Boh je vládca padlého anjela v Starom zákone

SATAN (hebrejsky שָׂטָן Satan=žalobce, aramejsky שִׂטְנָא Sitna, řecky διάβολος diabolos) je duchovní bytost, která se vyskytuje v judaismu, křesťanství a islámu. Satan je považován za padlého anděla nebo podobnou bytost, který byl pro svou pýchu svržen z nebe a stal se protivníkem a svůdcem k hříchu.

Vysvetlenie Lucifera: Pôvod a význam tohto padlého anjela

Diabol a Satan v Starom a Novom zákone

* Diabol je grécky (a tým aj neskôr slovenský atď.) preklad hebrejského slova satan, vyskytujúceho sa v Starom zákone (Starý zákon bol napísaný po hebrejsky a preložený do gréčtiny), v židovskom náboženstve a staršej právnej praxi Izraela.* Z abstraktnejšieho hľadiska je to v kresťanstve v Starom, Novom zákone a v iných textoch zlý démon na čele síl zla, hlavný protivník Boha, zdroj všetkých nešťastí ľudstva, nepriateľ spásy ľudstva. Človeka zvádza k nevere, hriechu atď, aby ho mohol zničiť. Je vládcom ríše zlých duchov v podsvetí. * V Starom zákone sa nazýva Satan (-v hebrejčine), Belzebub, zlý duch, knieža tmy, pokušiteľ, nečistý, v Novom zákone (Nový zákon je písaný po grécky) sa vyskytuje priamo ako grécky výraz diabolos popri výraze Satan (zrejme ako synonymá). Diabol býva stotožňovaný aj ďalšími stelesneniami zla, napr. Luciferom či čertom (v angličtine, nemčine a francúzštine je pre slovanské výrazy diabol a čert vždy len jeden spoločný výraz). * V islame je to preklad slov Iblís (toto slovo vzniklo zrejme z gréckeho slova diabolos) resp. šajtán.

PADLÝ ANDĚL je zlý nebo vzbouřený anděl, který byl svržen z nebe. DÉMON je v mytologii a náboženských představách bytost nebo nadpřirozená síla, lidem prospěšná či škodlivá nebo nižší bůh, héros. V původním hebrejském významu byl anděl prostě „posel“ (מַלְאָךְ‎‎ mal’ach). Tento pojem přeložila Septuaginta do řečtiny jako ἄγγελος (angelosposel). Podle některých religionistů mohou andělé představovat relikty starších pohanských kultů. Řada biblických příběhů má své paralely např.

Lucifer padlý anjel

Lucifer - Svetlonos alebo Pán Temnôt?

Slovo „lucifer“ pochází z latiny (lux = světlo, ferre = nést), kde znamená v překladu světlonoš, tj. v prvé řadě jitřenka (tj. jitřní hvězda, Venuše) a v běžné latině nemá žádný zvláštní význam. Lucifer coby Satan je smyšlenka založená na mylném chápání veršů Izajáše 14:12-15. Hebrejské slovo Helel je spojeno s Jitřenkou či postavou blízkovýchodních mýtů mající stejný astrální význam. Izajáš použil Héléla jako metaforu babylonského vládce.

Teda predpokladám, že aj u Lucifera ide ako o bytosť stvorenú Stvoriteľom - personifikácia metafyzického a duchovného protipólu - tak o bytosť identického názvu, stvoreného množinami jedincov. Avšak, ako tvrdia dokonca niektorí katolícki hodnostári, v skutočnosti žiadny Diabol neexistuje. Ten bol podľa ich vyjadrení stvorený účelovo a časom sa z tohoto myšlienkovitého konštruktu stál mocný egregor, ktorý, ako ukazuje prax, interaguje predovšetkým s kresťanmi katolíckej odnože.

Čím som si teda istý je to, že protipól Svetla určite nevznikol spôsobom, žeby sa niekto len tak, svojím vlastným rozhodnutím, postavil proti Bohu, a tak vznikla „dualita“. Čo by potom bolo v prípade, keby tak anjeli neučinili? Temnota by vôbec nevznikla? A čo by potom bolo s princípom duality, na ktorom celá metafyzika a fyzika prejaveného stojí? Tieto úvahy sú však nezmyslom, pretože „najprv“ (vzniklo to súbežne v jednom okamžiku s absenciou ako minulosti tak budúcnosti) musela vzniknúť v duchovnom a metafyzickom zmysle priestor, aby následne v ňom vznikli bytosti, predstavujúce dualitu a tie, ktoré sa na základe slobodnej vôle rozhodli pre stranu „zla“ alebo „dobra“.

Temnota teda musela existovať už pred samotným „pádom“ Lucifera ako aj jeho kolegov. Pán Temnôt (nech už je jeho súčasné pomenovanie akékoľvek), spolu s jeho „padlými anjelmi“ (tiež podľa monoteistických náboženstiev „démoni“), podľa starobylej (ešte predkresťanskej) mytológie v podobe plazích bytostí zvádzali boj niekde vo Vesmíre, a jedna strana začala prehrávať. Tej napokon neostávalo iné, než sa ukryť pred totálnou porážkou na planéte Zem.

Egregory - Duchovia stvorení človekom

Duchov, ktorých nestvoril Stvoriteľ, ale človek, nazývame EGREGORY. A myseľ tých, čo tento božský princíp vypozorovali, svojimi fantáziami primkli fyzickému Mesiacu mentálno-emocionálne kvality, ktoré si časom, až nabrali na intenzite, začali žiť svoj vlastný život a stali sa podstatou lunárnych egregorov, ktoré ale so skutočným Mesiacom nemajú nič spoločné. Egregori mocneli v závislosti na tom, ako intenzívne sa im ich uctievači venovali.

