Rozmýšľal si niekedy nad tým, k čomu sú také skúšky dobré? V takýchto skúškach sa preskúšava a dokazuje naša viera. Dôverovať Bohu neznamená, že sa ničoho nebojíte. Dôverovať Bohu znamená začínať každý deň odznova, akoby sa ešte nič nestalo. „Boh je však verný. On nedopustí, aby ste boli skúšaní nad svoje sily.“ (1. Korinťanom 10, 13)
Boh dokáže vziať neporiadok našej minulosti a premeniť ho na posolstvo. Niekedy Boh naruší svoje inak nedobytné opevnenie, za ktorým sme v bezpečí, aby mohla byť preskúšaná naša viera. Ak sa spravodlivá duša dostane do ťažkostí a problémov, môže si byť istá, že tak ako nastala cesta dovnútra, rovnako existuje aj cesta von.
Prestaňte hľadať požehnanie, ale začnite hľadať Boha. V živote nepoužívate Boha na to, aby ste naplnili svoj cieľ. Poznajte Boha, poznajte pokoj. Bez Boha nie je pokoj. Božie “nie” nie je odmietnutie. Modlitba nezmení len vašu situáciu.
Sila v skúškach
Čo nám pomôže opäť vstať na nohy? V Biblii je napísané: „Veď spravodlivý, aj keď sedemkrát padne, opäť vstane, ale bezbožníci sa budú v nešťastí potkýnať.“ (Príslovia 24,16) Tí, ktorí dôverujú Bohu, aj keď padnú opäť vstanú, ale bezbožníci sa nemajú o čo oprieť.David Wilkerson - „Stále pochybuješ o Bohu?“
Tvoja situácia môže byť extrémna, extrémne bolestivá a extrémne nemožná, ale Boh je extrémne láskavý. Je tu Pravda, ktorá oslobodzuje. On prevyšuje a presahuje všetko. Jeho cesty sú vyššie, väčšie než akákoľvek situácia. NEMÔŽEŠ TOMU POROZUMIEŤ. Nemôžeš. Pretože On je obrovský ! Pretože Jeho myšlienky sú iné ako tie Tvoje. A On o Tebe stále zmýšľa Láskou. On vidí tvoju situáciu a pravdu, ktorú prináša, ale On tiež vidí, čo sa nachádza na druhej strane tohto boja.
Keď urobíme, čo môžeme, Boh urobí to, čo my nemôžeme. V noci 9. decembra 1914 zničil oheň Edisonové priemyselné podniky. Keď sa pozeral na horiacu scénu, povedal: „V katastrofe je veľká hodnota. Všetky naše chyby zhoreli. Vďaka Bohu môžeme začať znovu.“ Tri týždne po požiari vyrobil Edison jeden zo svojich najväčších vynálezov: prvý fonograf (prístroj na záznam a reprodukciu hlasu).
Ako sa modliť v ťažkých časoch?
Keď sa modlíme, hovoríme s Bohom. Ak ste príliš zaneprázdnení na to, aby ste sa modlili, ste zaneprázdnení viac, než Boh chce. Pane Ježišu Kriste, Ty si nespočetne veľakrát a rôznymi spôsobmi zjavil Božie milosrdenstvo a napriek tomu to zostalo mnohým očiam skryté. Vytrvalo si zvestoval Božie kráľovstvo, ale Tvoje volanie často zostalo bez odpovede. Ponúkal si prijatie a odpustenie, ale narazil si na prudké odmietnutie. Prosíme, odpusť nám naše zlyhania, prešľapy a hriechy. Obnov nás svojím Duchom Svätým ku skutočnému pokániu, obráť naše srdce k prameňu odpustenia a života.Ďakujeme Ti, Bože, za Tvoju lásku. Vďaka Ti za pomocnú ruku, ktorú k nám neustále vystieraš. Vďaka Ti za to, že nás miluješ napriek našej úbohosti a nevďačnosti. Vďaka Ti za lásku, ktorou nás obklopuješ i vtedy, keď Ťa my prestávame milovať.
PhDr. Peter Kreeft: Boh a utrpenieNezakladajte svoju hodnotu na tom, čo si ľudia myslia
Nezakladajte svoju hodnotu na tom, čo si ľudia myslia. Nedovoľte, aby nepovinné veci boli dôležitejšie ako povinné. Tento svet nám môže dať len to, čo je dočasné.Pamätajte, kto ste. Nerobte kompromisy kvôli niekomu a z akéhokoľvek dôvodu. Ste dieťaťom všemohúceho Boha. Kto si zhromažďuje poklady na zemi, strávi svoj život tým, že sa od svojich pokladov vzďaľuje. Pre neho je smrť stratou. Ten, kto si zhromažďuje poklady v nebi, sa teší na večnosť; denne sa približuje k svojim pokladom.
