Sviatok svätej Kataríny Alexandrijskej, ktorý každoročne pripadá na 25. november, je na Slovensku jedným z najvýraznejších sviatkov na prelome jesene a zimy. 25. november na Slovensku patrí ženám s menom Katarína. Toto meno má svoj pôvod v Grécku, slovo „Katharos“ opisovalo niečo čisté a mravné. Už 25. novembra oslavujú Kataríny svoje meniny. Toto meno patrí na Slovensku medzi zaužívané a oslovujeme ich Katka, Katarínka, Katuška. Potešte svoju Katarínu, Katušku, Katku krásnou kyticou ruží alebo inou kyticou. Meno Katarína pochádza z gréckeho Katharos, čo znamená čistý, mravný, alebo Aikateriné, čiže vždy čistá.
Nielen pre svoju náboženskú podstatu, ale aj preto, že od Kataríny sa v minulosti odvíjala zmena ročných období, gazdovia vedeli, že ak zima nepríde pri Ondrejovi či Lucii, prvý vážny mráz príde práve na „Katarínu“.
Vo svete našich prastarých rodičov mali magické povery a tajomné tradície svoje nenahraditeľné miesto. Neboli totižto iba súčasťou kultúry, ale aj bežného života. Pripomeňme si tradície, zvyky, povery a pranostiky tohto neskorého novembrového dňa.
Životaschopnosť Katarín je vysoká, no ich zdravie sa vyznačuje nestálosťou, pretože ich priveľmi ovplyvňujú stavy nálady. Kataríny či Katky sa nedajú ľahko ovplyvniť a neraz si nestihnú veci dôkladne premyslieť. Ovplyvňuje ich planéta Slnko a ich farba je žltá.
Svätá Katarína sa považuje za prvý stridží deň. Na tento deň, rovnako ako na všetky stridžie dni sa vzťahovalo veľa rôznych praktík a zákazov, ktoré bolo treba dodržiavať. Niektoré obyčaje sa však regionálne odlišovali a zopár si priblížime.
Svätá Katarína a jej príbeh
Životný príbeh svätej Kataríny, ktorá sa v mnohom vymykala štandardnému obrazu žien svojej doby, legendy situujú do Alexandrie okolo roku 300. Kresťania celého sveta oslavujú svätú Katarínu ako patrónku mladých dievčat a vydatých žien, ale aj učiteľov, študentov, či dokonca univerzít. Príbehy o nej hovoria ako o vzdelanej a múdrej žene, ktorá sa obrátila ku kresťanskej viere vďaka pútnikovi, ktorí jej daroval obraz Svätej rodiny.
Stala sa z nej nielen neochvejná kresťanka, ale aj sebavedomá rečníčka a svojou odvahou zaujala aj vtedajšieho vládcu- cisára. Ten mal poslať svojich najmúdrejších mužov aby ju presvedčili, nech sa vzdá svojej viery. Katarína však rozumne argumentovala učencom 3. storočia a dokonca si dovolila kritizovať aj rozhodnutia samotného cisára. Ako reakciu dostala od neho ponuku na sobáš, ktorú však odmietla. Následne bola kruto mučená a zabitá. Svätá Katarína je patrónkou mlynárov, dievčat, filozofov, ošetrovateliek a umierajúcich. Preto sa k tomuto dňu spájali mnohé zvyky.
Požiadal Katarínu o ruku, ale ona ho odmietla a to sa jej stalo osudným. Uväznili ju, mučili na kolese s bodákom, ktorý ju mal za živa trhať. Koleso sa však rozpadlo vďaka blesku. Cisár ju dal šťať, ale zo žíl jej tieklo mlieko namiesto krvi a preto sa stala patrónkou mlynárov.
Svätá Katarína sa narodila v bohatej rodine v Alexandrii. Od mladosti bola vzdelaná, zvedavá, výrečná a veľmi pracovitá. Verejne protestovala proti uctievaniu pohanských bohov a vyzvala cisára Maxentia, aby sa dal na kresťanskú vieru. Ten ju postavil pred 50 predných učencov a filozofov, aby sa ju snažili odhovoriť od kresťanstva, no nepodarilo sa im to a cisár ich dal všetkých upáliť.
Kláštor sv. Kataríny
Kláštor sv. Kataríny sa zaraďuje medzi najstaršie a najvýznamnejšie kresťanské pamiatky sveta a je považovaný za prvý kresťanský kláštor vôbec. Stojí na úpätí hory Sinaj - Mojžišovej hory vo výške 1570 m. nad morom, na mieste, kde podľa Starého zákona Boh prehovoril k Mojžišovi z horiaceho kra.
Pôvodná kaplnka na mieste kláštora vyrástla v roku 342, v roku 537 dal cisár Justinián vystavať na tomto mieste kláštor podobajúci sa pevnosti, aby bol schopný odolať nájazdom nomádov.
