Baníctvo má na Slovensku bohatú a hlboko zakorenenú históriu, ktorá formovala kultúru, zvyky, architektúru aj ekonomiku celých regiónov. Mnohé slovenské mestá, ako Banská Štiavnica, Kremnica či Banská Bystrica, sú preslávené už od stredoveku vďaka baníctvu. Banícke piesne, uniformy, sprievody či povestná „permonícka“ symbolika pretrvávajú dodnes ako unikátne kultúrne dedičstvo.
Deň baníkov patrí medzi najvýznamnejšie profesijné sviatky, ktoré si pripomíname na Slovensku aj v mnohých ďalších krajinách. Baníci boli a stále sú symbolom tvrdej práce, statočnosti a vytrvalosti - pretože odvaha ísť tam, kde ostatní nechcú, je skutočným znakom hrdinstva. Vznik samotného Dňa baníkov je spojený s potrebou uctiť si prácu baníkov a pripomenúť si aj obete banských nešťastí.
V minulosti išlo o fyzicky extrémne náročnú prácu, kde každý deň predstavoval riziko. Baníci sa denne stretávajú s nebezpečenstvom, ktoré si bežní ľudia často ani neuvedomujú. Dnes je baníctvo vďaka moderným technológiám bezpečnejšie, no riziká stále pretrvávajú.
Aj keď sa množstvo baní dnes zatvára alebo transformuje, baníctvo stále zohráva dôležitú úlohu. Nech už baníctvo v budúcnosti vyzerá akokoľvek, odkaz a energia baníkov zostanú navždy zapísané v našej histórii. Patrí im veľká poklona a slová: Zdar Boh!
Banská Štiavnica, mesto s bohatou baníckou históriou.
Staré Hory: Banícka obec s bohatou históriou
Obec Staré Hory (Alten Gepirg) patrí k najstaršej baníckej obci v regióne, kde sa ťažila strieborná a medená ruda. Najväčší rozvoj ťažby a spracovania rúd bol v období stredoveku a za čias Turzovsko-Fugerovskej mediarskej spoločnosti známej pod názvom Ungarischer Handel. V tejto sekcii sa postupne zoznámime s jednotlivými časťami starohorskej doliny a ich baníckou, hutníckou a uhliarskou históriou.
Keď prichádzame od Banskej Bystrice na Staré Hory ako prvá nás víta časť Potkanová (Ratzengrund) s dedičnou štôlňou Ferdinand, hňeď za ňou je Malá zelená dolina potom prejdeme okolo Veľkej zelenej doliny (ktorá sa nachádza v pravo ) a vchádzame na Staré Hory (Altengepirg) z kade sa dostaneme na Tureckú, na Richtárovú (Richtergrund) a do doliny Haliar (Helliar). Ďalej na sever pokračujeme cez Jelenec (Hyrschengrund) s blízkymi osadami Prašnica (neďaleko stará cesta cez Chytrô), Valentová, Rybô.
Gelnica a štôlňa Jozef: Cesta do hlbín histórie
História slovenských baní je stovkami kilometrov štôlní a šácht prepletená s tajomnými príbehmi o permoníkoch, trpaslíkoch a škriatkoch. Vo folklóre sú to bytosti, ktoré obývali a strážili bane. Slovo permon je odvodené z nemčiny. Permoníci majú veľkú hlavu, tvár s dlhou bradou, široké plecia a krátke nohy. Sú oblečení ako baníci a v ruke nosia lampáš, lucernu či svetlo. Ak sa objavia, ohlasujú nešťastie. Ale môžu predznamenať tiež nájdenie žily drahého kovu. Ak baník stretol permoníka, musel ho pozdraviť hlasným, ráznym a okamžitým pozdravom: „Zdar, Boh!“.
Permoník, mytologická postava spojená s baníctvom.
Gelnica bola oddávna predurčená na ťažbu strieborných a medených rúd. Meď bola rozšíreným materiálom, striebro sa vysoko cenilo. Dedičná štôlňa Jozef sprístupňovala juhovýchodnú časť Gelnickej žily, jej celková dĺžka je viac ako jeden a pol kilometra. V minulosti štôlňa slúžila na odvodnenie vyššie položených obzorov. K jej uzavretiu došlo v polovici 19. storočia v súvislosti s úpadkom ťažby medi. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia ju nanovo otvorili. Cieľom bolo prepojiť štôlňu s nižšie položenými chodbami na žile Krížová vetracím komínom.
Štôlňa Jozef bola jedná z mnohých gelnických banských štôlní, ktorá otvárala žilu medených rúd, takzvanú „gelnickú žilu“. To znamená, že v úrovni terénu bola vyrazená čo najnižšie. Tak, aby podfárala všetky vyššie položené bane na tejto žile. Aby ich postupne odvodňovala a privádzala do nich čerstvý vzduch. Takéto dlhé odvodňovacie chodby sa volajú „dedičné štôlne“. Práva na nich sa dedili z pokolenia na pokolenie. Zároveň sa razili veľmi dlhú dobu. Dedičnú štôlňu razili niekoľko generácií.
Dnes sa už v okolí Gelnice neťaží. Baňa Jozefka ukončila svoju činnosť v druhej polovici 19. storočia. Celú štôlňu zatopili a zavalili. V 50. rokoch minulého storočia ju komunisti znovu otvorili kvôli geologickému prieskumu. Poslednýkrát bola prístupná v 80. rokoch minulého storočia. Jozefka sa vtedy vyčistila a zabudovala do novej výstuže. Prvých 500 metrov sa prebudovalo a chodba sa rozšírila.
