť od roku 1550. Na Východnom Slovensku vznikajú v roku 1564 štyri reformované senioráty: Abovský, Boršodský, Užský (v ktorom boli bánovskí veriaci) a Zemplínsky.

V druhej polovici 16.storočia sa Kalvínova reformácia rozšírila aj v Gemeri, kde reformované cirkevné zbory v roku 1592 vytvorili Boršodsko-gemerskomalohontný seniorát. Víťazný pochod reformácie všetkými európskymi štátmi sa usiloval európsky katolicizmus zastaviť už v šesťdesiatych rokoch 16.storočia.

Na potlačenie reformácie dal podnet Tridentský koncil rímskej cirkvi v r.1545-1563. V roku 1604 Štefan Bocskay vytasil meč za náboženské práva a podarilo sa mu zvíťaziť nad nepriateľmi protestantizmu (takzvaný Viedenský mier). Dňa 23. júna 1606 uzavrel s nepriateľmi protestantizmu takzvaný viedenský mier, ktorý zaručoval obidvom protestantským vierovyznaniam náboženskú slobodu.

Za takýchto prajných okolností v roku Pána 1610 milostivý Boh nadchnul k prijatiu našej viery jednu šľachetnú paniu menom Oroszy Anna. Bánovský zbor bol založený Annou Oroszy (niektoré pramene uvádzajú Orozy). Možno však predpokladať, že tu reformovaná viera zakotvila v srdciach obyvateľstva už v 16.storočí. Veď Bánovce patrili pod panstvo Potockých Perényiovcov i humenských Drugethovcov.

Zásluhou Anny Oroszy bol v obci Bánovciach v roku 1610 vystavený kamenný kostol. Tiež ho zaopatrila aj so všetkými potrebnými sviatostnými nádobami. Mimo iných vecí i jeden kalich pre užívanie sv. Večeri Pánovej. Tento kalich bol darovaný cirkevnému zboru v roku 1612 a používa sa ešte i dnes pri sv. Večeri Pánovej.

Keď v roku 1606 bola viedenským mierom daná sloboda vyznania územiam, ktoré ovládal Štefan Bocskai, vyrastali naše slovenské ref. zbory, medzi ktorými mali vynikajúce postavenie v užsko-zemplínskej oblasti.

Že bánovskí reformovaní sa snažili tvoriť s Božou pomocou skutočnú cirkev, v ktorej by sa Slovo Božie v čistote a v pravde hlásalo, kde by sa sviatosti podľa ustanovenia Pánovho so všetkou vážnosťou prisluhovali a kde by Zákon Boží bol vo všeobecnej vážnosti, o tom vydáva svedectvo jak pôvodný nápis na starom kostole z r.1610, tak i nápis na kalichu z r.1612.

Poznamenať treba, že Anna Oroziová nielen kostol vystavila a zaopatrila potrebnými nádobami, ale ona dala stavebné miesto pre faru a učiteľa. Vystavila byty a dala pre farára a učiteľa pozemky a tým dala podklad ref. bánovskej cirkvi, aby tá neohrozene hlásala v Kristu znovuzrodenie a pravé kresťanské učenie, ktoré sa zakladá na Slove Božom.

Už z r.1625 máme záznamy o príbytku kazateľa a o farských pozemkoch, ktoré cirkevníci spoločne obrábali. V roku 1632 bolo prvé veľké povstanie zemplínskych, šarišských a abaujských sedliakov, ktorého sa zúčastnili i bánovskí sedliaci.

Po potlačení sedliackeho povstania sa začalo kruté prenasledovanie reformovaných zborov, pretože reformovaní boli obviňovaní, že boli hybnou silou povstania, čo ostatne nie je nepravdepodobné. Takto chcel cisár Ferdinand II. pacifikovať tento náš kraj.

Obdobie, v ktorom náš kraj ovládali sedmohradské kniežatá: Gabriel Bethlen a Juraj Rákóczy, bolo dobou veľkého rozmachu kalvinizmu v našom kraji. Duchovným strediskom bola potocká škola, z ktorej do našich zborov prichádzali horliví kazatelia slova Božieho.

Z tejto doby je pre nás povzbudzujúca tá skutočnosť, že Bánovce navštívil na svojej ceste do Sárospataku učiteľ národov Ján Amos Komenský. V druhej polovici 17.storočia začínajú Habsburgovci opäť upevňovať svoju moc v našom kraji, a súčasne silnie tlak katolíckych mníšskych rádov proti protestantom.

Počas prenasledovania protestantizmu v Uhorsku i bánovská matkocirkev bola ním postihnutá. Dňa 8.decembra 1681 protestujú bánovskí veriaci proti prenasledovaniu priamo u viedenského dvora a na zákrok cisára v Bánovciach tlak povolil.

Ján Amos Komenský navštívil Bánovce na svojej ceste do Sárospataku.