Kláštor svätej Kataríny
Stridžie dni a ochrana pred zlými silami
Keď sa dni začali krátiť a noci predlžovať, do dediny pomaly prichádzala zima, ktorá podstatne zmenila životný rytmus ľudí. Prevahu noci nad dňom ľudia chápali ako prevahu zla nad dobrom a preto sa snažili odohnať zo svojho okolia zlé sily. Prípravy na toto obdobie sa začínali už po dni svätého Martina. Muži z dediny, najmä pastieri, mali v tomto čase dôležitú úlohu- robiť hluk. Pomáhali si dostupnými hudobnými nástrojmi, ale práskali aj bičom. Využívali všetky dostupné prostriedky, aby hlukom vyhnali čarodejnice z dedín na krížne cesty.
Hrozbu ale nepredstavovali len tie neviditeľné čarodejnice. Akákoľvek žena, ktorá sa niekomu zdala byť podozrivá, mohla byť prehlásená za strigu. Preto sa aj väčšina tradícií, ale aj príkazov či zákazov tohto dňa, vzťahovala najmä na ženy a dievčatá. Ľudia, aby boli chránení pred zlými strigami, jedli na Katarínu cesnak a potierali ním vchodové dvere do tvaru kríža. Ochranným prostriedkom pred strigami bol cesnak.
Medzi stridžie dni sa počítali dni:
- Sv. Kataríny - 25.11.
- Ondreja - 30.11.
- Barbory - 4.12.
- Lucie - 13.12.
Mužská návšteva ako ochrana
Ženská návšteva v tento deň nikoho nepotešila, práve naopak, pre gazdinú znamenala hotovú pohromu v domácnosti. Predpovedala stratu hojnosti v dome, a veštila aj smolu do ďalšieho roka. O to viac vítaní boli mužskí návštevníci, ktorí gazdinám aj vinšovali: „Katreny, Katreny, aby sa vám hrnky nebili a kury dobre niesli.“ Prítomnosť mužských návštevníkov mala na príbytok pôsobiť aj očistne, podľa našich predkov mala takáto návšteva vyhnať z domu nečisté sily. Domácnosti sa však nespoliehali iba na mužské návštevy, pred nečistými silami sa chránili aj jedením cesnaku. Tento zvyk bol bežný ešte v polovici 19. storočia.
Do domu musel na Katarínu vždy vkročiť prvý muž, žena by priniesla škody v podobe porozbíjaného riadu po celý ďalší rok. Aby sa tomu predišlo, chodievali v tieto dni po dedine chlapci „s oceľou“. Po príchode do domu predniesli vinš: „Priniesol som oceli, žeby sa vám misky nebili“. Chlapcov - vinšovníkov odmeňovali grošom, koláčikom či jabĺčkom.
Ľúbostná mágia a veštenie
Dievčatá mali na Katarínu inú zábavku, než návštevy susedov. Tento sviatok bol priaznivo naklonený vydaja chtivým slečnám, ktoré chceli mať budúcnosť pevne v rukách, a čo to si o budúcom ženíchovi vyveštiť. Namiesto domov radšej navštevovali záhrady s ovocnými stromami, aby si z nich odrezali zopár prútikov. Doma ich starostlivo vložili do vody a čakali až do Vianoc. V niektorých regiónoch ale nestačilo iba čakať, prútik bolo treba polievať každý deň, a to rovno vodou, prinesenou v ústach z potoka. Tá, ktorej sa pošťastilo a prútik jej do Štedrého dňa vykvitol, sa mala do roka vydávať.
Podľa iných povier mali rozkvitnuté prútiky znamenať aj naplnené želania. Tu však čary ľúbostnej mágie nekončili, dievčatá si totiž neveštili iba svoju svadbu, vedeli si pomôcť aj so ženíchom.
Vydajachtivé dievky si do črepníka sadili konárik čerešne, slivky alebo orgovánu, ktorý každý deň polievali vodou nosenou v ústach z potoka. Ak vetvička do Štedrého dňa zakvitla, mohla sa dievčina tešiť na svadbu.
Zákaz prác a príprava na zábavu
Dôležitosť sa prikladala aj prácam, ktoré ľudia zvyčajne vykonávali. Keďže svätá Katarína bola mučená na kolese, nesmelo sa pracovať s ničím, čo kolesá malo. Ženy teda nemohli priasť na kolovrátku, nemohlo sa ani mlieť v mlynoch a ani muži si nemohli pomáhať povozom. Okrem pradenia bolo ženám zakázané aj šitie, tkanie a vyšívanie. Podľa niektorých povier by sa im potom pri letných prácach „zberali“ prsty. Zato piecť sa smelo a dokonca patrilo, žiaci chodili po domoch a pýtali všetko potrebné na pečenie oblátok.
Naši predkovia vedeli, že onedlho príde adventné obdobie pôstu, preto mali v tento deň poslednú príležitosť sa nielen poriadne najesť, ale zaspievať a zatancovať si.
Katarínska zábava
Deň svätej Kataríny bol posledným dňom kedy bola možnosť dosýta sa najesť, ale aj posledná možnosť zabaviť sa. Počas nastávajúceho pôstu, až do svätého Štefana, sa nesmelo vyhrávať, tancovať ani vyspevovať. Večer na svätú Katarínu sa konali katarínske zábavy. Výslužku, ktorú chlapci počas dňa po dedine vyzbierali potom zaplatili občerstvenie a muzikantov na večernú zábavu.
