Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach je nádherná ranobaroková sakrálna stavba, ktorá je známa aj pod názvami Premonštrátsky kostol, Jezuitský kostol, Univerzitný kostol alebo Rákociho kostol. Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach nájdete na Hlavnej ulici č. 67.
Najmä vďaka svojmu interiéru bezpochyby patrí medzi najkrajšie chrámy v Košiciach a nemenej zaujímavá je aj jeho história. Poďme sa pozrieť na históriu tohto významného kostola.
História
Pomenovanie dostal Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach po troch košických mučeníkoch - jezuitoch Marekovi Križinovi, Melicherovi Grodeckému a Štefanovi Pongrácovi, ktorých v roku 1619 v Kráľovskom dome umučili hajdúsi Juraja I. Rákociho.
Stavbu financovala Žofia Báthoryová (Bátoriová), manželka Juraja II. Spočiatku patril jezuitom, od roku 1671 jezuitskému rádu a od roku 1811 premonštrátom (premonštrátskemu rádu). Pri kostole bola v roku 1657 založená prvá košická univerzita.
Kráľovský dom
Na mieste terajšieho chrámu stála v stredoveku Kráľovská komora. Jej poslaním bola ekonomická správa Horného Uhorska, ale v prípade návštev kráľovskej rodiny slúžila tiež ako miesto pre jej ubytovanie.
Na počiatkoch rekatolizácie v ňom hornouhorský kapitán Ondrej Dóczy dal zriadiť obydlie a kaplnku pre jezuitov "misionárov" v protestantskom meste. Jezuitov a ich národného hosťa, ostrihomského kanonika, tu v noci zo 6. na 7.septembra 1619 umučili hajdúsi Juraja I. Rákócziho. Sú to známi svätí košickí mučeníci: Marek Križin, Melicher Grodecký a Štefan Pongrác.
Všetky rákócziovské dámy bojac sa trestu božieho sa snažili vymôcť pre rodinu odpustenie. Manželka Juraja II. preto nehnuteľnosť odkúpila a dala na zbúranisku starého kráľovského domu postaviť jezuitom kostol podľa vzoru slávneho "IL GESU" v Ríme. Objekt je už novovekým kostolom Košíc a bol ukončený v roku 1681.
Založenie a výstavba kostola
Jezuiti, ktorým kostol pôvodne patrili, prišli do Košíc vykonávať misijnú činnosť na prelome 16. a 17. storočia, keď sa väčšina obyvateľov mesta hlásila k protestantským cirkvám. Juraj Rákoci (Rákoczi) v tých časoch bojoval na strane protestantov a v protihabsburskom povstaní Gabriela Betlena (Bethlén) obsadil Košice. Jeho hajdúsi na mieste bývalej Kráľovskej komory umučili trochu jezuitov, ktorí sa nechceli vzdať svojej viery a prestúpiť k protestantom. Jezuitmi boli Štefan Pongrác, Melichar Grodecký a Marek Križin (neskôr pápežom Jánom Pavlom II. vyhlásení za svätých).
Žofia Bátoriová (Batory) bola manželkou Juraja II. Rákociho a údajne pre skutok svojho svokra vnútorne trpela. Preto dala na tomto mieste postaviť nový kostol a dala ho do užívania jezuitom. Malo to však aj iné dôvody. Jej syn František I. Rákoci sa zapojil do Vešeléniho sprisahania pri Habsburgovcom a dostal sa do väzenia, odkiaľ bol pustený na domáce väzenie len vďaka cisárovmu ústupku a bohatým darom jeho matky. Medzi ne môžeme rátať aj tento kostol.
Chrám postavili za desať rokov, od roku 1671 do roku 1681. (Posledné dodatočné úpravy boli v roku 1684.) Vzorom pre stavbu bol slávny rímsky kostol Il Gesu. Aj preto v čase baroka nesie veľa renesančných prvkov. Pri chráme postavili aj kláštor s Košickou univerzitou riadenou jezuitmi.
Tá pôsobila až do roku 1773, kedy bol jezuitský mníšsky rád zrušený. (Obnovili ho v roku 1814.) V rokoch 1700 a 1793 kostol zachvátil požiar. V roku 1811 ho získali do vlastníctva premonštráti. V toku 1876 víchrica natoľko poškodila veže, že pôvodne vysoké a špicaté strechy nahradili terajšími, nižšími.
Architektúra
Jeho architektúra prechodného renesančno barokového štýlu je zriedkavosťou na ktorú môžu byť Košice právom pyšné. Kostol postavený v r. 1671-81 podľa vzoru rímskeho kostola Il Gesů (taliansky znamená Ježiš). Slohový štýl Il Gesů rozhoduje o vnútornom členení budovy. Pod týmto slohom rozumieme jednoloďovú pozdĺžnu stavbu s bočnými, otvorenými kaplnkami po obidvoch stranách lode. Kostol má rozmery 23 x 47 m.
Exteriér
Vonkajšie priečelie je trojosové a dominujú mu dve veže. Je stavané z kamenných kvádrov. V strede, na štítovom múre je latinský nápis, ktorý hlása, že kňažná "Sophia Bathory" dala kostol postaviť k sláve najsvätejšej Trojice.
