Kláštor Premenenia Pána v Sampore je od roku 2010 domovom nového mníšskeho spoločenstva, ktoré sa snaží obnoviť mníšsky spôsob života na Slovensku. Od roku 2012 je kláštor nezávislým priorátom a plnohodnotným členom Benediktínskej kongregácie Zvestovania. Predstaveným kláštora je otec prior Vladimír Kasan OSB.
Benediktínska tradícia
Benediktíni sú pokračovateľmi starobylého mníšskeho hnutia Katolíckej cirkvi, ktorého korene siahajú do prvých storočí kresťanstva. Regula svätého Benedikta, napísaná na konci 6. storočia, ostáva dodnes hlavným programovým dokumentom každého benediktínskeho kláštora. Jej heslom je: „aby bol vo všetkom oslávený Boh“.
Vysoký dôraz je kladený na každodennú spoločnú liturgickú modlitbu a jej harmonické spojenie s prácou pre potreby kláštora, Cirkvi i spoločnosti. Benediktínske kláštory nadväzujú na starobylé mníšske tradície siahajúce do prvých storočí kresťanstva. Základným ideovým dokumentom pre benediktínskych mníchov je Regula sv. Benedikta, napísaná začiatkom 6. storočia.
Svätý Benedikt nemal pravdepodobne zámer vytvoriť rehoľu, alebo nejakú novú formu kresťanského života. Bol jednoducho mníchom v existujúcej a rozvíjajúcej sa mníšskej tradícii a to pustovníckej i cenobitskej. Jeho Regula sa objavuje v 6. storočí, vzniká však v prúde mnohých predchádzajúcich vplyvov.
Na krásnych evanjeliových princípoch začína klíčiť mníšska tradícia. Pomaly, ale dôsledne. Od askézy a snahy o špecifický zasvätený spôsob života v rámci cirkevných obcí sa začína odvíjať cesta do púšte. A to doslova, alebo i v prenesenom, duchovnom zmysle. Cesta anachorétov, ktorí sa oddeľujú od bežného sveta.
Na záver svojho života napísal Regulu Benedicti. Inšpiroval sa už vytvorenými regulami, zásadami a výsledkami mníšskych hnutí. Hoci v tom čase existovalo minimálne 30 všakovakých regúl, práve táto bola najúspešnejšia. Stala sa návodom na organizovanie a riadenie kláštorného života.
Sv. Benedikt z Nursie - Ten, ktorý zvíťazil znakom KRÍŽA - Svätí Bojovníci proti satanovi - úryvok
História benediktínov na Slovensku
Presný dátum príchodu prvých benediktínov na naše územie nie je známy, avšak v priebehu stredoveku zaznamenali mníšske kláštory na dnešnom Slovensku nebývalý rozmach a stali sa dôležitými centrami kresťanského kultu, evanjelizácie, vzdelania i hospodárskeho rozvoja.
Opátstvo sv. Presné správy o tom, kedy sa benediktíni po prvýkrát na Slovensku usadili, sa nezachovali. Prvé stopy však siahajú pred misiu sv. Cyrila a sv. Metoda. Podľa spoľahlivých údajov možno začiatok ich pôsobenia s istotou klásť na rozhranie 9. až 10. storočia.
V polovici 9. storočia postavili kláštor na Zobore. Odtiaľ sa šírila misijná činnosť benediktínov popri cestách na sever a na východ po území terajšieho Slovenska. V roku 1075 bolo založené opátstvo v Hronskom Beňadiku.
Medzi najdôležitejšie benediktínske miesta patrili:
- kláštor sv. Hypolita v Nitre,
- kláštor sv. Benedikta v Hronskom Beňadiku,
- kláštor sv. Andreja-Svorada a Benedikta v Skalke pri Trenčíne,
- kláštor sv. Kozmu a Damiána v Ludaniciach.
Kláštory zabezpečovali nielen duchovnú správu, ale vykonávali aj činnosť hodnoverných miest a plnili ďalšie úlohy.
Po roku 1500 sa podriaďujú všetky kláštory Uhorska arciopátstvu sv. Martina v Pannonhalme. V období tureckej expanzie, nepokojov, protihabsburgských bojov dochádza k pustnutiu kláštorov.
Jozef II. v roku 1789 rozpustil benediktínov. V roku 1802 ich František I. opäť povolil a poveril ich, aby svojimi profesormi obsadili desať gymnázií, čím prispeli k pozdvihnutiu vzdelania v Uhorsku. Od roku 1807 spravovali trnavské gymnázium, neskôr, v roku 1812, aj gymnázium v Bratislave, ktoré však bolo zoštátnené.
Napriek obnove 19. a 20. storočia zasiahli benediktínov na Slovensku pomery po vojne veľmi nepriaznivo. Snaha komunistickej totality vybudovať civilizáciu bez Boha viedla k zrušeniu reholí.
Obnova benediktínskeho života v Sampore
História novej benediktínskej fundácie na Slovensku sa začala písať v roku 1998, keď do benediktínskeho opátstva sv. Petra a Pavla v Tynci vstúpili dvaja slovenskí kňazi z Banskobystrickej diecézy, Vladimír Kasan a Blažej Škvarka.
