Podiel kultúrnych pamiatok na podobe a utváraní životného prostredia je zásadný a ďalekosiahly. Nie je snáď potrebné zdôrazňovať, že na prvom mieste sú pamiatky staviteľstva a architektúry, ktoré majú pri utváraní a hlavne pri formovaní životného prostredia dominantnú i primárnu úlohu.
Pri poznávaní Podunajska sa oplatí zastaviť sa v obci Iža, ktorá zaujme rímskym kastelom Kelemantia, nachádzajúcim sa na ľavom brehu Dunaja. Dunaj pri Komárne tvoril v rímskych časoch prirodzenú severnú hranicu Rímskej ríše. Chránil ju pevnostný systém Limes Romanus.
SLOVENSKO V ROKU 2025: Najšialenejšia krajina Európy.. | 48 Bizarné fakty
Obec Iža má výmeru 2807,3 ha a nachádza sa v juhozápadnej časti Slovenska. Z hľadiska územnoprávneho členenia SR obec na úrovni NUTS II patrí do Nitrianskeho kraja a na úrovni NUTS IV. do obvodu-okresu Komárno. Obec je súčasťou euroregionálnych združení Euroregión Váh-Dunaj-Ipeľ a Euroregión Dunaj.
Obec sa vo svojej histórii spomína pod viacerými názvami: v r. 1172, 1268: Isa, 1291: Ysa, 1786: Isoha, 1808: Izsa.
Az első dokumentum 1268-ból való, a települést a pannonhalmi apátság birtokaként, majd egy 1276-os a margitszigeti klarisszák tulajdonaként említi, később az esztergomi érsekség tulajdonába száll.1763-ban és 1773-ban Izsát földrengés, 1965-ben árvíz sújtotta.
V obci sa nachádza viacero zaujímavých stavieb. Jedným z nich je rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela zo 16. stor. V obci sa nachádzajú aj ďalšie kostoly: kalvínsky kostol z roku 1871 s pamätnými tabuľami obetiam I. a II. svetovej vojny a evanjelický kostol z roku 2012.
Okrem kostolov pozornosť turistov prechádzajúcich obcou púta tzv. Kastel Kelemantia je rímsky vojenský tábor pri obci Iža, ktorý nájdete neďaleko hrádze rieky Dunaj. Natrafíte tu na zvyšky ruín opevnenia niekdajšieho vojenského tábora ešte z čias Rímskej ríše. Jedná sa o pomerne významnú historickú lokalitu - v súčasnosti národnú kultúrnu pamiatku.
Kastel Kelemantia sa nachádza medzi Komárnom (časť Veľký Harčáš) a obcou Iža. Pohodlne sa sem dostanete pešo z obidvoch miest. Ak sa sem chystáte autom, tak zaparkovať môžete za obcami, neďaleko dunajskej hrádze. Za Ižou sa nachádza i väčšia odstavná plocha pre autá. Do rímskeho vojenského tábora sa potom dostanete z Iže a Veľkého Harčáša buď po hrádzi, prípadne po panelovej ceste, ak parkujete za Ižou.
Z Iže aj z Veľkého Harčáša sem pešo prídete za zhruba 20-30 minút. Ak ste však nechali auto odparkované za obcami, čas si viete o pár minút skrátiť. Výlet sem je potom nenáročný, prísť sem viete aj s detským kočiarom, keďže trasa vedie po spevnenej ceste. Areál rímskeho vojenského tábora je vcelku rozsiahly.
Nájdete to zrekonštruované základy viacerých objektov. Napríklad náznakovú rekonštrukciu južnej časti opevnenia s medzivežami a nárožnými vežami. Nájdete tu i zrekonštruovaný pôdorys severnej brány s nárožnými vežami a prístavbou zo 4. storočia. Lokalita je pekne upravená a okrem spomínaných ruín tu natrafíte na rôzne „doplnky“ v podobe dizajnových infopanelov postavených z umelého kameňa s kovovými textovými platňami o význame a histórii tábora.
Rímsky vojenský tábor Kelemantia vznikol počas vlády cisára Marca Aurélia (161-180). Vojenský tábor bol súčasťou známeho obranného hraničného systému Limes Romanus. Prvé opevnenie malo podobu drevozemného tábora, ktorý bol postavený v časoch markomanských vojen v 70-tych rokoch 2. storočia. Koncom 2. storočia bol pôvodne drevený tábor nahradený kamenným kastelom, ktorý slúžil pre pomocnú vojenskú jednotku.
Tábor mal štvorcový pôdorys so zaoblenými nárožiami s rozmermi 172 x 172 m. Tábor mal opevnený múr, ktorý dosahoval výšku 4 m s hrúbkou 2 m. Súčasťou vybudovaných hradieb bolo 20 veží, ktoré chránili 4 vstupné brány, nárožia a aj úseky medzi bránami a nárožiami. Kamenný kastel Kelemantia bol v polovici 3. storočia vážne poškodený, no následne bol opäť obnovený. Svoju funkciu plnil až do konca 4 storočia. Koncom 4. a začiatkom 5. storočia územie kastela obývali zmiešané skupiny domácich Germánov a prisťahovalcov.
Rímsky vojenský tábor v Iži je voľne prístupný po celý rok, bez obmedzení.

