Pravoslávny pohľad na Nepoškvrnené počatie Panny Márie

Súčasťou adventnej prípravy na Vianoce je veľký katolícky cirkevný sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý sa slávi 8. decembra. Keďže ide o prikázaný sviatok, pre veriacich je záväzná účasť na svätej omši.

Nepoškvrnené počatie Ježišovej Matky znamená to, že Pannu Máriu ako budúcu matku svojho syna Boh pri jej počatí uchránil od dedičného hriechu, ktorý má inak až do krstu každý človek. Vďaka tomu žila v užšom spojení s Bohom ako ostatní veriaci Židia a dostávala osobitné milosti.

Ako mariánsky sviatok sa Nepoškvrnené počatie Panny Márie začal v cirkvi sláviť v ôsmom storočí na Východe a o sto rokov neskôr i na Západe. V 10. storočí sa slávil v Normandii, odkiaľ sa preniesol do Anglicka, kde bol veľmi obľúbený.

V 12. storočí sa slávil v Lyonskej arcidiecéze a na niektorých iných miestach Francúzska. Sviatok schválil pápež Sixtus IV. v r. 1476, ale diskusie o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie medzi dominikánmi a františkánmi trvali až do 17. storočia. V 17. storočí Rímska inkvizícia, neskoršie Sväté ofícium, dnes Kongregácia pre náuku viery zakázala používať výraz nepoškvrnené počatie.

Obľuba tohto sviatku rástla, pápež Klement XI. v roku 1708 nariadil, že bude záväzným pre celú cirkev. Pápež Pius IX. (1846-1878) apoštolskou konštitúciou Ineffabilis Deus z 8. decembra 1854 vyhlásil ako dogmu katolíckej viery, že „preblahoslavená Panna Mária bola v prvej chvíli svojho počatia osobitnou milosťou a výsadou všemohúceho Boha, vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu“.

Až pápež Gregor XVI. (1831-1846) bol priaznivo naklonený vyhláseniu dogmy, ale pre opozíciu katolíckych kruhov z Nemecka, Francúzska a Anglicka nemohol svoj úmysel uskutočniť. V roku 1836 pápež Gregor XVI. oficiálne schválil učenie o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie.

Keď potom jeho nástupca Pius IX. konečne túto dogmu vyhlásil, urobil tak aj napriek mnohým námietkam biskupov, ktorí tvrdili, že to nie je ani potrebné, ani vhodné. Dogma bola vyhlásená i napriek tomu, že niektorí z najväčších učiteľov cirkvi - konkrétne svätý Tomáš Akvinský a svätý Bernard z Clairvaux - nesúhlasili s teologickými dôvodmi náuky o nepoškvrnenom.

Ako odpoveď na slávnostné vyhlásenie dogmy o nepoškvrnenom počatí sa pruský kráľ Friedrich Viliam IV., ktorý bol protestant, pokúšal zorganizovať medzinárodný protest. Niektorí pravoslávni, anglikánski, luteránski a kalvínski teológovia toto vyhlásenie okamžite odsúdili.

O štyri roky neskôr sa Panna Mária zjavila v Lurdoch Bernadette Soubirousovej, ktorej povedala: „Ja som nepoškvrnené počatie.“ Efezský ekumenický koncil definoval v roku 431 prvú mariánsku dogmu a vyhlásil, že Mária je naozaj matka Boha, syna človeka.

O niekoľko storočí neskôr cirkev definovala druhú mariánsku dogmu o trvalom panenstve Panny Márie. Na Lateránskom koncile v roku 649 pápež Martin I. vyhlásil trojakú podstatu panenstva Márie: „Mária počala bez oplodnenia mužom z Ducha Svätého, bez porušenia porodila Krista a po pôrode si zachovala neporušené panenstvo."

Tretia mariánska dogma - o ...

Panna Mária Lurdska

Dogma o Nanebovzatí Panny Márie

Štvrtá dogma je špecifická pre katolícku cirkev - Nanebovzatie Panny Márie. Vyhlásil ju 1. novembra 1950 pápež Pius XII. v apoštolskej konštitúcii Munificentissimus Deus (Najštedrejší Boh). Ako tzv. neomylné pápežovo vyhlásenie sa toto tvrdenie po vyhlásení dogmy stalo súčasťou katolíckej viery. Zároveň je to posledná doteraz vyhlásená pápežská dogma.

Táto dogma nič nehovorí o tom, či Panna Mária zomrela a bola hneď vzkriesená, alebo bola vzatá do nebeskej slávy bez zrušenia pozemskej smrti. Chápe sa ako príklad vzkriesenia ľudského tela po smrti, tvrdenia, ktoré tvorí základ kresťanskej viery a nachádza sa v kréde.

Prikázaný sviatok Nanebovzatia Panny Márie ustanovil v Ríme pápež Sergius I. a oslavuje sa 15. augusta. Sviatok Nanebovzatia Panny Márie oslavujú aj ortodoxné cirkvi, a to tiež 15. augusta. Predchádza mu 14-dňový pôst - tretí najdlhší pôst v ortodoxnom liturgickom roku po Veľkonočnom pôste a Advente.

Na námietku, že v biblii a potom storočia nepadlo o nanebovzatí Márie ani slovo, odpovedá sa tu nemiestnym žartom, že dôveryhodným svedkom v tomto prípade môže byť sv. Bernard.

Na prvý pohľad by sa dalo namietať, že napr. dogma o nepoškvrnenom počatí Panny Márie bola vyhlásená „ex catedra“ pápežom Piom IX. 8. decembra 1854, no neomylnosť mu bola priznaná až dogmou v júli 1870.

