Letné mesiace sú v Gréckokatolíckej cirkvi tradične spojené s púťami a odpustovými slávnosťami. Konajú sa na pútnických miestach pri príležitosti veľkých sviatkov, ako Premenenie Pána, Zosnutie Presvätej Bohorodičky, či blahoslavených biskupa Pavla Gojdiča a rehoľného kňaza Metoda Trčku. Medzi najväčšie a najstaršie pútnické miesta Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku patrí Ľutina, Klokočov, Buková hôrka a Krásny Brod.
Bazilika Narodenia Presvätej Bohorodičky v Ľutine
Ľutina - miesto zjavení a odpustkov
Ľutina leží na južnom svahu Čergovského pohoria v doline potoka Ľutinka. História pútnickej tradície v Ľutine sa začala písať 19. augusta 1851, kedy sa na Ľutinskej hore zjavil sv. Mikuláš chudobnej vdove Zuzane Fekete a hovoril jej o dôležitosti slávenia nedele a sviatkov. Zjavenia sa opakovali niekoľkokrát, a to aj v nasledujúcich dňoch.
Tradícia o zjaveniach na Ľutinskej hôrke hovorí toto: Keď prišla na miesto, kde teraz stojí pri prameňovej kaplnke kríž, naľakaná si kľakla na zem, lebo zbadala v bezprostrednej blízkosti slávnostne oblečeného biskupa, ktorý sa podobal na sv. Mikuláša zobrazeného na ikone miestneho ikonostasu.
Biskup sa prísnym pohľadom pozrel na preľaknutú ženu a karhajúcim hlasom povedal: „Dnes je veľký sviatok Pána, zbožný ľud je v chráme, spieva na liturgii a ty tu zbieraš huby?“ Zuzana so strachom odpovedala: „Otče, ja viem, že je dnes sviatok, ale ja som chudobná žena, mám tri deti a nemám im čo dať k obedu na stôl.“
Svätec pokračoval: „Aj včera si mohla nazbierať huby, nie dnes ráno! Preto Boh trestá ľudstvo, lebo si neváži nedele a sviatky a namiesto chvály svojimi ústami uráža Boha. Na pamiatku nášho stretnutia sa tu má postaviť svätý kríž.“ Potom svätec zmizol. Deti nevideli nič, ale boli tiež prestrašené, lebo videli naľakanú matku. No zakázala im o tejto udalosti hovoriť. Ani duchovnému otcovi Zuzana nepovedala nič.
Sv. Mikuláš dal Zuzane ikonu Presvätej Bohorodičky, aby ju odovzdala miestnemu duchovnému otcovi. Následkom týchto udalostí vydal Svätý Otec Pius IX. 11. mája 1855 apoštolské breve o plnomocných odpustkoch pre toto miesto.
Svätec sa jej potom zjavoval na ceste, v lese a upozorňoval ju, aby splnila jeho príkazy. Povedal jej, že ak nepostavia na určenom mieste kríž, onemie. Nakoniec sa odhodlala všetko povedať miestnemu kňazovi Štefanovi Rojkovičovi. On jej ale neuveril. Neuverili jej ani ľudia a nazvali ju „bláznivou Zuzanou“.
Jedného dňa ráno, keď zvonili na Anjel Pána, sa Zuzane doma opäť zjavil svätec s posledným upozornením. Hneď vybehla k richtárovi, aby sa na neho prišiel pozrieť. Keď ta prišli, richtár nič nevidel, ani nepočul a preto Zuzanu tiež považoval za bláznivú. Lenže v ten deň onemela. Hneď zavolali lekára, prišiel úradný lekár, prešovský lekár a psychológ z Košíc. Tí zistili, že Zuzana je telesne a duševne zdravá a že strata reči je záhadná - nevysvetliteľná.
Otec Š. Rojkovič sa rozhodol dať urobiť kríž a postaviť ho tam, kde to podľa Zuzany svätec prikázal. Sám ho čoskoro posvätil. Pri posviacke zvolala Zuzana zreteľným hlasom: „Opäť ho vidíme.“ Otec Š. Rojkovič ju upokojil slovami: „Buď spokojná, aj ja ho vidím.“ Od tejto chvíle začala Zuzana rozprávať a miestny duchovný i veriaci jej uverili.
Po týchto udalostiach Zuzana skoro denne chodila do lesa. Jedného dňa sa jej opäť zjavil sv. Mikuláš na mieste, kde teraz stojí kríž pri hlavnej kaplnke. Požiadal ju, aby odovzdala otcovi duchovnému odkaz, aby na mieste ich stretnutia bola postavená kaplnka zasvätená Usnutiu Presvätej Bohorodičky. Na dôkaz ich stretnutia daroval sv. Mikuláš Zuzane ikonu Bohorodičky, ktorú mala dať duchovnému otcovi, ako podklad obrazu pre budúcu svätyňu. Zuzana ikonu zaniesla o. Š. Rojkovičovi. Ten zvolal kurátorov, richtára, svedkov a spoločne dali ikonu do pokladne, ktorú zamkli. Jeden kľúč ostal na fare a druhý u hlavného kurátora.
