Skryté poklady Gemera a Malohontu: Unikátne nástenné maľby v kostoloch

V regióne Gemer a Malohont sa nachádza množstvo na prvý pohľad nenápadných vidieckych kostolov. Tie však ukrývajú vzácne pamiatky celoeurópskeho významu. Poďme sa spoločne pozrieť na niektoré z nich.

Kostol Všetkých svätých v Henckovciach

Takým je aj rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých z konca 13. storočia v Henckovciach. Kostol Všetkých svätých v Henckovciach na svojom mieste v takmer nezmenenej podobe stojí už od 13. storočia. Stavba prežila mnohé turbulentné časy. V 17. storočí bola obohnaná obranným múrom a pribudla aj dnes už neodmysliteľná vežička zvonice. Kostol pred vyše sto rokmi vyhorel a pri rekonštrukcii dostal novú strechu. Po poklese počtu miestnych členov katolíckej komunity koncom 20. storočia začal pustnúť.

Po dlhoročnom úsilí združenia Gotická cesta a postupných zásahoch reštaurátorov s cieľom zachrániť túto pamiatku, v nej bola pod omietkami objavená jedinečná veľkorozmerná maľba. Vzácne dielo historického významu bolo verejnosti po prvýkrát predstavené 26. novembra 2024. Spomínaná obnova kostola prebieha od roku 2010 vďaka iniciatíve občianskeho združenia Gotická cesta. Za ten čas bola vymenená šindľová strecha, opravený krov, prebehol historicko-pamiatkový aj archeologický výskum a uskutočnilo sa odvodnenie stavby.

Prvá etapa reštaurovania svätyne prebiehala v uplynulých rokoch, kedy boli odhalené renesančné nástenné maľby zo 17. storočia, keď kostol patril evanjelikom - znázorňujú pravdepodobne rozhovor Jóba s jeho priateľmi.

V roku 2024 chrám vďaka finančnej podpore Nadácie VÚB vstúpil do jednej zo záverečných fáz obnovy interiéru. V priebehu niekoľkých mesiacov reštaurátorský tím odstránil novodobé omietkové vrstvy v hlavnej lodi kostola, ktoré zakrývali staršie omietky. Už sondy z predošlého výskumu dávali tušiť zaujímavé nálezy, čo sa nakoniec po odkrytí aj potvrdilo.

Svätý Juraj drakobijec

Na severnej stene sa síce vo fragmentoch, ale predsa podarilo odhaliť a zakonzervovať veľké zobrazenie jazdeckej postavy s kopijou, na pozadí s mestom a ďalšími postavami. Pod kopytami koňa môžeme na základe zachovaných útržkov identifikovať rozmerného draka so šupinami. Reštaurátorský zásah teda s určitosťou potvrdil odhady výskumníkov, že ide o maľbu sv. Juraja.

Takáto veľkorozmerná maľba tohto svätca je na Gemeri naozaj ojedinelá. K datovaniu maľby ešte prebehne odborná diskusia, predpokladá sa však, že výjav pochádza tiež z evanjelického obdobia kostola.

„Je pre nás veľkým zadosťučinením, že kostol mohol spod omietok konečne odhaliť svoje tajomstvá. K tejto fáze obnovy smerovalo naše 15-ročné spoločné snaženie s vlastníkom, samosprávou a odborníkmi. Kostol má týmto za sebou najhrubšie práce a vnútorný priestor môže byť konečne bez stavebných obmedzení využívaný,“ uviedol podpredseda združenia Gotická cesta Peter Palgut.

Celá loď henckovského kostola je na stenách vyzdobená ornamentami s rastlinnými motívmi, hlavne v okolí dvier, okien a prechodu do svätyne. Našli sa aj ďalšie grafické prvky či pôvodné, doteraz zamurované okno. Vizuálne príťažlivou sa po obnove stala aj historická murovaná kazateľnica, ktorá bola v havarijnom stave. V blízkej dobe prebehne aj obnova či výmena historických okien.

Obnovy sa dočká päť pamiatok

Výrazný posun pri obnove henckovského kostola sa tento rok podarilo dosiahnuť vďaka novému, dlhodobému partnerstvu združenia Gotická cesta s Nadáciou VÚB. V rámci neho putujú postupne granty na obnovu piatich gemerských pamiatok.