V auguste 2016 bola štôlňa sprístupnená pre verejnosť a stala sa súčasťou expozície Baníckeho múzea v Gelnici. Banskí nadšenci pred štôlňou Jozef vybavili všetky potrebné povolenia na banskú činnosť a baňu sprístupnili oficiálne. Magická štôlňa je ich hobby, odpracovali tu už veľa víkendov. Banícke múzeum v Gelnici, ktorého súčasťou je dnes aj banský skanzen a štôlňa Jozef, ponúka návštevníkom jedinečný pohľad do histórie baníctva v regióne.
Handlová: Mesto uhlia a spomienok
Mesto Handlová je známe ťažbou uhlia už minimálne jedno storočie. Oficiálny začiatok Bane v Handlovej sa síce datuje do roku 1909, ale prvé písomné zmienky o použití uhlia pochádzajú zo 18. storočia. Priemyselná ťažba uhlia v Handlovej začala v júli 1909 a v septembri 2021 bola ukončená. Počas tohto obdobia bolo v Handlovej vyťažených 82 295 940 ton hnedého uhlia. Stodvanásť ročná história ťažby uhlia v meste bola prínosom pre hospodárstvo celého Slovenska a ovplyvnila vývoj regiónu Hornej Nitry.
V Handlovej sa nachádza expozitúra Cesta uhlia, ktorá sídli v budove, ktorá bola v prvom desaťročí 20. storočia postavená ako administratívna budova Rakúsko-Uhorskej banskej spoločnosti. Najprv spolu „sfárame“ do podzemia, pivničných priestorov imitujúcich staré štôlne vystužené drevom. Na dôchodku tu odpočíva napríklad približne storočný vŕtaco-brázdiaci stroj značky Siemens alebo banský hunt (voz na odťažbu uhlia). Nasleduje ďalšie podlažie, kde sa mení spôsob zabezpečovania banských pracovísk, drevo sa strieda s oceľovými výstužami. Tento priestor dokumentuje modernizáciu banských prác a posun k mechanizácii. Aj na treťom, poslednom podlaží si môžete prezrieť práce Janka Procnera, ukážky zo života baníkov originálne vyvedené v keramike a drevorezbu Matka Zem. Informácie o skúmaní nových ložísk, pracovnom oblečení, uniforme alebo banských lampách vás čakajú.
Expozícia Cesta uhlia v Handlovej.
10. august je zapísaný v slovenskom kalendári ako pamätný deň - Deň obetí banských nešťastí Slovenskej republiky. Tento pamätný deň reaguje najmä na banícku tragédiu, ktorá sa udiala v pondelok 10. augusta 2009 v bani Handlová. Ťažká banícka práca a banské prostredie uzavrelo v pondelok 10. augusta 2009 životy 9 baníkov a 11 banských záchranárov. Pre banícke mesto má tento pamätný deň špeciálny význam a názov - Deň bielych ruží. Každoročne si tento pamätný deň v Handlovej pripomínajú zástupcovia mesta, ústavní činitelia, predstavitelia samospráv, inštitúcií a verejnosť. Biele ruže nájdeme na pamätníkoch baníkom po celom Slovensku.
Pamätník baníkov na Ul. 29. augusta v Handlovej si ľudia spontánne vybrali v roku 2009 ako miesto piety a spomienky. Položením bielej ruže vzdávajú ľudia úctu baníkom aj z iných miest, ktorí zahynuli pri výkone svojho povolania v baniach na celom Slovensku. Pre mesto je vzácne, že banícke spolky a cechy na území Slovenska tento symbol prijali a v rôznych kútoch baníckych miest sú banícke pamätníky ovenčené bielymi ružami.
V tento pamätný deň si Slovensko pripomína v roku 2023 spolu 476 obetí banských nešťastí, ktoré sa stali v baniach v regióne Hornej Nitry a viac ako 300 doteraz historicky zmapovaných banských tragédií, ktoré sa udiali v baniach ťažiacich kovy na Slovensku.
Sociálne istoty a život baníkov
V baniach alebo ich okolí obvykle pracovali celé rodiny - muži, ženy i deti. Detská práca bola v tom čase prirodzená, dokonca ju povoľovali uhorské zákony. Baníci mali v niektorých obdobiach zabezpečené aj aké-také sociálne istoty, napríklad aj vďaka bratskej pokladnici. Do nej prispievali banskí robotníci a v prípade potreby boli z jej fondov vyplácané starobné, sirotské, vdovské a nemocenské dôchodky. Z týchto zdrojov boli financované aj podnikové nemocnice a školy.
Zamestnávateľ obvykle zabezpečoval pre svojich zamestnancov aj ubytovanie neďaleko bane, a tak v mnohých baníckych mestách a osadách vznikali banícke kolónie. Jedna vznikla aj v 19. storočí v Slovinkách pod názvom Kolonija. Nachádzalo sa v nej množstvo bytov a domčekov vybavených vodovodom a elektrinou.
S baníctvom však nebola spätá len práca, rôzne banícke zvyky a prejavy umeleckej tvorivosti, ale, žiaľ, aj nešťastia.