Slovanské mýty a legendy sú zložitým komplexom zážitkov hlbokého dávnoveku i novších foriem mytologických predstáv. Mnohé z týchto predstáv sa zachovali až do našich dôb. Pred príchodom civilizácie do niektorých oblastí bolo rozprávanie mýtov jednou z najobľúbenejších foriem zábavy.
Zapisovanie sa začalo až s príchodom kresťanstva, no informácie z obdobia stredoveku sú pomerne strohé. Na rozdiel od germánskej a keltskej mytológie, ktorú Rimania poznali už v čase, keď bola Rímska ríša polyteistická a niektorých svojich bohov stotožňovali s pohanskými, antickí autori zanechali podstatne menej informácií o slovanskej kultúre, pretože ich prvé kontakty s nimi boli až v čase, keď bol antický svet už kresťanský. Z toho dôvodu nazerali na Slovanov ako na pohanov a postupne ich pokresťančovali.
Čiastočné správy o slovanskej mytológií zanechali antickí autori. Herodotos sa napríklad vo svojom diele Dejiny zmieňuje o ľuďoch ďaleko na severe, ktorí sa každý rok na niekoľko dní premieňali na vlkov. Inú zmienku o Slovanoch a ich mytológií nám sprostredkoval Prokopios, ktorý v 6. storočí nášho letopočtu vo svojom diele Bellum Gothicum píše: „Vyznávajú jedného boha, tvorcu blesku a pána všetkého, a obetujú mu dobytok a rôzne zvieratá. O osude nič nevedia a neuznávajú, že by mal nejakú moc nad človekom.
Ale keď im hrozí smrť, chorým alebo do boja idúcim, sľubujú, že ak vyviaznu, ihneď prinesú bohu obetu za svoje zachránenie. Keď sa tak stane, obetujú čo prisľúbili a domnievajú sa, že si touto obetou zabezpečili záchranu. Uctievajú i rieky a nymfy a niektorých iných démonov.
Počiatok Sveta: Chaos a Boh Rod
Na začiatku bol len chaos, všetko bolo jedno. Za ním nasledoval mesiac, zaujal miesto na nočnej oblohe. Potom Boh Rod vytvoril šíre oceány po celom svete a postupne vznikla i obrovská pôda. Potom vytvoril dúhu, aby oddelil krajinu od morí, pravdu od klamstva.
Pri vytváraní troch kráľovstiev skrz ne nechal vyrásť gigantický dub - Strom Sveta (obrazné ponímanie sveta našich predkov - prepojenie všetkých svetov v obraze stromu), ktorý vyrastal zo semena, ktoré zasial tvorca. Jeho korene sú skryté vo svete mŕtvych, prechádza cez pozemské kráľovstvo a korunu, ktorá sa týči do nebies. Kráľovstvo nebeské odovzdal Bohom.
Strom Sveta - symbol prepojenia všetkých svetov.
Ďalšie Mýty o Stvorení
Podľa legendy rozšírenej medzi všetkými slovanskými národmi bola kedysi zem iba vodou a nad ňou stál Boh so satanom. Boh sa rozhodol vytvoriť pevninu, ale keďže jeho anjeli boli príliš ľahkí na to, aby sa ponorili a vyzdvihli ju nad hladinu, požiadal o službu satana, ktorému sa to podarilo v božom mene. Chcel ale Boha oklamať a hrsť zeme si skryl v ústach. Tá mu tam začala rásť a satan ju vykašliaval - tak vznikli skaly, bariny a pustatiny. Boh stvoril úrodné nížiny.
Tento príbeh sa vyskytuje vo viacerých obmenách, niekde napríklad nevystupuje Boh a satan, ale dve holubice, kačice, atď. Dualistický princíp je ale rovnaký a zdá sa, že pochádza z iránskeho prostredia.
