Životy kňazov na Slovensku počas komunistického režimu boli často spojené s výzvami, dilemami a niekedy aj tragickými udalosťami. Tento článok sa zameriava na osudy kňazov, ktorí sa stretli s perzekúciou, spoluprácou s ŠtB a násilnou smrťou, pričom sa dotýka aj života kňaza Jaroslava Klica.
Farské budovy a život kňazov
Miestni kňazi spočiatku bývali v malom drevenom domčeku pri kostole. Po vyhorení stavby niekedy okolo roku 1808 farári bývali v dome rechtora. Farskú budovu s dvoma obytnými izbami, komorou, kuchyňou a chodbou postavil asi roku 1833 farár Peter Krón. V rokoch 1865 - 1867 prestaval zničenú faru tak, že k nej pribudli ďalšie dve izby. Novú faru postavila obec v rokoch 1968 - 1969 v blízkosti kostola. Je to priestranná jednoposchová budova. Príslušenstvo fary tvorí 6 izieb, kuchyňa, pivnice, predsiene.
Zavraždění kňazi počas komunizmu
Od roku 1965 boli počas komunizmu zavraždení ôsmi kňazi. Každý z nich je samostatný a iný, no zároveň sa pri väčšine dajú vybadať určité spoločné črty. Viacerí z tých kňazov nechceli spolupracovať so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB). No sú medzi nimi niektorí, ktorí akoby spolupracovali, či lepšie povedané neodmietali návštevy tajných. No a tí si to potom vysvetľovali tak, že už ich získali, a preto ich zaevidovali a písali o tom správy. Nechceli vstúpiť do prorežimného spoločenstva Pacem in terris, komunikovali so západom a snažili sa okrem bohoslužieb vykonávať aj iné činnosti. Je zmesou viacerých týchto momentov.
Fungovalo to tak, že najskôr sa s kňazmi stretávali cirkevní tajomníci a zisťovali, čo sú zač. Keď mali pocit, že sú komunikatívni, otvoria dvere a nalejú aj nejaký pohárik alebo kávu, tak posunuli takúto informáciu ďalej ŠtB. Príslušník ŠtB, ktorý mal na starosti cirkevné veci v danom okrese, navštívil kňaza a pokračoval v tejto metodike. Spočiatku to teda boli stretnutia, rozhovory a až potom sa snažili ísť hlbšie a ak ten príslušník vycítil, že kňaz je perspektívny pre spoluprácu, tak ho zaevidoval. On bol najskôr evidovaný ako kandidát tajnej spolupráce, čo je nevedomá spolupráca. Rovnako ako dôverník, kam ho ŠtB preregistrovala neskôr. Myslím si, že chcel hrať na dve strany, o čo sa tí odvážnejší kňazi snažili často.
Viacerí si to takto predstavovali. Mysleli si, že to dokážu, ale tí príslušníci išli hlbšie a hlbšie. Viac ich vyťažovali a zaväzovali k rôznym veciam a vyjadreniam. Kňazi začali mať výčitky svedomia. Bolo to rôzne.
Prípad Štefana Poláka
Pred tridsiatimi rokmi našli na fare v Borovciach brutálne zavraždeného katolíckeho kňaza Štefana Poláka. Vraha sa vypátrať dodnes nepodarilo. Kto mal záujem ho umlčať? Aj na to odpovedá v rozhovore Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa.
Život a smrť Štefana Poláka
Štefan Polák (1940)Narodil sa v Plaveckom Petre, za kňaza bol vysvätený v roku 1974. Začínal ako kaplán vo Vrbovom, neskôr pôsobil v Zlatých Moravciach, kde si ho všimla aj ŠtB. Od roku 1981 bol farárom v Borovciach pri Piešťanoch. Spolupracoval s ŠtB aj s prorežimným hnutím Pacem in terris. Po návšteve Ríma v roku 1986 postoj k ŠtB aj k hnutiu zmenil. V noci zo 7. na 8. októbra 1987 ho niekto priamo na fare zavraždil. Mal zviazané ruky aj nohy, bol priviazaný k radiátoru. Vyšetrovací spis má tritisíc strán, k výpátraniu vraha kriminalistov nepriviedol. Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa hovorí, že stopy vedú k ŠtB. Motívom mohla byť aj Polákova správa o nevhodnosti niektorých kandidátov na trnavského biskupa. Spomínal aj Jána Sokola.
