V tomto článku sa pozrieme na históriu rímskokatolíckej cirkvi v Revúcej, jej pamiatky a udalosti, ktoré ju formovali.
Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca v Revúcej
Najstaršie Zmienky a Vývoj Osídlenia
Prvá písomná zmienka o Liptovských Revúcach je z roku 1233. Ako obec patrí medzi najstaršie liptovské usadlosti. Táto zmienka sa viaže k menu uhorského kráľa Ondreja II., ktorý v roku 1233 daroval Hundkontovi tri poplužia zeme, z toho aj názov (Terra Reucha) za mnohé služby preukázané kráľovi.
Dlhodobo sa tradovalo, že najstaršou zachovanou písomnou zmienkou o Revúcej je listina z roku 1357, v ktorej by mal byť spor o časť poľa na hranici chotárov medzi Revúcou a susednou obcou Muránskou Dlhou Lúkou. Podľa posledných výskumov tento údaj nemožno pokladať za hodnoverný, lebo originál spomínanej listiny do dnešných dní nie je známy.
Hoci je písomne doložené, že už v prvej polovici 14. storočia došlo k osídľovaniu v hornej časti povodia Muráňa, za doteraz najstaršiu zachovanú písomnú zmienku o nej je možné považovať portálny súpis Gemerskej župy z roku 1427.
Rímskokatolícky Kostol sv. Vavrinca
K najstarším kultúrnym pamiatkam mesta patrí rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca. Je to neskorogotická stavba z druhej polovice 15. storočia s renesančné upravenou loďou. Kostol upravovaný v roku 1892 je jednoloďová stavba s presby tériom s polygonálnym uzáverom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou.
Presbytérium s vydláždenou klinovou profiláciou je zaklenuté rebrovou hviezdicovou klenbou. V presbytériu je neskorogotické pastofórium a lomený gotický portál. Veža je klasicisticky upravená a krytá ihlancom.
Pseudogotický hlavný oltár zhotovil rezbár Július Fuhrmann. Uprostred neho sú pôvodné neskorogotické tabuľové obrazy z čias okolo roku 1500, predstavujúce výjavy zo života sv. Quirína. Je na nich zobrazené vypočúvanie svätca pred vladárom, jeho bičovanie, stínanie a pochovávanie. Vedľa novej sochy sv. Vavrinca sú po oboch stranách tabuľové maľby dvoch rádových svätcov a biskupa, z čias okolo roku 1500. Pozornosť upúta baroková krstiteľnica mušľovitého tvaru z červeného mramoru z 18. storočia.
Niektorí autori uvádzajú, že bol postavený v 14. storočí. Ďalší uvažujú, že vznikol pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia.
Začiatok 16. storočia - pri rímskokatolíckom kostole sv. Vavrinca diakona bola pravdepodobne zriadená farnosť. Dokladom toho by mohol byť odtlačok pečatidla, doteraz najstaršej známej zmienky o revúckej cirkvi. V jeho kruhopise je text: "Sigill. Eccl. N. Rötz. ad. s. Laur. Mart.
Júl 1556 - Nájazdom do Muránskej doliny vtrhli Turci aj do Revúcej. Záznamy o ich pustošení sa nezachovali. Traduje sa, že ju vyrabovali a vypálili tak, že na Malorevúckej, dnešnej Tomášikovej ulici, založili na troch miestach oheň. Horiacim vencom vytvoreným zo smoly zapálili Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona. Väčšia časť mesta ľahla popolom a zhorel aj mestský archív.
16.- 17. storočie Revúca prekvitala zásluhou rozvoja železiarstva a remesiel. K prosperujúcim tkáčom, súkenníkom a kováčom sa v meste usadzovali kožušníci, ševci, remenári, čižmári, valchári, garbiari, gubári, sviečkari, hrnčiari, mlynári a pribúdali ďalší.
Ďalšie Významné Pamiatky a Udalosti
Druhou najstaršou kultúrnou pamiatkou mesta je ev. a. v. kostol. V tomto chráme Božom bolo 16. septembra 1862 slávnostne otvorené Slovenské ev. a. v. gymnázium - Prvé slovenské gymnázium, ktoré svoju činnosť vyvíjalo v rokoch 1862-1874. To je text pamätnej tabule na evanjelickom kostole od výtvarníka Petra Balogha, ktorú pri príležitosti celonárodných osláv 130. výročia založenia gymnázia, konaných 9.-10. septembra 1992, slávnostne odhalil generálny biskup ev. a. v.
Kultúrnou pamiatkou je aj poschodový mestský dom s manzardovou strechou a bočnými rizalitmi, postavený v klasicistickom slohu na námestí v roku 1809. V jeho priečelí je obraz Themidy, bohyne zákonného poriadku.
Na námestí je ďalšia kultúrna pamiatka - mestský hostinec, neoklasicistická jednoposchodová budova, postavená podľa plánov Ing. Júliusa Reussa.
Blízko námestia, na začiatku Muránskej ulice, stojí rodný dom armádneho generála Rudolfa Viesta, kultúrna pamiatka. Pri stom výročí narodenia mu bola na rodnom dome dňa 24. septembra 1990 odhalená pamätná tabuľa.