Po ukončení mníšskej formácie a zložení večných mníšskych sľubov boli v roku 2003 vyslaní vtedajším tynieckym opátom, Markom Szeligom OSB, založiť novú fundáciu na Slovensku. Dielo obnovy mníšskeho života sa začalo v obci Bacúrov pri Zvolene, kde mnísi získali bývalú farskú budovu, ktorá poslúžila ako prechodné miesto do ukončenia výstavby riadneho kláštora.
Vďaka štedrosti mnohých dobrodincov zo Slovenska i celého sveta, ako aj vďaka zásadnému prispeniu bývalého banskobystrického biskupa, Mons. Rudolfa Baláža, mohli mnísi v roku 2006 začať s výstavbou nového kláštora v Sampore (mestská časť mesta Sliač).
V máji 2010 bola zakončená výstavba prvej etapy kláštora, skladajúca sa z domu hostí a kláštorného chrámu. Slávnostnú konsekráciu vykonal bývalý banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž za veľkej účasti veriaceho ľudu. V deň konsekrácie, 24. mája 2010, bol zároveň kánonicky zriadený jednoduchý priorát, závislý od domovského opátstva v Tynci.
11. júl 2017 bol pre oblátske spoločenstvo v Sampore novým historickým medzníkom. Do oblátskej komunity pribudli 5 noví členovia, počas slávnosti sv. Noví obláti prijali od otca priora regulu sv. Benedikta, podľa ktorej sa budú snažiť usmerňovať svoje životné cesty vo svete, tam, kde sú Pánom povolaní. Svätú omšu, počas ktorej kandidáti spečatili svoju oblatúru, celebroval žilinský diecézny biskup otec Tomáš Galis.
Včera, v sobotu 17. novembra 2012, v predvečer sviatku výročia posvätenia bazilík sv. Petra a Pavla, navštívil Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore opát Benediktínskeho opátstva sv. Petra a Pavla v Tynci (Krakov, Poľsko), ndp. Bernard Sawicki OSB, aby vykonal akt kánonického menovania prvého konventuálneho priora slovenského kláštora. Týmto krokom sa úspešne zavŕšila snaha o obnovu benediktínskeho života na Slovensku po jeho dlhom prerušení. Prvým konventuálnym priorom sa na dobu ôsmich rokov stal o. Vladimír Kasan OSB.
Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore získal na základe rozhodnutia generálnej kapituly Benediktínskej kongregácie Zvestovania z 29. septembra 2012 štatút konventuálneho priorátu, čím sa zaraďuje medzi nezávislé kláštory. Táto nezávislosť znamená, že kláštor je úplne samostatný v otázkach vnútorného riadenia. Jeho predstavený je ordinárom a zároveň vyšším rehoľným predstaveným podľa noriem Kódexu kánonického práva a samotný kláštor je domom „sui iuris“, vyňatým spod jurisdikcie miestneho biskupa.
Súčasnosť kláštora
Benediktínska kongregácia Zvestovania, do ktorej patria aj slovenskí benediktíni, v sebe zahŕňa kláštory z celého sveta, od Fínska po Nigériu, od Brazílie, až po Indiu. Na celom svete žije necelých 8000 benediktínskych mníchov a takmer dvojnásobný počet benediktínskych mníšok.
Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore sa nachádza na počiatku svojej existencie a ako taký len postupne začína vykonávať svoju činnosť. V súčasnosti poskytuje možnosť pobytu v prostredí kláštora pre široký okruh záujemcov, či už individuálne, alebo organizovane. Kláštorný chrám je otvorený pre verejnosť a možno sa v ňom zúčastniť na mníšskej liturgickej modlitbe v slovenskom i latinskom jazyku. Kláštor svojpomocne vydal niekoľko prekladov mníšskej literatúry, v budúcnosti plánuje vytvoriť plnohodnotné vydavateľstvo. V priestoroch kláštora sa taktiež konajú rôzne stretnutia a prednášky zamerané na prehĺbenie kresťanského života.
Na Slovensku sa v priebehu uplynulých rokov začala tiež formovať prvé spoločenstvo benediktínskych mníšok. Slovenskí benediktíni z kláštora Premenenia Pána v Sampore sú štátom registrovaní pod názvom „Mnísi z rehole svätého Benedikta“ a nemajú žiaden vzťah, ani vplyv, na aktivity „Rádu sv. Benedikta“ so sídlom v Komárne.
Kláštor nie sú múry, ale mnísi, ktorí medzi nimi žijú. Modlitba, práca, čítanie, spoločenstvo. Všetky liturgické slávenia v kláštornom chráme sú prístupné pre verejnosť.
Aktuality a pozvánky
- Slávnosť Sedembolestnej Panny Márie: 15. septembra 2025 (pondelok) - bohoslužby v kláštore Premenenia Pána v Sampore.
- Biblické prednášky: Od 4. septembra 2025 - nová séria večerných stretnutí venovaná exegéze knihy proroka Jonáša. Prvá prednáška na tému Jonášov zostup sa uskutoční 10. septembra 2025 o 19.00 hod.
- Organový koncert: 7. septembra 2025 (nedeľa) o 15.00 hod. - záverečný koncert festivalu Samporské organové dni 2025 v kláštornom chráme Premenenia Pána v Sampore.
V bežné štvrtky sa koná adorácia Najsvätejšej Sviatosti v čase 14:45 ‒ 16:45 hod. Kláštorný chrám je prístupný pre verejnosť po ukončení ranných chvál do ukončenia kompletória.