Na Katarínu sa konali tanečné zábavy, pretože po nej v prvú nedeľu začínal advent. Tancovačky trvali do samého rána a mali ich na starosti ženy. V tento deň nesmeli vykonávať ženské práce - nesmeli šiť, priasť, vyšívať. Ženy chystali zábavu, platili muzikantom, pripravovali občerstvenie a mohli si vyberať, s kým budú tancovať. Pre partnerov mali pripravené malé darčeky.
Počas katarínskych zábav sa v mestečkách tradovala aj dámska volenka. Na niektorých dedinách sa v tento večer začínali priadky. To bolo ďalšia príležitosť na zábavu. Do kúdelnej izby priniesli ženy koláče a muži víno. Prišiel aj harmonikár, alebo iní muzikanti. Prvý večer sa zabavili a priasť začali až 26. novembra.
Staršie ženy sa ku večeru stretávali a aj počas tancovačky mali priestor na ohováranie a klebety. Skoro v každej dedine sa našla žena, ktorá bola označovaná ako striga. Z úst do úst sa o nej šírili klebety a strašidelné príbehy o tom, ako sa mení na sovu alebo ropuchu a každý sa jej v dedine bál.
Pranostiky a predpovede počasia
Tu však dôležitosť Katarínskeho dňa nekončí, predpovedali sa nielen svadby, ale aj počasie. Každý vedel, že v tento deň je milšie blato ako sneh, aby sme sa mohli potešiť bielym Vianociam.
Pranostiku, s ktorou sa spája svätá Katarína, pozná takmer každé dieťa na Slovensku. Tento deň má ale oveľa viac významov. Je to medzník, ktorý ukončuje čas zábav a radovánok, pretože prichádza to krásne zimné a predvianočné obdobie adventu.
Pranostiku, s ktorou sa spája svätá Katarína, pozná takmer každé dieťa na Slovensku. Je predsa jednou z najznámejších pranostík, ktorá do nedávnych čias aj platila.
Známe pranostiky:
- "Katarína na ľade, Vianoce budú na blate"
- "Na svätú Katarínu, skryjeme sa pod perinu"
- „Katarína na blate, Vianoce na ľade“ alebo naopak.
Katarína patrila medzi tzv. medzníkové dni roka, keď sa hodnotila úroda, plánovala práca na hospodárstve a pozoroval sa vývoj počasia. Aj preto sa ku dňu narozdiel od iných sviatkov viaže mimoriadne veľa pranostík, ktoré poznali už staré matere.
Na Slovensku koluje niekoľko verzií, ktoré sa odovzdávali celé generácie:
„Katarína na ľade, Vianoce na blate.“ - znamená, že ak je 25. november mrazivý či zasnežený, Vianoce bývajú daždivé a bez snehu.
„Katarína na blate, Vianoce na ľade.“ - opačný variant: ak je november daždivý a bez mrazov, zima príde neskôr a sviatky budú studené.
„Na Katarínu už zima chodí po komíne.“ - staré varovanie gazdom, že po 25.
Príchodom Kataríny začalo obdobie takzvaného zimného obdobia. Kedysi pastieri prestali pásť dobytok, ukončili každý zber a oslavy a začali vzdávať vďaku za celoročne nazbieranú úrodu. Za zdravé zvieratá, za všetko, čo nám dala príroda počas celého roka, ako napríklad obilie na múku a chlebík, kukuricu…, všetko to, čo si ľudia kedysi vypestovali a veľmi vážili. Ľudia ale vôbec o nič neprišli, pretože týmto dňom sa oficiálne začali a začínajú zimné zvyky.
Nedeľa po Kataríne je prvou adventnou nedeľou. Máme štyri adventné nedele, ktoré sú zavŕšené Štedrým dňom. Advent je čas sviatočný, je to čas očakávania a tešenia sa na príchod nášho spasiteľa Ježiška.
Ľudia, aby boli chránení pred zlými strigami, jedli na Katarínu cesnak a potierali ním vchodové dvere do tvaru kríža. Ďalšia zvyklosť hovorí, že najlepšia je tá kyslá kapusta, ktorá sa do sudu natlačí na Katarínu.
Ako z Kataríny „vyčítať“ Vianoce? Slováci vždy sledovali jediný jednoduchý vzorec: Katarína + mráz = Vianoce v blate alebo Katarína + dážď = Vianoce na snehu. Je to samozrejme len ľudová zvesť. No folkloristi pripomínajú, že tieto vzorce nevznikli len z povier, ale z dlhodobého pozorovania prírody. V strednej Európe totiž zima prichádza v cykloch a prvý studený vpád často po 25. novembri býva len krátky „závan“ a nie trvalá zima.
Svätá Katarína je na Slovensku viac než len meno a dátum v kalendári. Je to brána medzi ročnými obdobiami, symbol pokoja pred adventom a zároveň najväčšia jesenná meteorologická „veštkyňa“. Či „bude blato alebo ľad“ sa napokon dozvieme až s príchodom Vianoc.
Autorky: Alenka Madejová a Mgr.