Modlitba svätého ruženca má hlboké korene v histórii kresťanstva a je spojená s mnohými svätcami a udalosťami. Jednou z významných postáv, ktoré sa zaslúžili o šírenie tejto modlitby, bol blahoslavený Bartolomej Longo. V tomto článku sa pozrieme na jeho život, dielo a na históriu a význam modlitby svätého ruženca.
Interiér Baziliky Panny Márie Ružencovej v Pompejach
Život Bartolomeja Longa
Bartolomej Longo sa narodil 11. februára 1841 v meste Latiano v južnom Taliansku, do katolíckej rodiny. Matka ho od raného detstva učila modliť sa ruženec. Bartolomej bol veľmi živým a nadaným dieťaťom a zaujímal sa o literatúru, šerm a tanec. Hral na klavíri a flaute, bol dirigentom školského orchestra. Počas štúdií na právnickej vysokej škole v Neapole začal prehodnocovať vieru, v ktorej bol vychovaný, a vstúpil do špiritistickej sekty.
Stal sa kňazom satana a počas jedného z rituálov upísal svoju dušu diablovi. V satanskom poblúznení zostal rok a pol. Po čase sa u neho začali prejavovať príznaky depresie, paranoje a posadnutosti. Veľmi schudol a dostal sa až na pokraj šialenstva. Počul hlas svojho mŕtveho otca, ktorý ho prosil, aby sa vrátil k Bohu. Na ceste späť k viere ho sprevádzal dominikán Radent, ktorý bol odborník na špiritizmus. Ten Bartolomeja vrátil k modlitbe ruženca a s jeho pomocou k úsiliu o život podľa Božej vôle.
Po dokončení štúdií a návrate domov sa rozhodol vstúpiť do Tretieho rádu sv. Dominika. Rehoľné meno si zvoli meno „Rosario“ - brat „Ruženec“. Dňa 17. 10. 1871 vstúpil do III. rádu sv. Dominika. Pod vplyvom redemptoristu otca Emmanuela Riberu zložil sľub čistoty. V roku 1885 uzavrel sobáš s Marianou Far-nararo de Fusco. Zároveň si však sľúbili, že budú žiť v čistote, ako brat a sestra.
Blahoslavený Bartolomej Longo
Pôsobenie v Pompejach
V roku 1872 sa Bartolomej vydal do Pompejí, kde sa stretol s veľkou duchovnou biedou. Polorozpadnutý kostol, ľud chabý vo viere a neschopný modlitby, nevzdelaný farár, starajúci sa o všetko iné než o farnosť, rozšírená poverčivosť. Bartolomej pochopil, že ho Boh priviedol na toto miesto, aby tu pomáhal chudobným vo viere.
Neskôr napísal: „Napriek pokániu som bol neustále prenasledovaný myšlienkou, že patrím satanovi a stále som jeho otrokom a že na mňa čaká v pekle. Keď som na to myslel, dostal som sa do stavu zúfalstva a bol som blízko samovraždy. Vtedy som v srdci počul ozvenu slov otca Alberta, ktoré opakoval po Panne Márii: „Ten, kto rozširuje môj ruženec, bude spasený.“ Tieto slová osvietili moju dušu. Padol som na kolená a zvolal som: „Ak sú tieto slová pravdivé, budem zachránený, pretože neopustím túto spustošenú zem, kým tu nerozšírim tvoj ruženec.“
V roku 1875 začal zabezpečovať náboženské obrazy do kostola a v novembri dostal poškodený obraz Božej Matky - Kráľovnej ruženca, pochádzajúci z neapolského starožitníctva. Postaral sa o jeho odborné zreštaurovanie. Dňa 13. 2. 1876 ho Bartolomej s veľkou úctou nainštaloval ako oltárny obraz na podstavec z lurdského mramoru. Laický katechéta začal plánovať veľkolepú baziliku pre Kráľovnú ruženca, ktorú odôvodňoval potrebou pútnického miesta.
Už 8. 5. 1876 bol biskupom posvätený základný kameň a Bartolomej začal horlivo zháňať potrebné materiálne prostriedky. Písal do časopisov, žobral, žal chválu i útoky novinárov, prejavy nenávisti zo strany ateistov, aj závisť od niektorých z kléru. Z lásky k Panne Márii sa stal aj spisovateľom. Brožúru s názvom „Pätnásť sobôt“ vydal už 15. 8. 1877 a rozvinul tému kristologického a kontemplatívneho ducha ruženca. Od roku 1884, v ktorom sa mu podarilo založiť tlačiareň, vydával časopis „Ruženec a Nové Pompeje“ a publikoval mnoho ďalších kníh na podporu života modlitby.