POZNÁMKA: Avšak princíp duality nevisí len na egregoroch. Princíp syntézy a rozkladu je zakomponovaný už do samej podstaty Stvorenia a majú ich na svedomí inteligencie, ktoré egregormi nie sú.

Je múdre, a vlastne v okultizme aj nevyhnutné, pomenovávať symbolmi všetky umelo vytvorené bytostí. Všetko, čo v astrálnej realite má meno, dá sa (pri splnení podmienok) ovládať. A pokiaľ by v praxi nastal prípad, žeby sa pri evokovani bytosti skrz jej pridelené sigilum aj napriek všetkému dostavil egregor, pretože aj on by povedzme disponoval rovnakým menom, rozdiel sa dá vypozorovať aj tak, ako to býva napríklad v astrálnej projekcii, kedy sa nechtiac dostaneš do zrkadla alebo fotografie. A rovnako to je aj s umelo vytvorenými duchmi. Ide akoby o počítačové programy, ktoré vedia len to a ono, a viac nič.

Inteligencia umelo vytvorených bytostí disponuje len určitým rozsahom a ďalej to končí, naproti čomu u skutočných bytostí zistíš, že ony až také ostré hranice poznania aj napriek svojim okliešteným kompetenciám nemajú. Toto všetko však chce dlhodobejšiu prax, ktorá je vo svete duchov tým najlepším navigátorom.

PRÍKLAD: K egregorovi v starorímskom prevedení pod názvom Fortuna, zodpovedného za náhody, osud, šťastie a nádej, sa významovo približovala personifikácia iného egregora, známeho ako bohyňa Abundantia. V tomto prípade išlo o Rímsku a Škandinávsku bohyňu, zodpovednú za prosperitu, hojnosť a blahobyt. V podstate, koľko mocných idey sa prostredníctvom civilizácií, národov a kmeňov emocionálne prikrmovalo, toľko egregorov pre danú špecifickú oblasť života vzniklo.

Satan ako protivník Boha a pokušiteľ

Ak vo svojej praxi preferuješ Satana, ktorého stvoril Boh, ten a jeho podriadení démoni Ťa budú pokúšať a zvádzať na scestie ďaleko od cností tak, aby si napokon mamonu a slastí hmoty podľahol a pritiahnutím utrpenia získal skúsenosti, ktoré Ťa napokon budú dostatočne motivovať k sebapoznaniu, čo je začiatok cesty k sebapremene. A sebapremenou sa ocitneš akoby úplne v novom Vesmíre, čo napokon dnes podporuje aj moderná časticová fyzika a teória MultiVerza.

Ak sa vo svojej praxi dostaneš k satanovi-egregorovi a ostaneš s ním v interakcii, ten Ťa napokon ovládne a z Tvojej duše si urobí svoj chrám. Ak preferuješ archanjela Michaela od Boha, budeš rovnako skúšaný, ale v tomto prípade preto, aby Ťa naviedol k sebavláde skrz sebapoznanie. Život sám osebe je okultnou mágiou a spôsob jeho žitia evokáciou či invokáciou.

POZNÁMKA: V uvedenej súvislosti je dobré spomenúť, že jeden egregor môže pozostávať z viacerých autonómnych duchov, ktoré vystupujú ako jeho (pod)osobnosti alebo tieto (pod)osobnosti tvoria tiež samostatných egregorov. Tieto anomálie sú úplne bežné a spôsobujú ich ľudské množiny, ktoré pod tým istým názvom, napríklad Lucifer, myslia na niečo, čo sa od seba buď len mierne alebo aj zásadne odlišuje.

Vedz, démoni stoja ako za negatívnymi emóciami tak tými bujarými pozitívnymi. Aj preto výhra v lotérii niekedy zabíja rovnako ako žiaľ a depresia.

Tabuľka: Porovnanie Satana v rôznych náboženstvách

Náboženstvo Meno Úloha
Judaismus Satan Žalobce, protivník
Křesťanství Satan, Diabol, Lucifer Padlý anděl, vládce zla, pokušitel
Islám Iblís, Šajtán Svodce, protivník Boha

Valak - Démon alebo egregor?

V roku 2016 bol natočený hororový film The Conjuring 2, kde je Valak hlavnou zápornou postavou s podobou démonickej mníšky. Postava však nemá s mytológiou nič spoločné okrem mena a titulu Markíza Hadov. Už vyššie sme spomenuli dielo The Lesser Key of Solomon zo 17.storočia, kde vystupuje Valak (alebo aj Ualac, Valac, Valax, Valu, Valic, Volac) a nie je nikým menším, ako „Veľkým vodcom pekla“.

Jednoducho povedané, vo svete démonov Valak nie je len nejaký druhotriedny démon. Často býva zobrazovaný ako jazdec na dvojhlavom drakovi vedúcom 30 légií démonov, kedy na seba berie podobu malého chlapca s krídlami. Dokonca aj v dnešnej dobe je Valak často vyvolávaný mágmi, ktorí chcú nájsť pravdivé odpovede. Hovorí sa, že Valak je fyzicky veľmi silný a nemá problém zdieľať svoju silu s osobou, ktorá ho vyvolá a je toho hodná.

tags: #boh #je #vladca #padleho #anjela #stary