Interiér
Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach má zachovanú pôvodnú jezuitskú výzdobu, ktorá vytvára úchvatnú ilúziu priestoru. V predĺženej svätyni a nad troma kaplnkami s bočnými oltármi sú do hlavnej lode otvorené oratóriá - práve toto usporiadanie dáva interiéru typický barokový dojem. Dominantou je hlavný oltár od Jozefa Peskyho z roku 1854, ktorý zobrazuje Nanebovzatie Panny Márie (pôvodne s motívom svätej Trojice).
Pozadie tvorí iluzívna maľba od košického profesora Erazma Schrottu (Schotta) z roku 1796 (resp. Celý interier je vymaľovaný. Oltárny obraz vyhotovil József Pesky (1854) s témou nanebovzatie Panny Márie. Stena za ním sa, akoby bola zaklenutá, pričom je rovná. Toto môžeme ďakovať iluzionistickému maliarovi, Erazmovi Schröttovi.
Dokonala je iluzívna maľba z r. 1786 od Erazma Schotta. Všetky bočné kaplnky majú iluzívne namaľované oltáre do ktorých sú vložené skutočné oltárne obrazy. Cenné rezbárske práce sú kazateľnica (1600), štallá, lavice, okenné rámy oratórií a intarzované dvere. Veľmi cenný je aj mobiliár sakristie.
Na severnom múre svätyne sa nachádza drevený epitaf Františka I. Rákócziho z roku 1676. Bočné oltáre, štallá vo svätyni a rezbami zdobené lavice pochádzajú z ranobarokového obdobia poslednej štvrtiny 17. storočia.
V krypte, ktorá mala pôvodne slúžiť ako pohrebisko rodiny Rákociovcov, odpočívajú kňažná Žofia Báthoryová a jej syn František I.
Súčasnosť
V úžasnom interiéri nájdete známky renesančného i barokového slohu. Nad vstupnou bránou sa na priečelí nachádza erb Bátoriovcov a pri ňom nápis: „Honori S. Trinitatis posuit princeps Sophia Bathory 1681.“ V preklade: „Ku sláve Najsvätejšej Trojice vystavila kňažná Žofia Bátoriová v roku 1681.)
Loď kostola sa vyznačuje dvojstranným otvoreným chrámom so šiestimi bočnými kaplnkami. Svätyňu zdobí obraz Najsvätejšej Trojice vítajúcu Pannu Máriu pri vstupe na nebesá. Obraz namaľoval budapeštiansky maliar Jozef Pesky v roku 1854. Kríž na hlavnom oltári je vyrezaný zo slonej kosti.
Návstevníci zvyčajne obdivujú iluzívnu maľbu, ktorá je dielom maliara a košického profesora Erazmusa Schrötta. Vyhotovil ju koncom 18. storočia. Podobne vyzdobil aj prednú stenu interiéru. Maľba je v tvare oblúka, zobrazuje okná i ståpy, ktoré vyzerajú veľmi realisticky, zväčšujú priestor i keď sú namaľované.
Oltáre v bočných kaplnkách sú na chválu sv. Jozefa, sv. Františka Xaverského, sv. Štefana, Blahoslavenej Matky, sv. Ignáca z Loyloly a sv. Alojza. Viaceré z nich sú stavané pre jedného modliaceho človeka, čo vychádza to z dobovej filozofie baroka, teda počiatkov uznávania individuality - zatiaľ čo niekomu vyhovujú viacej masové omše, iní uprednostnia individuálne rozjímanie.
Kazateľnica je staršia ako kostol a bola vyhotovená v roku z roku 1600. Strop zdobia početné fresky, medzi ktorými dominuje maľba sv. Norberta - zakladateľa premonštrátskeho rádu. Fresky v roku 1930 vytvoril maliar R. Orosz, pričom tváre mužov pri sv. Norbertovi, sú skutočné tváre košických premonštrátskych mníchov z daného obdobia.
Na severnej strane svätyne v hornej časti sa nachádza epitaf Františka I. Rákociho (otca Františka II. Rákociho). On i jeho matka Žofia Bátoriová boli pochovaní v tomto chráme. Avšak počas 18. a 19. storočia tu došlo k viacerým lúpežiam, kde zlodeji pri hľadaní šperkov zničili mnohé šľachtické hroby.
Je to najcennejší barokový objekt Košíc, s najkrajším dobovým interiérom. Patrí medzi najkrajšie chrámy v Košiciach vďaka bohatej histórii spätnej s jezuitmi, univerzitou a dramatickými lokálnymi udalosťami - najmä mučením troch kňazov v roku 1619.
Významné udalosti v histórii kostola
Prehľad významných udalostí v histórii kostola:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1619 | Umučenie troch katolíckych kňazov v Kráľovskom dome |
| 1671-1681 | Výstavba kostola |
| 1681 | Konsekrácia kostola |
| 1774 | Zrušenie Spoločnosti Ježišovej |
| 1811 | Kostol darovaný Rádu premonštrátov |
| 1926-1936 | Výzdoba kostola nástennými maľbami |
| 1995 | Svätý Ján Pavol II. vyhlásil troch košických mučeníkov za svätých |
| 1997 | Premonštráti sa vrátili do Košíc |
| 2013 | Obnovenie Premonštrátskeho gymnázia |
Kostol je dnes známy pod viacerými prívlastkami Jezuitský, podľa pôvodných majiteľov, Premonštrátsky, podľa rádu, ktorý ho vlastní takmer dve storočia, Univerzitný, nakoľko patril pod univerzitný komplex jezuitskej akadémie, Biely, práve kvôli pôvodnej bielej farbe stropu lode kostola a aj Maďarský, nakoľko sú tu denne maďarské sv.