Kultúrnou pamiatkou je aj pomník obetiam prvej svetovej vojny postavený na námestí.
Na Tomášikovej ulici, na symbolickej skale je pamätná tabuľa, ktorá bola odhalená na dnes už asanovanom dome 16. decembra 1965.
Deň oslobodenia mesta pripomína tabuľa na Strednom odbornom učilišti obchodnom. Odhalená bola v deň 30. výročia oslobodenia Revúcej - 25. januára 1975.
Pri celonárodnej spomienke venovanej 150. výročiu narodenia PhDr. Ivana Branislava Zocha bola dňa 25. júna 1993 odhalená jeho busta vyhotovená zo zbierok ľudu, ktorej autorom je Štefan Novotný.
Na miestnom cintoríne odpočívajú slovenskí národovci Samuel Ormis, Matej Nandrássy, Samuel, Ľudovít a Adolf Reussovci, ako i Gustáv a Július, ktorých hroby sa nezachovali.
Z úcty k dielu MUDr. Gustáva Reussa na náhrobku jeho rodičov odhalil 22. júna 1988 náhrobnú tabuľu vtedajší predseda Mestského národného výboru Michal Gažúr.
Prvé Slovenské Gymnázium
Pôvodná budova Prvého slovenského gymnázia je národnou kultúrnou pamiatkou so stálou expozíciou. Zriadili ju ako pamätné izby pri 100. výročí založenia gymnázia.
V súčasnej expozícii sa návštevníci oboznámia s históriou Revúcej, so založením Prvého slovenského gymnázia, jeho účinkovaním a násilným zatvorením, s históriou Československého štátneho reálneho gymnázia v Revúcej. V expozícii má svoje trvalé miesto osobnosť armádneho generála Rudolfa Viesta. Zaujímavou časťou je rozvoj mesta a jeho školstva.
Na budove sú umiestnené dve pamätné tabule. Tabuľa od Arpáda Račku, odhalená 29. mája 1970, sprítomňuje obdobie, keď sa tu po prvýkrát na Slovensku začalo vo všetkých predmetoch vyučovať a vzdelávať v rodnom jazyku. Druhá tabuľa od revúckeho výtvarníka Petra Balogha je venovaná PhDr. Ivanovi Branislavovi Zochovi, pedagógovi, polyhistorovi, publicistovi a priekopníkovi telesnej výchovy na Slovensku.
V roku 1992 bola zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok.
Novšia budova Prvého slovenského gymnázia, národná kultúrna pamiatka, klenot slovenského národa, bola postavená v najťažšom národnom útlaku zo zbierok a darov ľudu. V súčasnosti sa rekonštruuje.
Aj na novšej budove gymnázia sú pamätné tabule. Tabuľa venovaná Samuelovi Ormisovi, kultúrna pamiatka, bola odhalená 20. augusta 1930. Tabuľa venovaná stému výročiu Prvého slovenského gymnázia bola odhalená 16. septembra 1962. Pôvodnú mramorovú tabuľu však vandali zničili, preto v roku 1987 na ňu nainštalovali bronzovú tabuľu s pôvodným textom.
Pamätná tabuľa od akademického sochára Arpáda Račku odhalená 17. mája 1968 je venovaná Martinovi Kukučínovi, študentovi Prvého slovenského gymnázia. V roku 1975 bola zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok.
Od toho istého autora je pamätná tabuľa, ktorú odhalili 29. mája 1970 pri príležitosti 50. výročia vzniku Československého štátneho reálneho gymnázia v Revúcej.
Pred novšou budovou Prvého slovenského gymnázia, národnou kultúrnou pamiatkou, je umiestnený pomník slovenského historika profesora Júliusa Bottu od akademického sochára Frica Motošku. Pomník bol postavený zo zbierok ľudu na podnet miestnej pobočky Matice slovenskej. Odhalili ho 20. októbra 1929 na námestí v Revúcej. Pomník je kultúrnou pamiatkou.
Prvé slovenské gymnázium v Revúcej
Významné Osobnosti
Medzi významné osobnosti spojené s Revúcou patria:
- Samuel Reuss a jeho synovia, zberatelia slovenských ľudových rozprávok.
- Gustáv Maurícius Reuss, významný botanik, národopisec a literát.
- Rudolf Viest, armádny generál.
- Július Botto, slovenský historik.
Tabuľka: Významné Osobnosti Revúcej
| Meno | Dátum narodenia | Dátum úmrtia | Činnosť |
|---|---|---|---|
| Samuel Ormis | 1. júl 1824 | 18. október 1875 | Národovec |
| Gustáv Reuss | 4. január 1818 | 12. január 1889 | Lekár, botanik, spisovateľ |
| Rudolf Viest | 24. september 1890 | Neznámy | Armádny generál |
| Július Reuss | 7. jún 1816 | 21. apríl 1872 | Národopisec |
Záver
História rímskokatolíckej cirkvi v Revúcej je neoddeliteľnou súčasťou bohatého kultúrneho dedičstva tohto mesta. Od gotického kostola sv. Vavrinca po významné osobnosti a udalosti, ktoré formovali jeho vývoj, Revúca zostáva dôležitým miestom pre slovenskú históriu a kultúru.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #revuca