Na druhý deň išla Zuzana na to isté miesto, kde ju už čakal sv. Mikuláš. Opäť jej daroval takú istú ikonu Bohorodičky. Zuzana aj túto odniesla na faru. O. Š. Rojkovič zvolal kurátorov a svedkov, medzi ktorými bol prítomný aj rímskokatolícky kňaz z Pečovskej Novej Vsi. Otvoriac pokladnicu s úžasom zistili, že tam prvá ikona nie je. Táto udalosť im pomohla uveriť. Aj rímskokatolícky kňaz si pred Zuzanou kľakol a prosil ju o odpustenie, pretože jej predtým tiež neveril a vysmieval sa jej.
O týchto udalostiach spísali zápisnicu, ktorú o. Š. Rojkovič poslal na Gréckokatolícky biskupský úrad v Prešove. Nasledovalo dôkladné vyšetrovanie biskupským úradom a krajským lekárskym kolégiom. Zistilo sa, že Zuzana je duševne i telesne zdravá a že obsah zjavenia v ničom neprotirečí vieroučným a mravným zásadám Katolíckej cirkvi.
Výsledky vyšetrovania boli poslané do Ríma na príslušnú kongregáciu, ktorá ich schválila. 24. mája 1855 poslal Svätý Otec Pius IX. breve o odpustkoch.
Po tomto schválení sa začala celoštátna zbierka na stavbu Kaplnky Nanebovzatia Panny Márie. Dvaja kurátori putovali cez Viedeň, Budín, Transylvániu a Podkarpatsko. Tak sa začalo veľké putovanie veriacich celého Uhorska, Sedmohradska a Haliča. Každý prinášal so sebou kamene, z ktorých potom postavili kaplnku a oporný múr pod ňou. Množstvo pútnikov v tých časoch dosahovalo 55-60 tisíc.
Udalosti zázračných uzdravení z prvých rokov po zjavení sú zaznamenané v zápisnici a uložené vo vatikánskych archívoch.
Veľký počet pútnikov vyžadoval, aby sa v roku 1878 začali stavať ďalšie kaplnky. Je to Kaplnka svätej Anny, Kaplnka svätého kríža a Kaplnka svätého Mikuláša (pri prameni). Posledná z nich bola dokončená v roku 1930.
Do roku 1855 bola Ľutina filiálkou rozsiahlej hanigovskej farnosti. Udalosti roku 1851 spôsobili, že sa fara presťahovala do Ľutiny. Pôvodný chrám, ktorý stál v strede terajšej farskej záhrady, bol, ako obvykle v tých časoch na dedinách, drevený. Jeho veža bola vysoká viac ako 30 metrov. Celá stavba bola jedinečná v celej Šarišskej župe.
Na prelome storočia už neboli jeho priestory vyhovujúce, preto sa diecézne vedenie a farnosť rozhodli, že postavia nový kamenný chrám. Stavbu začal vtedajší správca farnosti o. Anton Rojkovič. Obetavosťou mnohých veriacich bola stavba v roku 1908 dokončená. Posvätil ju vtedajší prešovský biskup Ján Vályi (1883-1911). Drevený chrám zhorel krátko pred ukončením nového.
V roku 1950 bola Gréckokatolícka cirkev zakázaná. Život vo farnosti sa takmer zastavil. Po jej povolení v roku 1968 napriek zlým vonkajším podmienkam sa začal počet pútnikov opäť zväčšovať. Od roku 1975 do roku 1991 bol správcom farnosti o. Cyril Jančišin. Za jeho účinkovania dostala celá farnosť novú vonkajšiu i vnútornú krásu. Postupne sa mu podarilo obnoviť budovu farského úradu a v rokoch 1981-1984 urobiť generálnu opravu chrámu. Autorom vnútornej maľby, okien, bohostánku a ikon vo svätyni je akademický maliar Mikuláš Klimčák. Ostatné zariadenia interiéru navrhol Ing. arch. Marián Sitarčík.
V roku 1988 Svätý Otec Ján Pavol II. povýšil ľutinský chrám a priľahlé objekty na hodnosť BAZILICA MINOR. Počas mnohých rokov nebolo možné dôkladnejšie opraviť kaplnky na Mariánskej hore. K dominantám areálu patrí tiež drevený chrám s vyhliadkovou vežou a miniskanzen drevených chrámov s viac ako 40 miniatúrami kostolíkov východného obradu. V Ľutine sa v roku 2004 uskutočnila už 150.
