Obec Veľký Slavkov sa nachádza približne 5 km severne od Popradu. Kostol, ktorý slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, stojí v čiastočne ohradenom areáli pri hlavnej ceste.
Kostol vo Veľkom Slavkove
Patrocínium a Počiatky
Patrocínium kostola je sväté. Kostol postavili v obci niekedy na prelome 80. a 90. rokov 13. storočia ako typickú jednoloďovú ranogotickú stavbu s takmer štvorcovým presbytériom, severnou sakristiou a predstavanou západnou vežou.
Vývoj a Prestavby
Okolo roku 1400 došlo k prestavbe na dvojlodie zaklenuté na centrálny osemboký pilier, pričom došlo aj k zvýšeniu obvodových múrov. Súčasne boli zväčšené okná a doplnené kamennými kružbami. Po nástupe reformácie mali prejsť veriaci na novú mieru už v roku 1521, pričom prevzali aj kostol. Ten je doložený opätovne v rukách katolíckej cirkvi až v roku 1672. V priebehu druhej polovice 18. storočia sa realizovala baroková prestavba, ktorú si vynútil požiar v roku 1767. V 70. rokoch 18. storočia obnova pokračovala ďalšími prácami, keď napríklad položili novú dlažbu a vymurovali novú tribúnu v západnej časti lode. Status národnej kultúrnej pamiatky získal kostol v roku 1963.
Architektonické Detaily
- Štyri polia krížovej rebrovej klenby s nezdobenými svorníkmi nesie osemboký centrálny pilier s priemerom necelých 60 cm.
- Južný portál predstavuje veľmi peknú ukážku gotického kameňosochárstva. Jeho špalety tvoria štyri hruškové a valcové prúty. Hlavicový pás zdobia reliéfy viničných listov so strapcami hrozna a brečtanu. Archivoltu vytvárajú prúty pokračujúce z bočných špaliet, tympanón má podobu trolistovej kružby.
- V kostole sa nachádza ranobarokový oltár z druhej polovice 17. storočia.
Kostol je z 13. storočia. Z pôvodnej neskororománskej stavby sa zachovala veža a múry lode. Presbytérium a klenba lode sú z 15. storočia. Zariadenie kostola je zväčša barokové. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje bronzová gotická krstiteľnica z roku 1439 s medeným vrchnákom z roku 1666. Organ, ktorý sa nachádza v kostole, bol postavený v druhej polovici 17. storočia. Vitráže okien sú s tematikou: „Korunovácia Panny Márie“ a „Božie milosrdenstvo“.
Časová Os Významných Udalostí
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s chronologickým prehľadom významných udalostí v histórii kostola:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| Prelom 80. a 90. rokov 13. storočia | Postavenie kostola ako ranogotickej stavby |
| Okolo roku 1400 | Prestavba na dvojlodie |
| 1767 | Baroková prestavba po požiari |
| 1963 | Získanie statusu národnej kultúrnej pamiatky |
Súčasnosť
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú saleziáni don Bosca. V súčasnosti sa tu konajú bohoslužby každý deň v týždni.
Zoznam Kňazov (Výber)
Nižšie je uvedený zoznam niektorých kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti:
- Gregor Ján ŁOJECKI - farár (1711 - 1730)
- Georg Bartholomeus Hirt (1711 - )
- Ján Stachowski
- František Koczanowicz
- Peter Peťko - piarista, nar. 1713 Hniezdne, ord.
- Ján Krstiteľ Fukier - nar. 15.1.1769 Hniezdne, ord.
- Bartolomej Fischer - nar. 24.8.1772 Hniezdne, ord. 10.
- Ján Matirko - nar. 27.6.1807 Hniezdne, ord.
- Ján Bohinsky (Bohinszki) - nar. 6.5.1804 Hniezdne, ord.
- Mikuláš Laczko - nar. 2.12.1820 Hniezdne, ord.
- Jakub Bohinsky (Bohinszki) - nar. 26.7.1841 Hniezdne, ord.
- Ján Kiss (Klein), nar. 1875 Hniezdne, ord.
- Jozef Ján Fischer, nar. 26.11.1880 Hniezdne, ord.
- Félix Szepesi (Simák) - nar. Hniezdne, piarista, ord.
- Aladár Ružbašan (Ruzsbasán), nar. 1891 Hniezdne, ord.
- Viktor Lompart, nar. 26.3.1916 Hniezdne, ord.
- Ján Regeš, nar. 1925 Forbasy, ord.
- Ľudovít Sýkora, nar. 1973 Forbasy, ord.
- Vladimír Fedorek, nar.
Význam Kostola pre Farnosť
Farský kostol je Božím domom - domom Nebeského Otca pre farnosť - rodinu rodín, pre spoločenstvo Boha a človeka. Tu je farnosť v tomto pominuteľnom čase doma. Odtiaľto pramení život nových Božích detí - krstom sa stávame Božími synmi a dcérami (miesto kde sa krstí). Od oltára vzniká jednota a sila manželstva. Tu sa živia ľudia Božím slovom a Eucharistiou. Tu prichádzame, aby sme načerpali pokoj - aby sme sa s Bohom zmierili - aby nás uzdravil od smrti a od hriechu, ktorý ju spôsobuje.
Veľký Slavkov
Použitá Literatúra
- Marián Soják a kol.: Veľký Slavkov od praveku po súčasnosť.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. D.V.