Obdobie Bezkrvnej Protireformácie

V Období bezkrvnej protireformácie za panovania Karola III. 1711-1740 a Márie Terézie 1740-1780 bolo násilím odobraných ďalších mnoho reformovaných kostolov. A tak je prvá polovica 18.storočia dobou neprestajných bojov v našich obciach. Na jednej strane stál prostý veriaci ľud a chudobnejšie zemanstvo a na druhej strane vysoká šľachta, ktorej slúžili jezuiti. Náš ľud a s ním i kalvinizmus v našom kraji bol v tomto boji veľmi oslabený.

Strašné utrpenie zvýšilo aj to, že tento náš kraj bol v I.polovici 18.storočia dvakrát postihnutý morom, ktorý strašne zdecimoval tunajšie obyvateľstvo. Mnoho rodín sa v tej dobe z byť ani reči.

V r.1728 barón Juraj Andrássy a barón Ladislav Vécsey dokázali to, čo sa nepodarilo dlhé roky ich dvornému sudcovi Budaházymu v Ložíne. Dali si predvolať ložínskych kalvínskych sedliakov do Senného a čo nezmohli nadávky, tvrdé reči, palicovanie a žalárovanie, ani uzavretie do klády, to zmohla panská lesť. Zatiaľ, čo vedúci boli v Sennom trýznení, Budaházy so svojimi ľuďmi kostol v Ložíne reformovaným odňal. Podobným spôsobom odňal gróf Barkóczy ref.kostol v Žbinciach.

Superintendent Martin Csáji a dištriktuálny kurátor Abraham Vay zo Strajňan (dnes časť Michaloviec) mali ťažkú úlohu chrániť a budovať reformovaný Sion medzi tak mnohými a mocnými nepriateľmi. Znamenitým prínosom bol najmä príchod Juraja Jesenského do Bánoviec v roku 1741, ktorý za svojho 13-ročného účinkovania v Bánovciach nielen uchránil cirkev v Bánovciach, ale dal do rúk ľudu i duchovných nášho kraja slovenské knihy, ktoré skoro dvesto rokov boli jediným duchovným pokrmom slovenských reformovaných veriacich.

V roku 1754 si Jesenský a Spátzay museli vymeniť fary. Prečo? Pretože Jesenský sa dostal do sporu s bánovskými zemanmi pre prednostné právo lavíc a preto, že ich aj pre iné hriechy tvrdo karhal.

Okrem týchto zemanských rodín známe sú nám aj mená bánovských reformovaných gazdov, sedliakov, ktorí ovšem do zrušenia nevoľníctva v r.1848 nemali významnejších práv ani v cirkvi.

Bánovský rodák František Kovács už ako starší muž, farár v Kamenici, odchádza v r.1782 za farára do Krouny, kde je o ňom záznam, že „jazyka čekého mocen byl.“ Stade ide do Velimi, odkiaľ sa opäť vrátil domov. Syna bánovského farára Juraja Jesenského som už spomínala.

Na synode Reformovanej cirkvi v Uhorsku v Budíne r.1791 bolo uzákonenie synody a presbyteria, čím bol položený základ k synodno-presbyterskému zriadeniu, keď už predtým na základe tzv.karolínskej rezolúcie z r.1734 boli vytvorené štyri dištrikty a ku každému seniorovi po jednom pomocnom kurátorovi.

Jednotná celokrajinská správa Reformovanej cirkvi v starom Uhorsku bola ustanovená na synode v Debrecíne r.1881, kde už z existujúcich štyroch dištriktov bol vytvorený generálny konvent nad dištriktmi a k jednotnému rozhodovaniu o cirkevných záležitostiach.

Pozornosti si tiež zasluhuje stavba nového chrámu v Bánovciach. Bol postavený na mieste spomenutého už starého kostola z r.1610, pretože starý už nestačili pojať do svojich priestorov množiacich sa veriacich.

Za Jozefa II. bol pokoj ako náboženský, tak hospodársky, preto nie div, že starý kostol, tri siahy a štyri stopy široký a štyri siahy dlhý, ktorého vnútro bolo ešte menšie, asi po šestnástich opravách musel byť v r.1867 zbúraný a za vedenia neúnavného horlivca, hlavného kurátora Kazinczyho údovia bánovskej cirkvi postavili kostol nový.

Starý kostol začali búrať 4.6.1867 a v novom mali prvé služby Božie v tretiu adventnú nedeľu r.1868. V r.1870 bol tento trinásť siah dlhý, šesť siah široký, so štyri siahy vysokými múrmi a 17 siah a 5 stôp a 2 palce vysokou vežou aj slávnostne posvätený a oddaný svojmu účelu.

Nad vchodom do kostola je maďarská tabuľa s týmto nápisom: „E szent ház az Isten segedelmével épult a hiveknek saját koltségével. Egy Istenok neve magasztalá- sára. A helvét vallás hiveknek számára. Kazinczy János gondnok épitette. Buzgalmával nevét megorokitette. 1867 - ben epitetett.“ V preklade: „Tento svätý dom bol vystavený s Božou pomocou vlastným nákladom cirkevníkov na oslavovanie jediného Boha. Pre helvétskeho vierovyznania veriacich. Vystavil sa za hl. kurátorstvo Jána Kazinczyho. Svojou horlivosťou zvečnil svoje meno. - R. 1867 stavianý.