Významné udalosti v Ľutine v roku 2016
Najväčšie pútnické miesto Prešovskej archieparchie v Ľutine navštívilo v nedeľu 21. augusta 20 000 mariánskych pútnikov, ktorí prišli osláviť sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky a pripomenúť si 160. výročie zjavení sv. Mikuláša na Ľutinskej hore.
Tohtoročná archieparchiálna púť sa stala významnou aj preto, že v sobotu večer, 20. augusta, prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ v miestnej Bazilike minor inštaloval k verejnej úcte relikviár s relikviou bl. Jána Pavla II., ktorú Prešovskej archieparchii daroval krakovský arcibiskup a metropolita kardinál Stanisław Dziwisz.
Zároveň vladyka Ján posvätil dve nové kaplnky, z ktorých jedna je zasvätená blahoslaveným gréckokatolíckym mučeníkom - biskupom Pavlovi Petrovi Gojdičovi OSBM, Vasiľovi Hopkovi a rehoľnému kňazovi Metodovi Dominikovi Trčkovi CSsR a je na nej osadený umelecký reliéf od akademického sochára Otmara Olivu, ktorý bude aj budúcim generáciám pripomínať vernosť gréckokatolíckych biskupov, kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a veriacich v utrpení počas komunizmu, ale aj vzkriesenie Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu v roku 1968. Druhá kaplnka je zasvätená sv. arcibiskupovi a divotvorcovi Mikulášovi. Posvätil aj dvanásť nových spovedníc a obnovený kríž na skale nad areálom baziliky.
V sobotu večer, počas archijerejskej svätej liturgie v priamom prenose Rádia Lumen, prešovský arcibiskup v homílii zdôraznil význam Božieho slova v živote človeka. Pútnikom dal do pozornosti posynodálnu apoštolskú exhortáciu Svätého Otca Benedikta XVI. Verbum Domini a dodal: „Áno, slovo Syna Božieho je ten skutočný poklad pre ľudí tohto sveta. Či sú to evanjeliá, Skutky apoštolov alebo listy sv. Pavla, či ostatné knihy Nového zákona, všetky sú pre nás veľkou silou a svetlom na našej ceste pozemským životom. Pravda, je potrebné poznať aj Starý zákon, aby sme videli to úžasné prepojenie, že všetky Božie prisľúbenia Starého zákona majú naplnenie v Novom zákone, v Ježišovi Kristovi.
Podobne aj my gréckokatolíci musíme poznať svoju minulosť, aj bolestné päťdesiate roky minulého storočia, ktoré znamenali likvidáciu našej cirkvi, jej pochovanie a po osemnástich rokoch jej vzkriesenie, aby sme porozumeli súčasnému rozkvetu Gréckokatolíckej cirkvi a jej poslaniu. Z vyznávania viery a z utrpenia našich mučeníkov biskupov, kňazov i veriacich sa zrodilo hojné Božie požehnanie. Buďme všetci veľmi zodpovední, vážme si tieto Božie dary a rozvíjajme ich, aby Cirkev rástla a bola znamením Božej lásky a vernosti aj pre dnešného človeka.“ Zároveň za obetavú prácu na pútnickom mieste poďakoval miestnemu duchovnému otcovi Jozefovi Novickému, ako aj Matúšovi Havrilovi, ktorého ocenil medailou bl.
Bohatý duchovný program pokračoval celú noc v Bazilike minor v obci, aj na Ľutinskej hore. Priestor mala nová evanjelizácia skrze hlbokú byzantskú duchovnosť i prostredníctvom hnutí a spoločenstiev, ktoré pôsobia v Prešovskej archieparchii.
V nedeľu odpustová slávnosť vyvrcholila slávnostnou archijerejskou svätou liturgiou v priamom prenose Slovenskej televízie, ktorej hlavným celebrantom bol prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ a homíliu pútnikom ohlásil košický eparcha Milan Chautur CSsR, ktorý vyznal, že pôvodne mal homíliu na tejto púti predniesť banskobystrický biskup Rudolf Baláž, ktorého si však Pán povolal k sebe.
Gréckokatolícki pútnici zaslali pozdravný list Svätému Otcovi Benediktovi XVI., v ktorom uvádzajú: „Svätý Otec, ďakujeme Vám za Vaše homílie, príhovory, encykliky, exhortácie, či knihy, za službu Petra, ktorou nás evanjelizujete a posilňujete vo viere. Ďakujeme dobrotivému Bohu za dar, ktorý nám dáva vo Vašej osobe a službe.