Kostol v Henckovciach je prvý z objektov, v ktorom prebehli reštaurátorské práce z tohto zdroja podpory. „Sme radi, že po dlhoročnej obnove ikonickej Kalvárie v Banskej Štiavnici ako aj množstva ďalších pamiatok po celom Slovensku môžeme zanechať svoju stopu práve na tomto významnom projekte záchrany skrytých pokladov Gemera,“ uviedla počas prezentácie obnoveného kostola v Henckovciach členka správnej rady Nadácie VÚB Elena Kohútiková.

Kostol sv. Jakuba staršieho v Želiezovciach

Aj keď sa z gotického Kostola sv. Jakuba v Želiezovciach zachovalo po búrlivom 20. storočí málo, jeho história je bohatá. Kostol v Želiezovciach postavili niekedy v tretej štvrtine 14. storočia, zrejme na mieste staršej stavby spomínanej už v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. Pôvodne bol zasvätený sv. staviteľmi dnešného chrámu boli členovia rodu Becsei, ktorí získali Želiezovce v roku 1347. Išlo o väčšiu jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom, severnou sakristiou a vežou na severnej strane lode. Už krátko po dokončení stavby bol interiér vyzdobený nástennými maľbami, k tejto etape patria maľba Spor o dušu zomrelého, postavy sv. Barbory a sv. Apolónie i dvoch nedávno odkrytých svätcov. Datovaná je do obdobia okolo roku 1388. Do približne tohto obdobia je zaradená aj druhá vrstva malieb, štýlovo odlišná, ktorú reprezentujú výjavy Vir dolorum (Bolestný Kristus) a Veraikon. Ďalšia fresková výzdoba pribudla aj v prvej polovici 15. storočia (maľba dvoch svätcov na južnej stene lodi - sv. Martina a mnícha, zrejme sv. Leonarda alebo sv.

V 17. storočí začali chrám využívať kalvíni (po roku 1655). Katolíci ho opätovne prevzali v roku 1730. Pri tejto príležitosti bolo zrejme zmenené patrocínium na dnešné - sv. Jakuba staršieho. V druhej polovici 18. storočia pristavali z južnej strany presbytéria oratórium (s využitím dvoch oporných pilierov). Koncom 18. storočia bola nad oratóriom vybudovaná tzv. panská empora.

Veľká obnova kostola, ktorá okrem iného priniesla objavenie stredovekých nástenných malieb, sa uskutočnila v rokoch 1884 - 1885. Realizovala sa v duchu dobovej snahy o prinavrátenie "pôvodnej" gotickej podoby. Tak bola murovaná empora v západnej časti lode nahradená novou v neogotickom štýle. Interiér bol vymaľovaný motívom iluzívnych kamenných kvádrov. Upravené boli aj vstupy do sakristie a oratória. V presbytériu vznikli dve nové okná. Obnovenú stavbu však už v roku 1902 poškodilo zemetrasenie. Výrazne negatívne zasiahli kostol záverečné boje 2. svetovej vojny v marci 1945. Bombardovanie zasiahlo západnú vežu a došlo tiež k zrúteniu gotických klenieb v lodi.

Obnova vážne poškodeného objektu sa začala až v roku 1951. V rámci nej sa pristúpilo k predĺženiu lode kostola západným smerom, pričom bola odstránená zachovaná empora i horné približne dve tretiny múrov lode, ktoré bombardovanie prežili. Odstránená bola aj stredoveká klenba sakristie. K nej zo západnej strany pristavali novú vežu. V roku 1954 boli nástenné maľby (okrem fresky sv. Barbory a sv. Apolónie) opätovne prebielené. V roku 2014 sa začala rozsiahla obnova kostola, v rámci ktorej sa realizoval aj historicko-architektonický, historický a reštaurátorský výskum. Ten pomohol spresniť stavebný vývoj chrámu a priniesol tiež odkrytie ďalších nástenných malieb. Reštaurovanie malieb prinieslo okrem iného objav dosiaľ neznámej fresky na severnej stene presbytéria zachytávajúcej postavy dvoch svätcov. Zo zachovaných fragmentov odborníci usudzujú, že ide o archanjela Michala a sv. Petra. Na južnej strane lode pri víťaznom oblúku bola odkrytá väčšia nika, v ktorej sa nachádza freska sv.