20. storočie a súčasnosť

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku vo svojej dnešnej podobe vznikla po 1.svetovej vojne. Duchovný Mgr. Bánovský reformovaný zbor bol založený Annou Oroszy v roku 1610. Jej zásluhou bol v tomto roku vystavaný kamenný kostol. Tiež ho zaopatrila aj všetkými potrebnými sviatostnými nádobami.

V roku 1867 sa začal stavať na mieste starého kostola kostol nový, pretože starý už nestačil pojať do svojich priestorov pribúdajúcich veriacich. V roku 1870 bol nový kostol s vysokou vežou slávnostne posvätený. V 20. storočí sú Bánovce strediskom cirkevného života reformovaných celého Zemplína.

Pričinením Jána Tomašuľu sa v roku 1945 cirkevné zbory zoskupili do 9 seniorátov, z ktorých 3 boli slovenské, a to Užsko-laborecký, Ondavsko-zemplínsky a Toryský.

V rokoch 1953 - 1954 bola prevedená generálna oprava kostola. V roku 1970 bola na kostole urobená nová omietka, vnútorná maľba, náter lavíc, veže a strechy. V roku 2003 boli položené základy nového farského úradu v blízkosti kostola.

V 20. storočí sú Bánovce strediskom cirkevného života reformovaných celého Zemplína. Či už počas 43-ročného účinkovania farára a zemplínskeho seniora Jozefa Hutku, či počas 22-ročného účinkovania seniora Jána Tomašuľu, za ktorého sa Bánovce stali ústredím nielen „Sväzu slovenských kalvínov“ a na šesť rokov aj ústredím celej našej cirkvi na Slovensku, a jedným zo stredísk hnutia odporu proti fašizmu.

V roku 1945 sa cirkevné zbory zoskupili do 9 seniorátov, z ktorých 3 boli slovenské, a to Užsko-laborecký, Ondavsko-zemplínsky a Toryský. V rokoch 1953 - 1954 bola prevedená generálna oprava kostola. V roku 1970 bola na kostole urobená nová omietka, vnútorná maľba, náter lavíc, veže a strechy. V roku 2003 boli položené základy nového farského úradu v blízkosti kostola.

Zoznam farárov pôsobiacich v Bánovciach nad Ondavou:

1. Juraj Jesenský od r.
2. Ján Kovátz 1791-1801, prišiel z Veľ.
3. Michal Vámosi 1801 - 1803, prišiel z Vyš.
4. Samuel Szabó 1832 - 15. 3.
5. Karol Soltész 16. 3. 1849 - 18. 3.
6. Štefan Szilágyi 19. 3. 1863 - 11. 6.
7. Jozef Hutka 20.III.1883 ako kaplán z Vilmányu, 19.X. 1884 zvolený za farára, zomrel 5. V.
8. Ján Tomašuľa 1.V.1927 z Pittsburgh, USA.(Kaplánom od 17.IX.1923 až 10.V.1926. Od 11.V.1926 do 4.VII.1926 zástupcom farára v Tušiciach. Od 5.VII.1926 do 1.V. 1927 zástupcom farára v Bánovciach. Zvolený za farára jednohlasne dňa 20. 6. 1926.
9. Juraj Sabolčík 1965 - 1. 12.
10. Erika Dékányová kaplánka od 1. 12. 2002.

Erika Dékányová, narodená 14. 12. Od 1. 12. 2002 pôsobí najprv ako kaplánka, neskôr ako farárka v zboroch Bánovce nad Ondavou, Bracovce, od 1. 10. Pavel Šľachta 1775 - 1782, prišiel späť z Lúčok a na rozkaz cirk. Ján Kovátz 1791 - 1801, prišiel z Veľ. Michal Vámosi 1801 - 1803, prišiel z Vyš. Samuel Szabó 1832 - 15. 3. Karol Soltész 16. 3. 1849 - 18. 3. Štefan Szilágyi 19. 3. 1863 - 11. 6. Jozef Hutka 20. 3. 1883 ako kaplán z Vilmányu, 19. 10. 1884 zvolený za farára, zomrel 5. V. Ján Tomašuľa 1. 5. 1927 z Pittsburgh, USA (Kaplánom od 17. 9. 1923 až 10. 5. 1926. Od 11. 5. 1926 do 4. 7. 1926 zástupcom farára v Tušiciach.Od 5. 7. 1926 do 1. 5. 1927 zástupcom farára v Bánovciach. Zvolený za farára jednohlasne dňa 20. 6. 1926. Juraj Sabolčík 1965 - 1. 12. Erika Dékányová kaplánka od 1. 12. 2002. Duchovný Mgr.

Bánovský reformovaný zbor bol založený Annou Oroszy v roku 1610. Jej zásluhou bol v tomto roku vystavaný kamenný kostol. Tiež ho zaopatrila aj všetkými potrebnými sviatostnými nádobami. V roku 1867 sa začal stavať na mieste starého kostola kostol nový, pretože starý už nestačil pojať do svojich priestorov pribúdajúcich veriacich. V roku 1870 bol nový kostol s vysokou vežou slávnostne posvätený.

Tabuľka: Významné udalosti

tags: #secovce #reforovany #kostol