Dôležité je presvedčenie Slovanov, že svet vznikol z ohňa, rozšírená hlavne na Slovensku, Ukrajine a v Slovinsku. Oheň bol posvätným živlom a Slovania ho mali vo veľkej úcte. Ďalšia, zriedkavejšia predstava o zúrodnení sveta je o vajci, ktoré zniesol nebeský kohút a z ktorého sa vylialo sedem riek, ktoré zúrodnili zem. Dodnes sa zachoval zvyk maľovať na Veľkú noc kraslice ako symbol znovuzrodenia.
Existujú rôzne mýty o usporiadaní sveta. Jeden z nich pojednáva o strome, ktorý stojí na ostrove v mori. Je známe uctievanie zeme, živiteľky. Skaly sú jej kosti, tráva jej vlasy, rieky predstavujú žily. Nesmelo sa do nej bezdôvodne tĺcť, alebo niečo trhať. Zem dávala nielen úrodu, ale aj liečivé kamene a byliny. V panteóne ju predstavuje pravdepodobne bohyňa Mokoš. Zem bola matkou a nebo bolo otcom, reprezentované Svarogom. Nebeská klenba siahala až po zem a na dno mora.
Slnko bolo najčastejšie ohnivou okrídlenou bytosťou, ktorá sa na úsvite kúpe v mori a na svojej ceste po oblohe bojuje s oblakmi. Mesiac bol mladším bratom slnka a rovnako ako slnko, aj mesiac bojuje s démonmi mrakov. Navyše bol dôležitý pri mágií a veštení a odchádzali k nemu duše mŕtvych. Mesiac prinášal hojnosť a zdravie. V splne boli časté rituály tanca, ktoré ho oslavovali, keď bol nov, ľudia bedákali nad jeho stratou, ako bojoval so šelmami.
Zora mala blahodarný vplyv pri liečení, láske a zabezpečovaní úrody a je zväčša v nejakom príbuzenskom vzťahu so slnkom a mesiacom.
Stvorenie Človeka: Lada a Svarog
Skôr než praboh Rod stvoril čokoľvek iné, stvoril Ladu. Len vďaka nej sa mu podarilo rozbiť zlaté vajce a vynoriť sa z vĺn studeného chaosu, aby ich mohol opäť skrotiť a stvoriť Všehomír. Rod stvoril nový Všehomír a vládu nad ním zveril svojim trom synom. Najstarší z nich, Svarog, otcovi najviac hádam pomáhal, keďže ako kováč bol z troch bratov najzručnejší. Svarog napokon nechal otca oddychovať. Koval a tvoril Všehomír sám.
Bohyňa Lada sa sprvoti na to len pozerala, no videla, že Svarog potrebuje pomoc. Pri spoločnej práci našli v sebe Lada a Svarog také zaľúbenie, že jedného dňa predstúpili pred samotného Roda a požiadali ho, aby ich zosobášil. Bola že to svadba nevídaná!
Po dlhej oslave pokračovali Svarog a Lada v spoločnom tvorení. Lada vôbec nezaostávala za svojím mužom. Svarog koval veci pevné, Lada tvorila veci jemné. Raz prišla Lada za bohyňou zeme Mokošou a požiadala ju, aby jej dala trochu hliny na stvorenie bytostí, ktoré by osídlili zem. Mokoša jej s radosťou hlinu dala. Z nej potom Lada vymodelovala všetko živé, čo môžeme nájsť na zemi.
Keď uvidel Svarog tieto duté bytosti z kameňov a hliny, veľmi sa potešil, ale pochopil, že v dutine sa môže usídliť tak dobro, ako aj zlo. Preto sa Svarog nadýchol a dúchol do dutín. Keď Svarog dúchol do ľudí, bolo ho počuť. Tento zvuk nazval slovom. Rod sa náramne potešil, keď zbadal ľudí, a keďže chcel, aby ľudia rozumeli slovu, ktoré do nich vdúchol Svarog, pobozkal ich na čelo. Podľa toho - od slova čelo - dostali tieto tvory meno človek (čelovek). Svojím bozkom dal Rod ľuďom prvý veľký dar - dar mysle a vedomia.