Zlom v živote Štefana Poláka
Zlom prišiel na jeseň 1986, keď mu po dlhom čakaní režim umožnil vycestovať do Ríma. Zdržal sa tam niekoľko dní a mal aj audienciu u pápeža Jána Pavla II. Počas tohto pobytu sa zdržiaval na neznámych miestach. Polákovi totiž dôverovala aj tajná cirkev na Slovensku. Stretával sa napríklad s tajným biskupom Petrom Dubovským. Darilo sa mu aj v mimopastoračnej činnosti. Veľmi sa zmenil. Rozhodol sa viac venovať svojej práci, mládeži a farnosti. Vyhranil sa už aj voči Pacem in terris, na ich stretnutia prestal chodiť. Rovnako sa vyhranil aj voči ŠtB. Keď za ním stále chodili a pýtali sa, s kým všetkým sa v Ríme stretol a o čom spolu hovorili, tak už odmietal odpovedať.
Správa pre Vatikán a jej možné dôsledky
Nemáme o tom dôkaz, ale ja si myslím, že áno. Vo svojej analýze ju spomína novinár Andrej Štiavnický. Vedeli o nej minimálne dvaja svedkovia a jeden z nich o nej hovoril aj pred súdom. Písal v nej vraj aj o nevhodnosti niektorých kandidátov na trnavského biskupa, pretože v tom čase prebiehali československo-vatikánske rokovania o obsadení biskupských stolcov. Medzi kandidátmi bol aj dekan zo Serede Ján Sokol a piešťanský dekan Ján Medek. V každom prípade Ján Sokol sa biskupom stal. Presne. Ak ju aj dostali, tak nezabrala. Tie rokovania sú však omnoho zložitejšie, aby ich ovplyvnila jedna správa. Ak ju aj poslal, tak ju asi zachytila ŠtB a ak si ju vo Vatikáne možno prečítali, pátrali po informáciách, ale tie rokovania prebiehali už od roku 1985.
Myslím si, že najviac. Zároveň ho však chceli aj umlčať ako kňaza, ktorý ich, eštebákov, zradil. Chceli sa mu minimálne pomstiť.
Židovské zlato a motív vraždy
Priznám sa, že ide o dosť veľkú hypotézu, ale pripisujem jej istý význam, pretože je zdokumentovaná. V oficiálnych dokumentoch ŠtB, ktoré sú aj v našich archívoch, sa píše, že nejaký kňaz Polák, je ľahko identifikovateľné, že ide o Štefana Poláka, mal vedieť o nejakom židovskom zlate, ktoré v tom regióne získala istá rodina. Jeden jej člen ho navštevoval priamo na fare a bol zároveň evidovaný ako agent ŠtB. Toto zlato sa stratilo a Polák o ňom mohol vedieť. No a tento agent pátral po všetkých možných zdrojoch. Vieme, že pri vražde Poláka bol vykradnutý trezor, pričom na fare ostalo veľa peňazí a zlatých predmetov, ktoré si zlodej „nevšimol“.
Podľa mňa nemal byť zavraždený. Bol mučený, aby asi povedal číselnú kombináciu toho trezoru a možno aj čosi iné, to sa už nedozvieme. Dôkazom je aj lekárska správa, podľa ktorej mal nie smrteľné rany, ktorými ho mučili. Veľmi odborne ho zviazali a zafixovali. Dávali si napríklad pozor na to, aby mohol dýchať. Nepočítali však s tým, že bude mať vnútorné krvácanie. Áno, o tom existujú dostatočné dôkazy. Máme aj fotografie, ktoré dokazujú, že bol naozaj strašne dobitý a dobodaný.
Okolnosti vraždy a vyšetrovanie
Myslím si, že nie. Je tam zvláštnych viac vecí. Po prvé, že sa nedostali dnu násilím. Polák mal totiž pripravené zabezpečovacie zariadenie pre prípad, že by sa mu niekto pokúsil vlámať dnu. Toto zariadenie nepoužil, respektíve možno nestihol použiť. Zámok vo dverách nebol vôbec porušený. Nenašiel sa ani kľúč od dverí a keď ho ráno našli, tak na dome boli otvorené okná. Dnu sa teda dostali dverami a von vyšli oknom. To je moja domnienka.