Na slávnosti sa zúčastnilo sedem biskupov. Popri vladykoch Jánovi a Milanovi aj vladyka Vasile Bizau z Baia Mare z Rumunska, vladyka Atanáz Orosz, apoštolský exarcha z Miškolca z Maďarska, vladyka Benedikt Aleksijčuk, pomocný biskup Ľvovskej archieparchie, Mons. Wiesław Lechowitz, pomocný biskup Tarnowskej diecézy z Poľska a vladyka Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný pražský biskup.
Medzi pútnikmi bol aj predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík a ďalší hostia, sponzori a obetaví ľudia, ktorým vladyka Ján poďakoval za pomoc pri zveľaďovaní pútnického miesta. Miestny farár Jozef Novický vyjadril vďaku otcovi arcibiskupovi Jánovi za jeho iniciatívy pre Ľutinu, ktorá je jeho srdcovou záležitosťou podobne ako Litmanová.
Svetlo z východu: Rozvoj pútnického turizmu
Slávnostným podpisom partnerskej zmluvy vlajkového projektu Svetlo z východu vyvrcholil prvý deň Inovačného fóra East room v Prešove. Cezhraničný projekt je zameraný na rozvoj pútnického turizmu, ktorý podporuje šírenie myšlienky Svätomariánskej púte.
„Ide o to, aby sme zatraktívnili pútnické miesta v našom kraji a previazali ich sčasti aj s pútnickými miestami v Malopoľsku a Podkarpatskom vojvodstve. Celkove je tam 13 partnerov. Na slovenskej strane je to gréckokatolícka cirkev a pútnické miesta Litmanová a Ľutina, potom je to Spišská diecéza a Levoča, ďalej arcidiecéza rímskokatolíckej cirkvi a Gaboltov. Projekt získal finančnú podporu v rámci programu Interreg V-A Poľsko - Slovensko 2014-2020. Na slovenskej strane sa preinvestuje vyše 2,1 milióna eur. Podobnú sumu chcú preinvestovať na poľskej strane. Projekt chce podporiť potenciál pútnického turizmu, ktorý má popredné miesto v rebríčku ponúkaných produktov cestovného ruchu.
Gréckokatolícky chrám v Litmanovej
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku po roku 1989
Za 30 rokov od rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné štáty sa Gréckokatolícka cirkev na Slovensku, ku ktorej sa hlásia štyri percentá obyvateľstva (zhruba 220 000 veriacich), teší veľkému rozvoju.
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku bola podobne ako ostatné cirkvi v bývalom Československu počas rokov komunizmu prenasledovaná a perzekvovaná. Podľa sovietskeho vzoru bola na tzv. Prešovskom sobore v apríli 1950 formálne pričlenená k pravoslávnej cirkvi a legislatívne postavená mimo zákon. Až v roku 1968 mohla znovu začať verejne pôsobiť, avšak v značne oklieštenom rámci.
Po rozdelení Československa v roku 1993 musel biskup Hirka zriadiť pre Čechy a Moravu samostatný vikariát. Neskôr, 18. januára 1996, Svätá stolica zriadila na území Českej republiky samostatný apoštolský exarchát so sídlom v Prahe.
Ďalším významným medzníkom bolo zriadenie Košického apoštolského exarchátu 27. januára 1997 rozdelením Prešovskej eparchie. V roku 2008 pápež Benedikt povýšil Gréckokatolícku cirkev v Slovenskej republike na metropolitnú. Košický exarchát sa stal eparchiou a bola zriadená Bratislavská eparchia.
Za posledných 30 rokov sa v Gréckokatolíckej cirkvi výrazne zvýšil počet kňazov a zároveň sa znížil ich vekový priemer. Podarilo sa vybudovať mnoho nových chrámov a farských budov. Vznikli tiež centrá pre mládež a centrum pre rodinu, ako aj Gréckokatolícka rómska misia. Veľký rozvoj zaznamenali aj pútnické miesta, ako Ľutina, Litmanová a Klokočov. Gréckokatolícka cirkev má tiež troch nových blahoslavených mučeníkov z obdobia komunizmu: biskupov Pavla P. Gojdiča a Vasiľa Hopka a rehoľného kňaza Metoda Dominika Trčku.
| Pútnické miesto | Sviatok/Udalosť |
|---|---|
| Ľutina | Zosnutie Presvätej Bohorodičky, Výročie zjavení sv. Mikuláša |
| Litmanová | Svätomariánska púť |
| Klokočov | Zosnutie Presvätej Bohorodičky |
| Buková Hôrka | Premenenie Pána |
| Krásny Brod | - |
Aktuálne výzvy Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku zahŕňajú synodálnu cestu, ktorej cieľom je spoločné kráčanie po ceste viery a hľadanie spôsobov, ako šíriť posolstvo o spáse človeka v dnešnej spoločnosti.