Mapa Limes Romanus na Slovensku
Kostoly v Iži
V obci sa nachádzajú tri kostoly:
- Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela
- Kalvínsky kostol
- Evanjelický kostol
Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela
Ižanský katolícky kostol Rímsko-katolícky kostol bol postavený v 16. storočí. Je postavený východno-západným smerom s presbytériom, na južnej strane s pristavanou sakristiou. Kostol je zasvätený archanjelovi Michalovi.
Dvere sú dvojkrídlové, na hladkom strope s obrazmi biblických výjavov. Hlavný oltár a kazateľnica pochádzajú zo 70. rokov 18. storočia, sú vytvorené v rokokovom štýle. Svätý Michal je ústrednou postavou oltárneho obrazu z roku 1883. Bočný oltár je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému, pochádza pravdepodobne z polovice 18. storočia. Na kazateľnicu sa možno dostať zo sakristie. Vpravo od kazateľnice stojí Lurdská Panna Mária.
Hlavné priečelie je trojosové. Veža má štvorcový pôdorys a strecha ihlanového tvaru zakončená krížom.
Z histórie kostola je dôležitý rok 1599, keď bol spustošený vojskami sedmohradského kniežaťa Štefana Bocskaiho. K jeho obnove došlo oveľa neskôr až roku 1721. Zemetrasenia roku 1763 a1773 kostol znova poškodili. Definitívne ho obnovili roku 1744. Jeho pôvodný klenutý strop nahradili rovným, hladkým a tak dnešný kostol nemá pôvodný architektonický ráz.
Kalvínsky kostol
Ižanský kalvínsky kostol Kalvínsky kostol bol postavený v roku 1871. Má obdĺžnikový tvar. Jeho vnútorné zariadenie vyniká puritánskou jednoduchosťou. Je tam kazateľňa, obetný stolík, harmónium a lavice. Strop podporujú železné piliere, okná sú s polkruhovým zakončením.
Na hornej ploche mramorového obetného stolíka je maďarský nápis: „Dal zhotoviť Mikuláš Tóth r. 1887“. Stĺpy chóru sú pravdepodobne tiež z mramoru, ale sú zabielené. V kostole sú umiestnené tabule s maďarským nápisom: Na prvej: „Hrdinovia, ktorí padli v I. svetovej vojne z ižianskeho reformovaného zboru“, „Drahí, svätí mŕtvi v ďalekej cudzine, celý národ posiela modlitbu za vás, aby ste v jasných zástupoch na druhom svete dostali zaslúženú korunu“.
Obetiam II. svetovej vojny je venovaná druhá tabuľa. Sú na nej mená a text: „Či žijeme, alebo mrieme, patríme Pánovi. Rím. 14.8. so spomienkou a láskou reformovaná cirkev Iža 1975“.
Na tretej tabuli: 31. okt.1517-1917 Svätá Trojica, jeden večný, pravý Boh. Na pamiatku štvorstoročného výročia obnovy: iný základ nikto nevezme, okrem toho, ktorý je vzatý: Ježiš Kristus I. Kor. 3.11.“
Kostol bol naposledy obnovený v r. 1995 za pôsobenia farára Ladislava Fazekasa.
Evanjelický a.v. kostol
Evanjelický a.v. kostol Základný kameň evanjelického a.v. kostola v Iži bol položený a vysvätený dňa 19. júla 1997 pri spomienke na 50. výročie presídlenia Slovákov z Dolnej zeme. Projekt vypracovali manželia Schwartzovci z Komárna, a hlavnou architektkou bola Ing. arch. Ivica Schwartzová.
O rok neskôr, v roku 1998 boli vykopané a vybetónované základy. Na prácach sa zúčastnili naši priatelia z Minessoty a domáci viery. V roku 1999 boli vybudované múry a o rok neskôr sa podarilo stavbu zastrešiť. Stavbu kostola vykonala firma H&O Construkcion Ing. Ivana Orsága.
Na stavbu kostola významným dielom prispela Obec Iža, Seniorálny úrad, bratia vo viere z Ameriky, Nemecka, Holandska, Maďarska a v neposlednom rade domáci cirkevníci prostredníctvom niekoľkých zbierok a brigád.
Potom z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa na stavbe niekoľko rokov nepokračovalo. V roku 2010 vznikla rukou ak. maliarov Petra a Pavla Mestera maľba na zadnej strane kostola. Znázorňuje výjavy z Novej a Starej zmluvy. Na prelome rokov 2011-2012 z finančnej podpory od spolku Gustav Adolf Werke z Nemecka bol kostol dokončený do dnešnej podoby.
Vo vnútri kostola je umiestnený posvätený základný kameň. Nápis na kameni „Sláva Bohu na výsosti“ je aj nápis, ktorý sa nachádza nad vstupom do veľkého evanjelického kostola v Békéčškej Čabe.
16. júna 2012 za účasti najvyšších cirkevných predstaviteľov, predstaviteľov Obce Iža a hostí bol kostol slávnostne posvätený biskupom Západného dištriktu Milanom Krivdom a odovzdaný na bohoslužobné účely. A tak sa evanjelici našej obce schádzajú na Bohoslužby už vo vlastnom Božom stánku.

Kostol v Iži