Začali to vyšetrovať kriminalisti, ktorí spočiatku nepočítali so žiadnym politickým pozadím. Samozrejme, že tam veľmi intenzívne nabehla aj ŠtB. Je zvláštne, že krátko po zistení, čo sa stalo, tam bol aj ten spomínaný spolupracovník ŠtB, ktorý hneď volal do Bratislavy, aby referoval, čo sa stalo. Dokonca si údajne žiadal od ľudí vydanie aj valút, ktoré na fare našli. Bolo to dosť trúfalé od „známeho“ zavraždeného kňaza, ako sa predstavil. On si v Borovciach opravoval nejaký starý dom, ale myslím, že ho mohol sledovať.
Polák ju totiž chcel poslať cez skupinu talianskych cyklistov, s ktorými sa údajne dohodol ešte v Ríme. Mali ísť na výlet cez Slovensko do Poľska a odtiaľ to poslať. Dotyčný agent ŠtB mu tlmočil toto stretnutie, pretože Polák nevedel po taliansky. On to mohol prezradiť vyššie, a tak sa spustila tá reakcia so zastrašením. Polák začal mať rôzne výhražné telefonáty, na omši sa mu zjavil neznámy muž. Tých vyhrážok bolo niekoľko.
Mám pocit, že spočiatku spanikárili, a preto tak často chodili a snorili na fare. Robili si vlastné vyšetrovanie, pričom kriminalisti išli svojou cestou, a preto medzi nimi vznikalo akési napätie. Od Alojza Lorenca, šéfa ŠtB, pritom dostali rozkazom, aby všetky svoje poznatky odovzdávali kriminalistom. Chceli ten prípad vyšetriť, pretože vzbudil veľký ohlas v republike aj na západe. Vzniklo pohoršenie, že v čase perestrojky niekto takýmto brutálnym spôsobom zabije farára na dedine. Boli nahnevaní, lebo ich dlhoročná práca mohla vyjsť navnivoč. Hrozilo tiež, že ich môže dekonšpirovať. Príslušníci ŠtB totiž mali krytie ako zamestnanci ministerstva vnútra.
Štefan Polák s matkou po ľavici a setrou Bernadettou.
Svedectvo farára Vaška a ďalšie vyšetrovania
Zdá sa, že veľmi veľa o prípade vedel farár Rudolf Vaško, s ktorým mal Polák dôverný vzťah a zveroval sa mu. Rovnako vedel o jeho predtuchách o smrti. Štyri dni pred smrťou ho zaviazal mlčanlivosťou na 25 rokov. Nie. Svedčil predsa aj na súde. Len čosi naznačil a čiastočne asi ten prísľub porušil, hoci nevieme, na čom boli vlastne dohodnutí. Súd jeho výpoveď zobral do úvahy, pretože obžalovaného Ladislava Macháča nakoniec oslobodil. Farár Vaško totiž aj na súde potvrdil existenciu Polákovej správy pre Vatikán a jej údajné odoslanie.
Za každú cenu chceli nájsť páchateľa. Dokonca mali aj ultimátum, aby to vyšetrili. Najskôr to bol termín do Vianoc. Chceli, aby sa ľudia upokojili. Nevedeli však stále na nikoho prísť, pretože to bolo veľmi odborne spravené. Bolo jasné, že to robil profík a nešlo o vraždu v afekte. Dokazujú to viaceré svedectvá. Napríklad svedkovia vypovedali, že už pred vraždou sa pred farou pohybovali neznámi ľudia, neznáme autá. Že samotný Polák bol v posledných dňoch pred vraždou veľmi nervózny. Založil si životnú poistku, hovoril o tom, že ho na fare aj v kostole navštívil neznámy muž.
V ten deň prechádzal autobusom cez Borovce domov. Prišili mu, že v Borovciach vystúpil a išiel za kňazom si pýtať peniaze na alkohol, ktoré mu nechcel dať, tak ho napadol a chcel vykradnúť faru, ale niekto ho vyrušil, a preto tam veľkú časť peňazí nechal. Bolo to teda všetko vykonštruované.