Kráľ Karol V a dlh voči Bohu
Kráľ Karol V sa dostal do veľkých problémov. Jeho pokladnica zívala prázdnotou a tak si požičal od bohatého obchodníka v Antverpách obrovskú sumu peňazí. Po čase prišla kráľovi výzva k zaplateniu dlhu, ale on bol na úplne na mizine a tak nebol schopný zaplatiť túto veľkú sumu. Obchodník usporiadal na kráľovu počesť veľkú hostinu. Keď boli všetci hostia usadení a jedlo ešte nebolo prinesené, obchodník položil na stôl veľký podnos, na ktorom zapálil oheň. Potom vybral výzvu k zaplateniu zo svojho vrecka a držal ju v plameni pokiaľ nezhorela do tla.
Aj my ľudia máme voči Bohu veľký dlh, ktorý nedokážeme splatiť. Aj náš dlžobný úpis bol zničený. Pán Ježiš splatil dlh za našu vinu, urovnal naše nepriateľstvo s Bohom. Zaplatil za nás požadované výkupné za oslobodenie od hriechu. On je náš Zástupca na súdnej lavici pred Božou spravodlivosťou, ktorý zastupuje svoj ľud. Nepoložil Svoj život sám za seba, ale položil ho za nás, lebo On je naším Záchrancom a Spasiteľom.
V okamihu, kedy si sa obrátil k Ježišovi, svojmu Darcovi života, prešiel si zo smrti do života! On je Baránok, ktorý sníma hriechy sveta. Ak túžiš po pravom domove, ktorý ti Pán Boh pripravil na mieste večnej radosti, tak uver, že On je cestou, pravdou i životom.
Boh môže uzdraviť naše srdce
Boh môže uzdraviť naše srdce, má moc vyslobodiť nás z temnoty. Keď sme s Ním spojený na modlitbe a zotrváme v Jeho slove obnovuje našu myseľ Božími sľubmi. Posilňuje naše odhodlanie a umožní nám mať postoj „nikdy sa nevzdávať“.
Ak túžiš po pravom domove, ktorý ti Pán Boh pripravil na mieste večnej radosti, tak uver, že On je cestou, pravdou i životom. Veľkú časť svojho života som sa snažil pracovať na svojej viere. Snažil som sa „makať“ na tom, aby som sa mohol označiť za veriaceho človeka. Pozeral som sa na ľudí okolo seba (tých v kostole) a chcel som byť ako oni. Asi aj oni sa snažia byť veriaci a tiež pracujú na svojej viere. Snažil som sa, snažíme sa všetci… Chodíme do kostola, modlíme sa, azda i do Písma sa občas pozrieme, máme nejaké spoločenstvá, v ktorých sa povzbudzujme vo viere… Všetko toto sú akoby koľajnice nášho života viery. Myslel som si, že všetko robím tak, ako sa na „správne“ veriaceho človeka patrí. A očakával som ovocie môjho snaženia.
