Rímskokatolícka história obce Holice, okres Dunajská Streda

Obec Holice (maď. Egyházgelle - Kostolná Gala) sa nachádza cca 15 km východne od Šamorína pri ceste do Dunajskej Stredy. Kostol je neprehliadnuteľný, stojí v strede obce.

V Holiciach už v poslednej štvrtine 12. storočia postavili románsky tehlový kostol. O jeho podobe zatiaľ veľa nevieme, keďže bol takmer úplne nahradený súčasnou reprezentatívnou dvojvežovou stavbou, ktorú postavili niekedy pred polovicou 13. storočia. Stavitelia využili prvky románskeho i nastupujúceho gotického slohu. Veľkosť chrámu svedčí o bohatstve dediny, ktorá bola v tej dobe sídlom správy bratislavského hradného panstva, zahŕňajúceho 18 obcí.

Prvý chrám postavili na tomto mieste už už v poslednej štvrtine 12. storočia. Išlo o románsku stavbu neznámej podoby, z ktorej sa v hmote dnešnej stavby zachoval len západný múr lode.

Patrocínium kostola je sv. Petra a Pavla, pôvodne sv. Petra. Prvá písomná zmienka o kostole, vtedy ešte s patrocíniom len sv. Petra, pochádza z 12. - 13. storočia.

Okolo roku 1320 bol kostol novo zaklenutý gotickou klenbou a v interiéri získal bohatú freskovú výzdobu.

V priebehu 17. storočia bola loď zaklenutá, pričom klenbu podopierajú polpiliere pri stenách. V tomto období boli k dolnej časti veží doplnené aj charakteristické ihlanovité prístavby. Súčasne bola tiež odstránená severná sakristia a vstup do nej zamurovaný.

Súčasnú podobu dostal kostol po rozsiahlej prestavbe v roku 1899 realizovanej v neogotickom slohu. Výraznými úpravami prešlo dvojvežové priečelie, ktoré bolo v spodnej časti domurované, doplnené opornými piliermi a vytvorené boli aj nový západný portál spolu s rozetou a združeným oknom nad ňou. Oporné piliere boli doplnené aj na južnej a severnej strane lode. Úpravou prešli všetky okná na lodi i presbytériu.

V prvej štvrtine 20. storočia bol nadmurovaný pôvodne trojuholníkový štít medzi vežami do súčasne rovnej podoby. Nástenné maľby z čias gotiky objavili až v roku 1990, odkryté a reštaurované boli v rokoch 1991 - 92. V druhej polovici roku 2017 sa uskutočnil rozsiahly umelecko-historický a architektonicko-historický výskum, ktorý priniesol viaceré významné objavy a identifikoval staršiu stavebnú etapu z 12. storočia.

Polygonálne presbytérium, tvarovo odkazujúce už na gotický sloh, je pôvodné, podobne ako v prípade stavby v Šamoríne. Staršia literatúra ho považovala za neskoršiu dostavbu zo 14. alebo 15. storočia.

Vstup do kostola bol na aj južnej strane, kde sa z neho zachovala časť oblúku archivolty románskeho portálu.

Do 17. storočia bola fara v Holiciach obsadená evanjelickými farármi. V interiéri lode boli odkryté zvyšky freskovej výzdoby z obdobia okolo roku 1320 už len v podobe červenej podmaľby, podobne ako v neďalekom Hamuliakove.

Vo svätyni sa nachádza unikátne, bohato zdobené vežové pastofórium z obdobia okolo roku 1400. Vežovitý útvar podopiera busta kráľa, asi sv. Ladislava, ktorej pôvod by mohol siahať až ku parléřovskej dielni (chrám sv. Víta v Prahe).

Pri výskume kostola v roku 2006 sa našiel viedenský fenig Leopolda VI.

Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský chrám miestnej farnosti. Je v pomerne dobrom stave. V roku 2006 sa tu uskutočnil archeologický výskum v interiéri i exteriéri kostola v rámci obnovy presbytéria. Následne bolo upravené okolie (odstránenie plota a vyrezanie niekoľkých stromov). V roku 2018 sa začalo s rozsiahlou obnovou interiéru kostola.

Bohoslužby sa konajú v maďarskom jazyku každý deň okrem pondelka, v nedeľu o 11.00 h.

Ďalšie pamiatky v obci a okolí

Okrem kostola sa v Holiciach a okolí nachádzajú aj ďalšie pamiatky:

• Na námestí v časti Uzor stojí rímskokatolícka kaplnka Nanebovzatia Panny Márie postavená r. 1883 v neorománskom slohu s neogotickými prvkami.
• V juhovýchodnej časti Uzoru sa nachádza letný ranobarokový kaštieľ postavený začiatkom 18. storočia.
• Na konci časti Fakov stojí neobarokový kaštieľ postavený koncom 19. storočia.
• Pri zákrute vedľajšej cesty do Šamorína stojí Božia muka postavená v 2. polovici 19. storočia.
• Trochu vyššie sa nachádza štvorcový kamenný podstavec sochy sv. Jána Nepomuckého, postavenej r. 1763 rodinou Bittóovcov.
• Pri hlavnej ceste do Šamorína v časti Fakov stojí železný prícestný kríž s polychrómovaným liatinovým korpusom postavený kolonistami pred r. 1930.
• Ústredný kamenný kríž cintorína dnes už bez liatinového korpusu dal r. 1941 postaviť Benjamín Mészáros s manželkou Katarínou Gugovou.
• V parku na námestí v časti Uzor stojí pamätník obetiam I. svetovej vojny postavený r. 1925 obyvateľmi obce.
• Dôležitou stavbou obce je železničná stanica, postavená r. 1895 v rámci výstavby železničnej trate Bratislava - Dunajská Streda.