Zo stredovekého kostola sa zachovalo pôvodné presbytérium a severná sakristia, spolu so spodnou časťou obvodových múrov lode (okrem západnej časti) o niečo prevyšujúcich výšku južného portálu. Presbytérium je zaklenuté dvoma poliami krížovej rebrovej klenby, ktorú podopierajú valcové prípory so zdobenými hlavicami (každá nesie originálnu výzdobu). Zvyšky klenby lode v podobe dolnej časti rebier a konzol sa zachovali v nárožiach po stranách víťazného oblúka. V presbytériu sa nachádzajú aj pastofórium a nika zdobené kružbou v podobe mníšky.

Z freskovej výzdoby si najviac pozornosti historikov umenia vyslúžila maľba Spor o dušu zomrelého, ktorá je nielen v rámci v rámci Slovenska unikátnou. Zobrazuje zápas o dušu konkrétneho zomrelého - zemepána Juraja Bencseiho a namaľovať ju dala jeho dcéra Margita. Obsah výjavu vysvetľujú zachované latinské nápisové pásky, medzi ktorými je aj u nás vzácne uvedené autorstvo fresky v podobe "Matej maľoval toto dielo". Posledné reštaurovanie prinieslo objav, že ženská postava v hornej časti maľby je výsledkom premaľby v 19. storočí a pôvodne ide o muža - sv. Málo vídanou súčasťou kostola je aj rímsky sarkofág, tvoriaci dnes obetný stôl hlavného oltára. Patrí veteránovi druhej légie Aeliovi Domitiovi, ako o tom hovorí zachovaný text, ktorý po stranách dopĺňajú dve zamyslené postavy. Sarkofág mal do Želiezoviec doviesť Juraj Bencsei zrejme z Budína. Podľa všetkého bol použitý ako miesto uloženia ostatkov významnej osoby, pochovanej na čestnom mieste v kostole.

Ďalšie kostoly s nástennými maľbami v regióne

Okrem Henckoviec a Želiezoviec sa v regióne Gemer a Malohont nachádzajú aj ďalšie kostoly s cennými nástennými maľbami. Medzi ne patria:

• Štítnik: Úchvatný gotický kostol s freskami z viacerých etáp od polovice 14. storočia až do začiatku 16. storočia.
• Kyjatice: Kostolík s nástennými maľbami realizovanými v dvoch obdobiach, ktoré pokrývajú vnútorný plášť presbytéria, víťazný oblúk zo strany lode a severnú stenu lode.
• Koceľovce: Kostol s presbytériom vyzdobeným freskami v poslednej tretine 14. storočia.
• Ochtiná: Gotický kostol s cennými freskami.
• Rimavský Brezov: Evanjelický kostol s unikátnymi nástennými maľbami z 2. polovice 14. storočia.
• Kraskovo: Opevnený ranogotický kostol s freskami.

Kyjatice a ich nástenné maľby

Nástenné maľby v Kyjaticiach (Kiete) boli objavené a čiastočne odkryté Istvánom Grohom v roku 1894, neskôr pokračovali v odkrývaní v rokoch 1980 a 1985 Jiří Josefík a Ladislav Székely a celý interiér kyjatického kostola bol reštaurovaný medzi rokmi 1986-1989 (L. Székely, J. Josefík, I. Žucha a kolektív Štátnych reštaurátorských ateliérov Levoča). Výskumu nástenných malieb sa venovali najmä Vlasta Dvořáková a Milan Togner, maľby sú spracované i v najnovšej monografii o gemerských nástenných maľbách od kolektívu autorov.

Nástenné maľby realizované v dvoch obdobiach pokrývajú vnútorný plášť presbytéria, víťazný oblúk zo strany lode a severnú stenu lode.

V spodnej časti presbytéria je namaľovaný iluzívny záves, nad ktorým je desať medailónov s polpostavami prorokov s nápisovými páskami. Na východnej stene presbytéria je Boh Otec a dve kľačiace ženské postavy so svätožiarou, ktoré sa k nemu modlia. Boh Otec v mandorle žehná smerom k postave na pravej strane. Podľa Milana Tognera predstavuje táto scéna zvestovanie Panne Márii. Podľa autorov recentnej monografie sú modliace sa postavy Panna Mária a sv. Ján. Ivan Gerát vyjadril domnienku, že pravdepodobne ide o obraz mystickej vízie, charakteristickej pre ženskú zbožnosť neskorého stredoveku.