Ladislav Macháč a väzenská agentúra
Niekoľkokrát, ale vždy iba vo väzbe. A to len preto, že na neho boli nasadení väzni z väzenskej agentúry. To boli väzni, ktorí sa rozhodli spolupracovať s vyšetrovateľmi za rôzne ústupky a tlačili na domnelého páchateľa. Na Macháča nasadili vraha. Ten ho veľmi molestoval. Súdy ho nakoniec oslobodili. Oslobodili ho krátko pred Novemberom ´89. A vtedy už to bolo tak, že len tak bez dôkazov by si netrúfli natvrdo niekoho odsúdiť.
Ďalšie vyšetrovania po páde režimu
Áno. Inšpekcia ministerstva vnútra spätne preverovala, ako prebiehalo vyšetrovanie a či kriminalisti nepochybili. Samozrejme, že pochybenia tam boli, keďže sa vyšetrovanie viedlo ešte za komunizmu. Niektorí príslušníci ŠtB neboli dostatočne vypočutí, keďže v tom čase boli nedotknuteľní. Nové vyšetrovanie sa začalo v roku 1991, čo už bolo z iniciatívy ministra Ladislava Pittnera. A napriek tomu, že už to bolo po páde režimu, tak opäť to nevyšetrili a prekvapilo ma, že to znovu odložili pre nedostatok dôkazov. Macháča už do toho nevťahovali, pretože sa potvrdilo, že vrahom nebol. Tam sa to aj zastavilo.
Potom prišla vláda Vladimíra Mečiara, kde sa už s tým veľa nerobilo, pretože ako vieme, v jeho garnitúre bolo veľa komunistov a eštebákov. Otvorili to ešte v roku 1999, ale opäť bez výsledku.
Peter Vačok a vyšetrovanie
Medzi prvými vyšetrovateľmi vraždy ešte za komunizmu bol aj Peter Vačok, ktorý je známy predovšetkým ako prvotný vyšetrovateľ únosu prezidentovho syna z 90. rokov. Dobrú. Bol to profesionál, ktorý vyšetroval aj iné vážne prípady. Zoberme si však, že stále hovoríme o roku 1987, čiže aj kriminalisti boli ovplyvňovaní svojimi nadriadenými. Ale isté, relatívne dobré pravidlá v kriminálke fungovali, pretože páchateľov naozaj chceli nájsť. Nemali zákaz pracovať, pretože socialistický štát chcel navonok pôsobiť tak, že zákony sa tu dodržiavajú a páchatelia sú trestaní.
Vačok však hneď pochopil, že pôjde o zložitý prípad, pretože mu bránili vo vyšetrovaní príslušných eštebákov. Vycítil teda, že nejde o klasický kriminálny prípad. Hoci na začiatku obvinil Macháča z vraždy, na záver odmietol napísať tzv. návrh konečného opatrenia na Macháča. Áno, ale aj on mal isté pochybnosti. Ako vieme z iných prípadov, bol to človek, ktorý sa nechal ovplyvniť.
Smrť Ladislava Macháča
Macháč v roku 1993 zomrel. V novembri 1993 ho našli mŕtveho na železničnom násype blízko jeho bydliska. Niektorí svedkovia hovorili, že mal aj strelnú ranu v tele. Hovorí sa, že ho mali vyhodiť z vlaku a nafingovať to ako nehodu, akože vypadol z vlaku. Asi to súviselo s tým, ako sa ho snažili cez väzenskú agentúru ovplyvniť. Asi toto je ten prípad, kedy sa tak stalo. Hoci aj tu urobili pár chýb. Napríklad v tráve nechali pri fare pohodený pilník, ktorým Poláka mučili.
Nie som kriminalista, ale vychádzam len z odpovede na otázku: Komu jeho smrť mohla poslúžiť? Odpoveďou je ŠtB. Tým, ktorí mali na starosti, aby Sokol postupne v cirkevnej hierarchii stúpal a dostal sa ako kandidát režimu na biskupský stolec. Chceli ho umlčať, aby v písaní tej správy nepokračoval. Nehovorím však, že ho mali zabiť. Len vystrašiť a umlčať. Mlčať môže aj živý človek. Možno to bolo tak, že ŠtB len využila situáciu a nahovorila nejakého väzňa. Povedali mu, aby ho išiel zbiť a tomu sa to vymklo z rúk. Takto to robili. Mne však nesedí, prečo musel zomrieť Macháč.