Bohyňa Lada: Symbol Lásky a Plodnosti
Bohyňa Lada je ženským prejavom všemocného najväčšieho boha Roda a manželkou Svaroga. Volá sa aj Leda, Rada či Roda. Lada bola stvorená otcom Rodom ako prvá, a aj preto je považovaná za najvyššiu bohyňu, kráľovnú všetkých bohov. Lada je symbolom všeobjímajúcej lásky a mieru, ktoré sú základom života na zemi. Je bohyňou života, plodnosti, znovuzrodenia a obnovy. Dáva život prírode a robí zem plodnou.
Je tvoriteľkou a opatrovateľkou všetkého živého. Bohyni Lade je vlastná jemnosť, mäkkosť a poddajnosť, ale aj nestálosť a zmena. Funkcia Lady je taktiež úzko spätá s dušou. Lada je považovaná aj za bohyňu opojenia a veselosti, sexu a náruživosti. Každoročne počas zimnej rovnodennosti bohyňa Lada rodí nové slnko - boha Koliadu. Podobne ako sú Svarog, Perún a Veles bratmi a vteleniami Triglava - Beloboga, dá sa povedať, že Lada a jej dcéry Mokoša, Živa a Morena tvoria štvoricu bohýň Rožaníc či Roditeliek. Lada je matkou našej Matičky Zeme Mokoše, a tiež slnečných božstiev Dažboga a Koliadu.
Lada je zvyčajne odetá do zlatého kráľovského šatu a na hlave má prekrásnu zlatú korunu. V ruke drží jeden zo svojich symbolov: misku, v ktorej je vajíčko alebo červené jablko, spolu s klasmi obilia. V náručí má nemluvňa, ktoré symbolizuje vtelený svet a je tiež prejavom plodnosti, teda aj materstva a lásky. Vajíčko či jablko je zasa symbolom počiatku všetkého existujúceho. Lada lieta ponad náš svet v zlatom voze, do ktorého sú zapriahnuté labute a holuby, ktoré sú tiež jej symbolmi, ako aj symbolmi lásky a mieru. Lada vyháňa silou lásky zlé a temné sily z nášho sveta. Spolu so svojím mužom Svarogom kraľujú v Irii v prekrásnom zámku, pri ktorom rastie prekrásny svätoháj.
Sviatky Lady sa slávia spevom piesní počas celého mesiaca od 25. mája do 25. júna. V tomto období, počas splnu, vrcholí jej moc. Počas obradov sa tancujú tance svargy, ktoré riadia Všehomír, obnovujú rovnováhu v prírode aj v ľudských dušiach. Ďalším obdobím oslavy bohyne Lady je obdobie jarnej rovnodennosti (21. marec). Vtedy sa oslavuje aj príchod bohyne Vesny a čas nového prebudenia prírody.
Porovnanie s inými Mytológiami
Grécky historik Hérodotos v diele Dejiny spomína ľudí ďaleko na severe, ktorí sa na niekoľko dní v roku menili na vlkov. O Slovanoch píše aj Prokopios vo svojom diele Bellum Gothicum zo 6. storočia: „Vyznávajú jedného boha, tvorcu blesku a pána všetkého a obetujú mu dobytok a rôzne zvieratá. O osude nič nevedia a neuznávajú, že by mal nejakú moc nad človekom.
Grécky básnik Hesiodos (700 BC) napisal basen Theogonia (O povode bohov, 8.-7. stor. BC). Na začiatku bol chaos, z ktorého sa zrodila zem (Gaia) a spolu s nou Eros. Ten spajal rozptylene prvky chaosu a umoznil tak vznik sveta, bohov, ... vdaka comu aj bohovia porusovali zakony. Chaos bol povodne neutralny, az Erosom sa stal zlym, vdaka comu aj bohovia porusovali zakony. Povodom z chaosu vznikol Erebos (boh podsvetneho temna) ako pociatok tmy. Nyx (bohyna noci) ako tma urcita. Aither (vzduch) ako cisty vzduch nebeskych vysin vnasa svetlo.