Oficiálna katolícka náuka k tomu povie, že na základe predpokladanej pápežovej neomylnosti (udelenej slovami Ježiša Krista v evanjeliách) bolo už v dávnej minulosti vyhlásených veľa dodnes platných dogiem.

V roku 1869 zvolal pápež Pius IX. Prvý vatikánsky koncil, na ktorom chcel dosiahnuť uzákonenie pápežskej neomylnosti. No na koncile odznelo voči pápežovi, ako aj voči všetkým prívržencom neomylnosti, vážne varovanie, aby sa poučili z dejín.

Práve svojím trvaním na svojej neomylnosti zasadili pápeži cirkvi v minulosti veľmi bolestivé rany tým, že svoje mylné rozhodnutia vnucovali ako neomylné ustanovenia.

Honorius I. bol pápežom v rokoch 625 až 638. Tretí carihradský koncil v r. 681 ho odsúdil (o 43 rokov po smrti) ako kacíra a určil, že má byť „vylúčený zo svätej cirkvi Božej a prekliaty“, pretože v liste heretickému carihradskému patriarchovi Sergiovi potvrdil jeho bezbožné náuky v spore o 3 kapitoly (nenašiel som, čo je to) a reinkarnáciu.

Kliatbu nad Honoriom potvrdil pápež Lev II. (682-683), ktorý však Honoriovo zlyhanie kolegiálne prekvalifikoval na „nedbanlivosť“, ako aj 7.

Koncil sa rozdelil na dva tábory a po dlhých diskusiách bola pápežská neomylnosť prijatá trojštvrtinovou väčšinou; pomer hlasov bol 451 ku 150 a bolo treba zaplatiť veľmi vysokú cenu.

Skupina 55 biskupov koncil opustila a definitívne hlasovanie o neomylnosti sa uskutočnilo až po jej odchode. Po tejto udalosti bol koncil prerušený, pretože v roku 1870 obsadila Rím vojenským vpádom Sardínia a cirkevný štát bol zrušený.

Uvedení biskupi neopustili iba koncil, ale aj „vatikánsku“ katolícku cirkev. Nemecká a švajčiarska časť koncilových delegátov spolu so stúpencami z iných krajín sa od rímskokatolíckej cirkvi oddelila a založila tzv. starokatolícke cirkvi. Dnes ich je vyše tucta, ale majú len okolo 80 000 veriacich.

V súčasnosti je dogma o neomylnosti pápeža jednou z hlavných prekážok zjednotenia kresťanských cirkví.

Súčasný pohľad na dogmu

Jeden z kňazov Husitskej cirkvi Československej sa vyjadril k dogme o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie, ako aj k dogme o pápežskej neomylnosti, že ich nepovažuje za také podstatné.

Rovnako ako ďalšia novodobá dogma o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Tomáš Akvinský neveril v nepoškvrnené počatie a je v Katolíckej cirkvi svätý. Vnímam to stále rovnako - Panna Mária Bohorodička je pre mňa veľmi dôležitá, zahŕňam ju do modlitieb, modlím sa Zdravas... Aj vo svojej pracovni na fare mám na stene portrét Bohorodičky. Zvesil som portrét Masaryka a dal tam Pannu Máriu. (Úsmev.)

V týchto veciach držia kresťanské cirkvi spolu. Hoci nie sme povinní hľadieť na to, čo hovorí rímsky biskup, lebo naše cirkvi sú úplne svojbytné, napriek tomu si myslím, že pre niektorých našich veriacich aj našich duchovných je dôležité, čo pápež povie. Pre mňa osobne to je dôležité a vidím tam určitú jednotu.

Tie animozity boli obojstranné. Ale už druhá generácia našich teológov v 40. rokoch zistila: „Ujeli sme moc.“ (Úsmev.) A to aj voči základným kresťanským fundamentom. A potom prišiel komunizmus s klímou totalitarizmu.

Ekumenický dialóg a vývoj vzťahov

Vzťah ku katolicizmu sa mení už dlhé desaťročia. Už za komunizmu sa hrany začali otupovať a to z oboch strán. Po revolúcií sa to ešte zintenzívnilo. Môj predchodca v biskupskom úrade začal napríklad robiť duchovné cvičenia.

Najskôr to bola novota a niektorí starohusiti sa na to pozerali cez prsty, ale dnes duchovné cvičenia robia už napríklad aj v plzenskej diecéze a keď ich robíme v Brne, prichádzajú k nám aj ľudia z iných diecéz. Podľa mňa bude to prerastanie našej a katolíckej spirituality pokračovať. Náš olomoucký biskup má napríklad dcéru, ktorá je karmelitánka.

Konferencia európskych cirkví v reakcii na vojnu na Ukrajine spustila iniciatívu Cesty k mieru. Prostredníctvom tejto iniciatívy chce posilniť súčinnosť medzi cirkvami a partnermi prostredníctvom rôznych podujatí a projektov.

Mária ako prostredníčka

Efezský ekumenický koncil definoval v roku 431 prvú mariánsku dogmu a vyhlásil, že Mária je naozaj matka Boha, syna človeka.

Ale pre mňa je to tá istá vec. To isté posolstvo, ten istý obsah. Panny Márie na misii alebo s misiou Ježiša Krista.

V 1 Timotejovi 2, verš 5 nám hovorí, že je len jeden Prostredník medzi Bohom a človekom. s Ježišom Kristom.

tags: #pravoslavny #neposkvrnene #pocatie