Reakcie a zastrašovanie po vražde
Ani nie, až keď som o tom napísal prvý článok v roku 2009. Ján Sokol slúžil v roku 2008 zádušnú omšu za Jozefa Tisa. Bol to šok. Zapadalo to do akejsi schémy, že každé tri-štyri roky nejakého kňaza násilne zabili. Bol to akoby taký pravidelný odkaz, aby sa veľmi nevystrkovali. A aj po vražde Poláka ešte zastrašovali ďalších kňazov, ktorým neznámi ľudia búchali v noci na dvere a hrozili, že dopadnú rovnako ako on. Vaškovi tiež niekoľkokrát hrozila smrť.
Pamätná tabuľa kňazovi Štefanovi Polákovi v kostole v Borovciach.
Na Polákovom pohrebe bolo 12-tisíc ľudí. To už tak neriešila. Keď v roku 1987 zomrel biskup Gábriš, tak do Trnavy došlo 15-tisíc ľudí. Na púte už tiež chodili desaťtisíce. Bol to jeden z prejavov ľudí, aby demonštrovali svoju vieru.
Zaujímavé je, že na vraždu Poláka reagovalo veľmi aj zahraničie. A málokto vie, že sviečková demonštrácia bola vyvolaná aj vraždami týchto kňazov, pretože Slovenský kongres Slovákov nabádal, aby sa tu usporiadalo protestné zhromaždenie proti vraždám kňazov. Bola to požiadavka z decembra, teda dva mesiace od vraždy Poláka.
Podobnosti s inými vraždami a súčasné vyšetrovanie
Hovorí sa to, ale niektorí to nechcú počuť. Je to podobná vražda ako Popieluszko. Presne. A to je ten rozdiel, lebo tu sa cirkev politicky neangažovala prakticky až do sviečkovej demonštrácie. To porovnanie vzniklo preto, že pri iných vraždách nie až tak okato vidieť v pozadí štátnu bezpečnosť, okrem prípadu kňaza Coufala, ktorého tiež brutálne ubili ako Poláka.
ÚPN sa pre vraždu Poláka obrátil aj na Generálnu prokuratúru. Podali sme ten prípad už v roku 2007. Myslíme si, že je to jeden z tých nepremlčateľných prípadov, pretože tu išlo tiež o porušenie ľudských práv. Nič sa nedeje.
Zdroje informácií
Neboli to len naše archívy, ale veľa som získal z vyšetrovacieho spisu, ktorého originál je v archíve ministerstva vnútra v Levoči aj s fotodokumentáciou. Jeho kópia je u nás. Dôležité boli aj spisy z obnovených vyšetrovaní, či už inšpekcie ministerstva vnútra, alebo Generálnej prokuratúry. Podporné dokumenty boli agentúrne spisy z nášho ústavu, najmä príslušníkov a spolupracovníkov ŠtB, ktorí sa v okolí Poláka pohybovali. Celú atmosféru dokresľujú aj tie rôzne plány vyšetrovania ŠtB. Badať z toho aj istú snahu zistiť, či náhodou predsa len za tým nie je okresná úroveň ŠtB.
Myslím si to preto, lebo v tom roku 1991 došlo k istému napätiu medzi krajskou správou ŠtB v Bratislave a trnavským oddelením. Keď sa do toho Pittner pustil, tak odpočúvali telefonáty a zachytili, že títo si navzájom volali a hovorili si, ako vypovedali. Boli v panike, pretože už bolo po revolúcii a znovu sa to vyšetrovalo.
Čo sa s ústavom a jeho prácou môže stať, ak v parlamente prejde novela, ktorú presadila vládna koalícia? Môže nastať určitý chaos v riadení. Naozaj si neviem predstaviť, ako kolektívny orgán môže riadiť takúto inštitúciu, ktorá potrebuje dennodenné rozhodnu...
Tabuľka zavraždených kňazov počas komunizmu
| Meno kňaza | Rok zavraždenia | Okolnosti |
|---|---|---|
| Štefan Polák | 1987 | Brutálna vražda na fare v Borovciach |
| Ďalší kňazi | 1965-1987 | Rôzne, spoločné črty: odmietanie spolupráce s ŠtB, kontakt so Západom |