Podla stoikov vznikol pojem chaos od slovesa "cheesthai" (liat). Z chaotickej neusporiadanosti vznikol poriadok, Kozmos. Podla indickych nabozenstiev (hinduizmus, budhizmus) sa svet rozplynie v chaos a potom znova vynori v nekonecnym retazcom vznikania a zanikania svetov.
Slovanská mytológia - Bohovia SK
Mytologia sumerska a stareho Egypta - 3. tis. pred n.l. Boli aj ine verzie vzniku sveta - napr. starsim kulturnym oblastiam Blizkeho vychodu a Egypta. Enuma Elis, babylonsky epos, zachovany v akkadskom jazyku. sa este neobjavil, vsetko pevniny boli morom. popisovany ako jeden velky zmatok. premena chaosu ako stavu neusporiadanosti na organizovany kozmos. zivlov co boli porazene. nahradeny linearnym, muzskym ponatim. velky bohovia, o.i. Marduk (tiez Ea). oceanu) a Tiamat (=zivotodarny; more) bohyna slaneho oceanu. dalsi bohovia. Marduk rozdelil Tiamat na oblohu a zem. zenskost, podsvetie, nestrukturovanost, bezpravie, divocinu.
V Mojzisovej knihe Genesis (13.-14. stor. pred n.l.) sa píše: Na pociatku stvoril Boh nebo a Zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal večer, a nastalo ráno, deň prvý.
Podla Biblie bol svet stvoreny Bozim slovom. Nejedna sa o vyvoj chaosu, ale o zasiahnutie do chaosu. Nie je tu vyklad o povode chaosu, boh stvoril vsetko: "Boh videl, ze to bolo velmi dobre".
Slovanský Panteón Bohov
Informácie o bytostiach slovanskej pohanskej viery sú veľmi strohé a v mnohých prípadoch aj protichodné, z čoho vyplýva, že sa nezachovali žiadne primárne historické pramene mapujúce túto mytológiu, tak ako je to napríklad u Grékov či severanov.
Okrem Roda, ktorý je považovaný za stvoriteľa, existujú aj ďalšie dôležité božstvá v slovanskej mytológii:
- Svarog: Nebeský kováč a otec bohov, tvorca ohňa a spoločenských zákonov.
- Perún: Boh hromu a blesku, ochranca vojakov a pravdy.
- Veles: Boh podsvetia, dobytka a mágie.
- Dažbog: Boh slnka a plodnosti.
- Mokoš: Bohyňa zeme, plodnosti a ženských prác.
- Morena: Bohyňa zimy, smrti a znovuzrodenia.
- Lada: Bohyňa lásky, plodnosti a jari.
Slovania podobne ako Indovia alebo Germáni prožívali v slunci vševidoucí oko nebo zlatý vůz tažený spřežením bílých koní (viz. řecký Hélios), ale nejčastěji je chápali jako okřídlenou světelnou bytost, ať už v mužské nebo ženské podobě, se zlatými vlasy nebo s ohnivými šípy paprsků. Sídlí na východě, kde se ráno koupe v moři. Na své denní pouti bojuje s démony mraků, při zatmění je ohrožuje drak nebo vlkodlaci, podobně jako u Germánů nebeský vlk Fenriz.
Svarog je nebeský tvůrce, bůh bohů, otec všech věcí i společenských zákonů. Je bohem ohně a nebeským kovářem, ukul Slunce a umístil je na obloze. Dal lidem znalost železa. Po stvoření světa (vesmíru) ustoupil do pozadí a setrvává v nečinnosti.
