Funkcionalistický kostol bol postavený v rokoch 1936 - 1937 čiastočne na voľnej parcele záhrady dominikánok a na nádvorí domu č. 10 po zbúraní dvorného traktu. Staviteľom podľa projektu Rudolfa Brebtu bol Alois Novák, obaja úspešní českí podnikatelia pôsobiaci v Košiciach v medzivojnovom období.
Kostol Krista Kráľa v Košiciach
Biskup Jozef Čársky kostol vysvätil 31. októbra 1937 spolu s dievčenským reálnym gymnáziom dominikánok, ktoré síce postavili vo vedľajšej Zbrojničnej ulici, ale ich nádvoria sa v zadnej časti spájajú.
Architektonické detaily a interiér
Pohľadnica z roku 1942 zachytila vnútro kostola so svätyňou a oltárom z červeného mramoru, pred ktorým je na podstavci socha Krista Kráľa. Za oltárom je dvojica vysokých okien s polkruhovým zaklenutím.
Na oknách boli vitráže znázorňujúce archanjela Michala (vľavo od oltára) a archanjela Rafaela (vpravo), ktoré dnes už nahrádzajú iba jednoduché sklenené výplne. Vpravo je k južnému nárožiu Víťazného oblúka pristavaná kazateľnica. Na vrchole jej baldachýnu je pochrómovaná guľa s krížom.
Dlážku tvorí liate dvojfarebné terazzo, ktoré zhotovil košický podnikateľ talianskeho pôvodu Angelo Di Valentin. Dodnes sa zachovali aj pôvodné drevené lavice, chrómované lampy i ďalšie časti interiéru.
História františkánskeho kostola a jeho krypt
Podľa najstarších dokumentov rehoľníci františkánskeho rádu pôsobili v Košiciach už v roku 1405. Zakladateľom ich kostola je rodina Perényiovcov (Perínskych, alebo pánov z Perína). Kláštor s kostolom sa taktiež stal obeťou veľkého požiaru mesta v roku 1556.
V období šírenia reformácie v roku 1600 boli františkáni prinútení vzdialiť sa z Košíc a loď ich kostola sa stala armamentáriom, skladiskom zbraní. V roku 1650 sa rehoľníci vrátili a dostali nazad kláštor a svätyňu svojho kostola.
Krypta a významné osobnosti
V kryptách františkánskeho kostola môžeme nájsť podrobný opis v práci pátra Urbana Fridricha, ktorú napísal o františkánskych kláštoroch a vydal v roku 1759. V tom čase mal kostol tri väčšie a viacej menších krýpt. Z tých väčších prvá bola zriadená pod svätyňou.
Do tejto krypty bol 15. júla 1660 pochovaný jágerský biskup Benedikt Kišdy, ktorý zomrel v Jasove a bol zakladateľom košickej univerzity. Druhá veľká krypta bola uprostred lode. Táto bola zriadená v roku 1723. Tretia veľká krypta bola tiež v lodi, pod takzvanou loretánskou kaplnkou.
Menšie krypty pre jednotlivcov vykopali a vybudovali v rôznych častiach. Takouto kryptou je hrobka generála Jozefa Renauda (†1736) a jeho syna Jána Renauda (†1765) v kaplnke svätého Jána Nepomuckého. Pri oltári nepoškvrnenej Panny Márie je miesto odpočinku hlavného veliteľa Košíc od roku 1740, generála Gotfrieda Jána Sternthala.
Obnova a zmeny v priebehu času
Počnúc rokom 1718 počas celých šiestich rokov prešiel františkánsky kostol dôkladnou obnovou z dobročinnosti kráľa Karola III. (súčasne bol cisárom Karolom VI.) a mesta Košíc. Vtedy dostal pôvodne gotický kostol loď v barokovom štýle. Kláštor a kostol sa spolu s vežou stali dňa 25. apríla 1779 korisťou ohňa.
V roku 1787 rozpustil Jozef II. košický františkánsky rádový dom. Rehoľníci sa rozptýlili a rád sa do Košíc viac už nevrátil (z hľadiska roku 1928). Kráľovské nariadenie odovzdalo kostol a kláštor košickému biskupstvu založenému v roku 1804 na seminárne účely.
Františkánsky kostol vs. Dóm svätej Alžbety
Františkánsky kostol má dosť veľa zhodných rysov s Dómom sv. Alžbety. Týkajú sa historickej, i umeleckohistorickej stránky. Táto stavba vznikala v tom istom čase, ako dóm, teda z konca 14. storočia, dokonca aj prvé písomné zmienky sú u oboch zo samého počiatku 15. storočia.
Františkánsky kostol postavili pravdepodobne po veľkom celomestskom požiari datovanom zhruba do roku 1380. Mnohé gotické detaily, ktoré sa na kostole zachovali dodnes, tomu nasvedčujú.
Tabuľka pochovaných vo františkánskej krypte (1729-1777)
| Rok | Meno |
|---|---|
| 1729 | Dorota Schislerová, N. Ternyei, Juliana Homonnayová, Barbora Csomortányiová |
| 1731 | Ján Gánoczi, František Gašpar, Žigmund Barkóczi, Ján Feste, Juliana Bánócziová, Eleonóra Valtherová, Gabriel Schisler |
| 1732 | Mária Pigleová, Ilona Dobayová, Tomáš Neümiller |
| 1733 | Martin Sziplaky, Anton Krausz, Rozália Terneyová |
| ... | ... |
| 1777 | Mária Csizerová, Klára Sztárayová rodená Hallerová, Xavéria Gastakerová, František Korponay |