V hlbokom ostení východného kruhového okna je postava anjela s dvoma kráľovskými korunami, podobne ako v špalete južného okna v presbytériu v Ochtinej. Milan Togner uvažoval, že je to postava sv. Ľudovíta z Toulouse. V nižšom registri malieb na východnej stene je skupina štyroch svätíc a apoštola: zľava stojí starý apoštol s knihou, nasleduje sv. Barbora s vežou, sv. Uršuľa (alebo sv. Kristína) so šípom, sv. Mária Magdaléna s lebkou a sv. Agáta s odrezaným prsníkom v ruke.

Na južnej stene sa zachovalo sedem postáv apoštolov, pôvodne ich bolo osem, ale jedna postava zanikla pri rozširovaní okenného otvoru. Na základe atribútov sa dajú identifikovať sv. Jakub s pútnickou palicou a sv. Pavol s mečom.

Na severnej stene presbytéria je fragmentárne zachovaný obraz Bolestného Krista (Imago pietatis) s viditeľnými a krvácajúcimi ranami na rukách, nohách a na boku. Prst ľavej ruky si vkladá do výraznej krvácajúcej rany na boku a podľa pozície tela a prúdu vytekajúcej krvi je zrejme, že krv bola zachytávaná do dnes nezachovaného namaľovaného kalicha situovaného nad sanktuáriom. Maľba teda poukazuje na Kristovu obetu a svojou ikonografiou i umiestnením v tejto časti presbytéria má jasný eucharistický kontext.

V ostení víťazného oblúka sú zobrazené múdre a pochabé panny s olejovými lampami. Na stene víťazného oblúka zo strany lode sú maľby rozdelené do dvoch registrov. V hornom registri sú zľava doprava zobrazené nasledujúce scény: Zajatie Krista s výjavom Judášovho bozku, v ktorom je, obdobne ako v Koceľovciach a Ochtinej, Judáš zobrazený s tmavou svätožiarou. Nasleduje scéna Kristus pred Pilátom, kde sa objavuje postava sluhu, ktorá v nádobe prináša Pilátovi vodu na omytie rúk. V rukách Piláta je vidieť ručník, ktorým si utiera ruky.

Po tejto scéne nasleduje Zvestovanie Panne Márii. Prilieta Archanjel Gabriel s nápisovou páskou v ruke, nad ním sa z oblaku vynára postava Boha Otca so žehnajúcim gestom pravice a pred ním smeruje k Panne Márii malá nahá postavička Ježiša. Nad hlavou Panny Márie je biela holubica ako symbol Ducha Svätého. Panna Mária kľačí pri čítacom pulte s otvorenou knihou.

Nasleduje scéna Nesenia kríža s početným komparzom, ktorá je v pravej časti kompozície zachovaná iba čiastočne. V ľavej spodnej časti víťazného oblúka je Ukrižovanie, ktoré sa zachovalo iba fragmentárne. Pod krížom je skupina troch Márií, sv. Ján Evanjelista a skupina vojakov. V pravej spodnej časti víťazného oblúka je zobrazená Pieta so skupinou oplakávajúcich žien a sv. Jánom. Telo mŕtveho Krista je prezentované tak, aby bolo viditeľných všetkých jeho päť rán: na rukách, nohách a boku. Celé Kristovo telo pokrývajú početné stopy krvi.

Na severnej stene lode je rozmerná, mnohofigurálna a atypická kompozícia Posledného súdu, s početnými nápisovými páskami. Táto maľba patrí do mladšieho obdobia a je datovaná nápisom: Anno dm 1426. Kruhová časť kompozície je rozdelená na deväť častí, v jej centre je tróniaci Kristus v mandorle ukazujúci svoje rany. Po jeho stranách sú anjeli s Arma Christi. V spodnej časti vstávajú mŕtvi z hrobu a nastáva triedenie na zavrhnutých a spasených. Posledný súd v Kyjaticiach má znaky teologicky náročnej kompozície.

tags: #kostol #zvnutra #omalovanka