Východní Slovania ho uctievali ako Dažboga, južní ako Daboga. Svarožič / Radegast bol bohom slnka, ohňa a tiež bohom vojny. Jeho idol bol vyzbrojený kópiou a štítom s obrazom býčej hlavy.
Pod menom Dažbog bol tento boh uctievaný v Kyjeve, kde ho knieža Vladimír zaradil do svojho panteónu a nechal mu postaviť modlu. Bohato zdobená drevená stavba stála na zvieracích rohoch, vnútorne steny zdobili vyrezávané obrazy bohov a bohýň, vnútri stáli drevené sochy vo vojenskej zbrojí, s vyznačenými menami bohov, obklopené vojenskými odznakmi a vlajkami. Najprednejší z nich bol práve Svarožič.
Obsluhovali ho kňazi, ktorí mu prinášali obete, vrátane ľudských, a veštili pomocou posvätného koňa Svarožičova, ktorého vodili cez špice skrížených kópií. Potom čo prijal o osem alebo deväť rokov neskôr kresťanstvo, nechal Dažbogovú modlu spolu s ostatnými zničiť. Neskoršie pramene sa zmieňujú o bohu Radegastovi s výraznými vojnovými atribútmi. Je možné, že sa jednalo o dvoch rôznych bohov, lebo v spomínanej svätyni stálo sôch viacej. Meno Radegast označuje toho, ktorý je "rád vítaný ako hosť".
Lada je počiatkom všetkého, dokonca je počiatkom aj samotného praboha Roda, ktorý jej stvorením rozbil zlaté vajce a začal tvoriť Všehomír. Lada je symbolom všeobjímajúcej lásky a mieru, ktoré sú základom života na zemi. Je bohyňou života, plodnosti, znovuzrodenia a obnovy. Dáva život prírode a robí zem plodnou. Je tvoriteľkou a opatrovateľkou všetkého živého.
Bohyňa Lada - symbol lásky a plodnosti.
Bohyňa Lada je ženským prejavom všemocného najväčšieho boha Roda a manželkou Svaroga. Volá sa aj Leda, Rada či Roda. Lada bola stvorená otcom Rodom ako prvá, a aj preto je považovaná za najvyššiu bohyňu, kráľovnú všetkých bohov.
Funkcia Lady je taktiež úzko spätá s dušou. Lada je považovaná aj za bohyňu opojenia a veselosti, sexu a náruživosti. Každoročne počas zimnej rovnodennosti bohyňa Lada rodí nové slnko - boha Koliadu. Podobne ako sú Svarog, Perún a Veles bratmi a vteleniami Triglava - Beloboga, dá sa povedať, že Lada a jej dcéry Mokoša, Živa a Morena tvoria štvoricu bohýň Rožaníc či Roditeliek. Lada je matkou našej Matičky Zeme Mokoše, a tiež slnečných božstiev Dažboga a Koliadu.
Vajíčko či jablko je zasa symbolom počiatku všetkého existujúceho. Lada lieta ponad náš svet v zlatom voze, do ktorého sú zapriahnuté labute a holuby, ktoré sú tiež jej symbolmi, ako aj symbolmi lásky a mieru. Lada vyháňa silou lásky zlé a temné sily z nášho sveta. Spolu so svojím mužom Svarogom kraľujú v Irii v prekrásnom zámku, pri ktorom rastie prekrásny svätoháj.
Sviatky Lady sa slávia spevom piesní počas celého mesiaca od 25. mája do 25. júna. V tomto období, počas splnu, vrcholí jej moc.
Čo majú mýty spoločné?
Motív vzniku sveta z prekozmogonického Chaosu (pred existenciou časopriestoru) sa objavuje už v starovekej Mezopotámii. Na alabastrovom reliéfe z vykopávok A. H. Layarda z roku 1851 v mestách Babylon a Ninive je zobrazený Slnečný boh, ktorý bojuje s príšerou Chaos. Ten sa vo veľkej miere inšpiroval psychoanalytikmi ako C. G. Jung a Otto Rank.