Na Bartolomejov podnet ustanovil pápež Lev XIII. v roku 1883 mesiac október za mesiac modlitby ruženca. V roku 1887 bola dokončená bazilika. Hneď vedľa nej postavil sirotinec. V marci 1894 odkázal všetky diela Apoštolskej stolici a nový chrám bol zároveň poctený titulom pápežskej baziliky. V roku 1897 založil kongregáciu Dcér sv. Ruženca. V roku 1922 napr. ešte založil druhý hospic pre dievčatá väznených rodičov. Za celoživotné dielo mu bolo 30. 5. udelené čestné občianstvo mesta Pompeje.
Bartolomej Longo zomrel 5. októbra 1926 vo veku 85 rokov, na obojstranný zápal pľúc. Pochovaný bol v plášti rytiera gardy kríža Svätého hrobu k nohám trónu jeho láskyplnej Kráľovnej, ako si prial. 8. mája 1934 bol začatý beatifikačný proces. 26. októbra 1980 bol tento bývalý satanista, ktorý konvertoval a stal sa šíriteľom modlitby ruženca, povýšený k úcte na oltári. Ján Pavol II. vyhlásil, že život Bartolomeja Longa je „modelom pre dnešných laických katolíkov“. Jeho pamiatka sa slávi 6. októbra.
Fasáda Baziliky Panny Márie Ružencovej v Pompejach
História a význam modlitby ruženca
Modlitba ruženca vznikala postupne. Aj keď sa pripisuje dominikánom, nie je to celkom tak. Počiatky tejto modlitby siahajú do 11. storočia, keď sa mnísi v kláštoroch modlili breviár, ktorého súčasťou bolo všetkých 150 žalmov. Už v 12. storočí sa medzi rehoľníkmi a mníchmi objavujú veľkí mariánski ctitelia, medzi nimi najmä Bernard z Clairvaux. V tom čase boli Otčenáše nahradené modlitbou Zdravas, Mária. Táto modlitba sa začala nazývať žaltárom Panny Márie, keďže sa skladala zo 150 Zdravasov.
Ozajstný rozkvet ruženca sa začal v 15. storočí. Dominikán, blahoslavený Alan de la Roche, ktorý 150 Zdravasov rozdelil na 15 desiatkov, urobil zásadnú vec vo vývoji ruženca. Od buly Pia V. sa modlitba ruženca viac-menej nemenila. Podľa mnohých legiend Panna Mária odovzdala ruženec svätému Dominikovi Guzmánovi, ktorý žil v 13. storočí. Tento fakt, ktorý, pochopiteľne, nemá historické potvrdenie, rozšíril najmä dominikán Alan de la Roche.
S modlitbou svätého ruženca počas októbra sú spojené aj odpustky. „Môžu ich získať tí, čo sa modlia ruženec v kostole, v kaplnke alebo v rodine, v rehoľnom spoločenstve, alebo nábožnom združení. Musia byť splnené aj tradičné podmienky k odpustkom ako sv. spoveď, sv. prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca.“
Ruženec má christologický charakter. Zdôrazňovali to už aj viacerí pápeži. Napríklad pápež Pavol VI. „Lebo z evanjelia sa čerpajú ružencové tajomstvá i hlavné formuly. Ďalej z evanjelia, keď sa pripomína radostné anjelské pozdravenie a nábožný súhlas Márie, veriaci čerpajú inšpiráciu, ako sa majú nábožne modliť ruženec. Napokon primeraným opakovaním anjelského pozdravenia sa predkladá jedno zo základných tajomstiev evanjelia, tajomstvo Vtelenia Slova, o ktorom sa uvažuje vo zvlášť dôležitej chvíli, keď anjel zvestoval posolstvo Márii.
Christologický charakter ruženca zdôraznil aj sv. Ján Pavol II. „Vážnosťou jednotlivých častí zahŕňa vo svojej celistvosti hĺbku celého evanjeliového posolstva a je akoby jeho súhrnom. Je ozvenou Máriinej modlitby, stále sa opakujúceho Magnifikatu za dielo vykupiteľského vtelenia, ktoré sa začalo v jej panenskom lone. S ružencom vstupuje kresťanský ľud do Máriinej školy, aby sa tu dal voviesť do kontemplácie krásy Kristovej tváre a zakúšania hĺbky jeho lásky.