Obec sa spomína z rokov 1254-5. Patrila hradu Bratislava, neskôr panstvu Bratislava. Od 16. storočia sa vyvíjala ako zemepanské mestečko s trhovým a jarmočným právom. V erbe malo modroodetého svätého Petra. Vyvinulo sa na významné obchodné a hospodárske stredisko strednej časti Žitného ostrova.

V roku 1895 Dunajskú Stredu pripojili na železničnú trať do Bratislavy.

Počas I. svetovej vojny bol pri obci zajatecký tábor ruských a talianskych vojakov (40 000). V rokoch 1938-45 bola Dunajská Streda pripojená k Maďarsku. Dunajská Streda bola oslobodená Sovietskou armádou 1. 4. 1945. Po oslobodení nastal všestranný rozvoj mesta.

Rýchlostná cesta R7 vedie južným okrajom obce Kvetoslavov. V križovaní s cestou II/503 cca kilometer južne od obce sa nachádza diaľničný privádzač Šamorín-Sever, ktorým sa cesta II/503 pripája na rýchlostnú cestu R7 a tým spája našu obec s Bratislavou a Dunajskou Stredou. Ďalej pokračuje rovnobežne s cestou I/63 až k obci Holice, kde v rovnomennej križovatke úsek končí.

Súčasťou stavby úseku R7 v našej blízkosti Dunajská Lužná - Holice sú aj dve križovatky, veľké obojstranné odpočívadlo Blatná na Ostrove a Stredisko správy a údržby rýchlostných ciest Holice. Tento úsek má dĺžku 17,4 km a na telese R7 nebolo potrebné budovať žiadne mosty. Koncesná zmluva na výstavbu formou PPP projektu bola podpísaná 20. mája 2016, samotná výstavba sa oficiálne začala 24. októbra 2016 a celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania 19. júla 2020.

Farský obvod: Dunajská Streda a Malé Blahovo (dnes súčasť obce: Dunajská Streda), Blažov, Čenkesfa, Heďbeneéte, Lidér Tejed, Pódafa, Povoda a Töböréte (dnes súčasť obce: Kútniky), Dunajský Klátov (dnes súčasť obce: Jahodná), Malé Dvorníky a Veľké Dvorníky (dnes súčasť obce: Dvorníky na Ostrove); do r.: 1723 Amadeho Kračany a Pinkove Kračany (dnes súčasť obce: Kostolné Kračany), Mliečany (dnes súčasť obce: Dunajská Streda) a Vrakúň; do r.: 1728 Dolná Potôň a Orechová Potôň (dnes súčasť obce: Orechová Potôň); od r. V matrikách sa nachádzajú sporadické záznamy týkajúce sa reformovaných evanjelikov.

Našlo sa tu kostrové pohrebisko zo staršej doby bronzovej, hromadný nález bronzov stredodunajskej mohylovej kultúry, neskorolaténske sídlisko, rímsko-barbarské sídlisko a žiarové pohrebisko, slovanské pohrebisko z doby veľkomoravskej.

Z roku 1492 sa spomína cech obuvníkov, z roku 1660 čižmárov, z roku 1666 klobučníkov, z roku 1680 debnárov. V roku 1715 malo mesto 13 daňovníkov, v roku 1828 87 domov a 657 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, výrobou súkenných odevov, halien, klobúkov, obchodovali s obilím. Známe boli dobytčie trhy. Koncom 18. storočia sa tu usadilo veľa židovských obchodníkov.

Za predmníchovskej ČSR sa sociálno ekonomický ráz mesta nezmenil. Spolu so svojím poľnohospodárskym okolím trpelo chronickou nezamestnanosťou. Vo februári 1932 registroval okresný úrad 4093 nezamestnaných, v marci 1937 1967. Koncom 30. rokov tu boli veľké demonštrácie proti fašizmu a na obranu republiky.

Obec vznikla v chotári obce Teyed doloženej z roku 1231. Spomína sa aj z roku 1380. Patrila zemianskym rodinám Kerestesovcov, Kálmánovcov a iných. V roku 1828 mala 47 domov a 342 obyvateľov. V polovici 19. Chotfalva: Obec sa spomína v 15. storočí. Nemeszeg: Osada sa spomína 1480. Patrila viacerým zemianskym rodinám. V polovici 19. Nová Ves: Obec sa spomína z roku1462. Patrila zemianskym rodinám Tomásovcov, Kondéovcov a iných, od roku 1647 bratislavským klariskám. Začiatkom 19. Pokatelek: Obec sa spomína v rokoch 1272-1526. Obec sa spomína z rokov 1272-1526 ako samostatná, neskôr ako osada obce Újfalu. Malé Blahovo: Obec sa spomína z roku 1240. Patrila hradu Bratislava, neskôr panstvu Bratislava. V roku 1828 mala 58 domov a 424 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V rokoch 1938-45 bola obec pripojená k Maďarsku. Mliečany: Obec vznikla v chotári obce Teyed doloženej z roku 1231. Spomína sa z roku 1340. Patrila hradu Bratislava, neskôr zemianskym rodinám. V roku 1828 mala 14 domov a 101 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V rokoch 1938-45 bola obec pripojená k Maďarsku.

tags: #holice #okres #dunajska #streda #rimsko #rimskokatolicka