Niečo podobné prežívala jedna moja známa, ktorá mala problém s vypadávaním vlasov. To bol dôvod jej úpenlivého snaženia sa o vieru. Najčastejším úmyslom jej modlitieb bola prosba o zdravé vlasy. Veď bola mladá, chcela sa páčiť chalanom, preto musela mať krásne vlasy… Chodievala na adoráciu do kostola modliť sa za vlasy. Snažila sa ukázať Bohu, že jej na vlasoch záleží. Preto dokonca na adorácii nakláňala svoju hlavu k Eucharistii tou stranou, kde jej vlasy vypadávali najviac. Verila, že Ježiš sa pozerá na ňu, že jeho pohľad na jej vypadávajúce vlasy ich uzdraví. A nestalo sa. Ona sa snažila, a Boh nič neurobil. Snažila sa predsa tak veľmi. Po čase to vzdala. Boh nesplnil jej túžbu. Prestala sa snažiť. Dnes už asi veľa pre svoju vieru nerobí. Takto asi veľa ľudí chápe vieru v Boha. Ja sa budem snažiť byť dobrý, ja sa budem snažiť pre Boha niečo robiť a on na oplátku bude riešiť zoznam mojich požiadaviek. A ak tak nerobí, ak nevenuje dostatočnú pozornosť mojim nárokom naňho, prestávam veriť, že viera v neho funguje. A je to tu! Dostali sme sa k bodu, kedy treba povedať dôležitú vec - toto nie je viera! Takto to vôbec nefunguje! Boh nie je automat na kávu alebo na sladkosti - vhodím mincu a vypadne tovar podľa môjho želania. Vždy, keď človek takto pristupuje k Bohu, zostane sklamaný. Poďme ale k veci. Problémom človeka je predstava, že Boh čaká kdesi v nebi na moje snaženie sa o vieru, a keď vidí dostatočnú snahu, potom blahosklonne splní moje prosby. Najprv sa musí snažiť človek a až potom príde na rad Boh. Omyl! Presne naopak! Boh je prvý, ktorý sa snaží. On je Stvoriteľ a táto jeho charakteristika znamená, že prvý, kto tu niečo robí, je on! Až druhé miesto je naše. Naša snaha prichádza už ako odpoveď na jeho pozvanie. On sa prvý snaží, on prvý volá, on prvý pozýva. On je v poradí skôr. Neznamená to, že sme „druhoradí“. Sme „prvoradí“, sme výnimoční, lebo toto jeho pozvanie je tu len a len pre nás. Veriť je pozvanie len pre človeka. Nik iný a nič iné nemá česť byť pozvaný. Ani živá príroda, ani neživá príroda. Ten prvý, kto sa snaží je tu Boh. On nečaká kým splníme nejaké podmienky vhodnosti, on neskúma predpoklady, on nás nepodrobuje testu, cez ktorý najprv treba prejsť. On sa snaží len tak. A prečo? Lebo miluje! A miluje len tak, lebo ho to baví. To je jeho život, práca, hobby, prosto všetko. On iba miluje. On je iba Láska. A Láska je vždy iniciatívna. To čo sme práve povedali, je vysvetlením dôležitej skutočnosti - VIERA je dar. A keďže hovoríme o dare, ktorý dáva Boh, presnejšie treba povedať, že je to nezaslúžený Boží dar - milosť. Toto som dlho vo svojom živote nevedel pochopiť (a asi ani to nikdy úplne nepochopím), veď predsa JA verím, ako to teda môže byť dar od Boha. Kto neskúsil, nevie, o čom hovorím. Ale nemajte strach. Recept ako nato? Stačí túžiť, stačí ponúknuť srdce, stačí ukázať prázdno svojej duše, stačí otvoriť dvere, na ktoré už dávno Niekto klope a čaká, kým niekto otvorí… Stačí otvoriť a ono to príde samo… Boh vstúpi a začne napĺňať tvoje srdce. A odrazu zistíš, že veríš, že toto je viera, že toto je Boh. Opakovaná túžba sa stane každodennou záležitosťou. Naučíš sa každodenne túžiť. Vytvoríš si čnosť. Čnosť viery. Viery, ktorú ti dá Boh. Pozor ale! Viera bez skutkov je viera mŕtva. Aké budú potom moje skutky, keď uverím? Platí jednoduchá logika - môže milovaný nemilovať? Môže obdarovaný nedávať ďalej? Ak človek zažije Božie objatie, ak láskou odpovedá na Božiu lásku - teda ak verí, bude iba milovať. Toto je kresťanstvo, toto je naše náboženstvo, toto je náš Boh. Ježiš, ktorý miluje. A človek, ktorý nemôže robiť ináč, len tak ako jeho Majster. Azda sme pochopili, že všetko je to teda o Bohu. On je ten dôležitý. Jeho láska je tá podstatná. A my? My sa len pridáme, my len necháme jeho milosť viery v nás premieňať naše srdcia. A náš život sa bude meniť. Keď som milovaný, neviem nemilovať… Keď som požehnaný, musím sa o požehnanie deliť… Keď mi je dopriate, neviem inak, ako dopriať aj druhým… Toto je viera, toto je Ježiš, toto je človek, toto som ja… Toto je šťastný život veriaceho človeka!
| Prorok | Posolstvo |
|---|---|
| Izaiáš | Boh utešuje svoj ľud a zľutúva sa nad biednymi. |
| Zachariáš | Pozdravte Kráľa, ktorý prichádza, spravodlivý a prináša spásu. |
| Sofoniáš | Boh chce odovzdať svojmu ľudu spásonosný výkrik. |