Andrej Radlinský tiež vysvetľuje, prečo by sme sa mali modliť ruženec. Poukazuje, že za starodávnych čias bolo zvykom pliesť z krásnych voňavých ruží veniec a darovať ho významným osobnostiam ako prejav cti. A takáto česť patrí Matke Márii, „lebo ona priniesla na svet najväčšieho víťaza nad hriechom, diablom a smrťou. Sluší sa teda, aby sme aj jej uplietli a darovali víťazný veniec“.
Ružencové bratstvá
Korene vzniku ružencových bratstiev siahajú hlboko do minulosti, prakticky už do prvej polovice 13. storočia, keď podľa legendy modlitbu posvätného ruženca prijal od Panny Márie sv. Dominik, zakladateľ Rehole kazateľov (dominikánov), ako účinný prostriedok rozjímania nad udalosťami Kristovho života a šírenia jeho lásky medzi ľuďmi. V roku 1470 ho založil blahoslavený Alan de la Roche (1428-1475). Ružencové bratstvo v Katolíckej cirkvi po prvýkrát schválili v roku 1475 vďaka úsiliu bl. Alana de la Roche.
Medzi laikmi v šírení ružencovej modlitby obzvlášť vynikal laický dominikán, bl. Bartolomej Longo (1841-1926), ktorého pápež Ján Pavol II. nazval „apoštol ruženca“. Ružencové bratstvo je združenie duchovne zjednotených veriacich formovaných dominikánskou spiritualitou, ktorí si osobitným spôsobom uctievajú Pannu Máriu a modlitbou posvätného ruženca vyprosujú potrebné dobrá pre seba, Cirkev a svet. Cieľom každého člena ružencového bratstva je zároveň snaha o neustály pokrok v láske k Bohu a ľuďom, o neustále premieňanie modlitby na konkrétne skutky.
Členmi ružencového bratstva sa veriaci stávajú na základe slobodného rozhodnutia, keďže tým sa zaväzujú prijať na seba všetky povinnosti a práva vyplývajúce z členstva.
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s prísľubmi Panny Márie zjavenými bl. Alanovi de la Roche:
| Číslo | Prísľub Panny Márie |
|---|---|
| 1 | Všetkým, ktorí sa budú zbožne modliť môj ruženec, sľubujem svoju zvláštnu ochranu a hojnosť milostí. |
| 2 | Tí, ktorí v modlitbe ruženca vytrvajú, dostanú zvláštnu milosť. |
| 3 | Ruženec bude mocnou ochranou proti peklu, zničí zlo, zbaví svet hriechu a zaženie blud. |
| 4 | Ruženec rozhojní čnosť a obsiahne pre duše hojné Božie milosrdenstvo. Odvráti srdcia ľudí od lásky k svetu a jeho márností a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach. Tie duše sa posvätia týmto prostriedkom. |
| 5 | Tí, čo sa mi odovzdajú cez ruženec, nezahynú. |
| 6 | Toho, kto bude zbožne recitovať môj ruženec, uvažujúc nad tajomstvami, nikdy nepremôže nešťastie, nezažije Boží hnev a nezomrie náhlou smrťou. Hriešnik sa obráti, vytrvá v milosti a zaslúži si večný život. |
| 7 | Kto sa zasvätí môjmu ružencu, nezomrie bez sviatostí Cirkvi. |
| 8 | Tí, čo budú verne recitovať môj ruženec, budú počas svojho života a po smrti účastní Boieho svetla a plnosti jeho milostí, vlastných svätým. |
| 9 | Ihneď vyvediem z očistca duše zasvätené môjmu ružencu. |
| 10 | Deti môjho ruženca sa budú tešiť veľkej sláve v nebi. |
| 11 | Čo budeš žiadať prostredníctvom ruženca, to dosiahneš. |
| 12 | Tým, ktorí budú šíriť môj ruženec, sľubujem pomoc vo všetkých ich potrebách. |
| 13 | Dosiahla som od svojho Syna, že všetci členovia Ružencového bratstva budú mať svojich orodovníkov v živote a v smrti, celý nebeský dvor. |
| 14 | Tí, ktorí sa zbožne modlia môj ruženec, sú moje milované deti, bratia a sestry Ježiša Krista. |
| 15 | Zasvätenie sa môjmu ružencu je zvláštne znamenie predurčenia. |
Život Bartolomeja Longa je inšpiratívnym príkladom obrátenia a oddanosti modlitbe ruženca. Jeho práca v Pompejach priniesla ovocie v podobe obnovenia duchovného života a vybudovania významného pútnického miesta. Modlitba ruženca, ktorú šíril, zostáva dôležitou súčasťou kresťanskej tradície a duchovnosti.