Biela sobota je dňom smútočného ticha. Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení a smrti. Biela (prázdna) sobota nemá vlastnú liturgiu. Vo viacerých farnostiach sa v ranných hodinách spievajú a modlia ranné chvály.
Svätá omša sa slávi až na Veľkonočnú vigíliu.
Veľkonočná vigília už patrí k Veľkonočnej nedeli. Celá liturgia je v podstate nočným bdením (vigilare - bdieť). Nadväzuje na židovskú Paschu, počas ktorej boli Izraeliti vyslobodení z egyptského otroctva. Zobrazuje však noc Kristovho zmŕtvychvstania.
Už od prvých storočí sa kresťania zhromažďovali na Bielu sobotu večer, aby prežili Veľkonočnú vigíliu v bdení. Najprv si zapálili oheň, od ktorého pozapaľovali svoje lampy, aby odstránili tmu. Toto svetlo sa stalo symbolom zmŕtvychvstalého Krista a všetkých pokrstených, ktorých osvietil Boh.
Obsahovo bohatá liturgia Veľkonočnej vigílie sa začína liturgiou svetla. Zapálený a požehnaný oheň symbolizuje Božie svetlo, ktoré nám dáva Otec skrze svojho Syna. Veľkonočná svieca - paškál - predstavuje zmŕtvychvstalého Krista.
Kríž vyrytý do paškálu označuje smrť na kríži, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu zas Kristove rany, ktoré si zachoval aj na svojom oslávenom tele. Písmená Alfa a Omega a štyri číslice bežného roka vysvetľujú, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého.
Procesia s paškálom pripomína slová samého Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12). Veľkonočným chválospevom, ktorý sa objavuje koncom 7. storočia, vrcholí liturgia svetla ako prejav vďaky veriacich za spásu.
Význam Veľkej Noci
Veľkonočná svieca - Paškál
Liturgia slova a krstu
Nato čítali výňatky zo Svätého písma o krste, o novom stvorení, o prechode cez Červené more, o oslobodení z otroctva hriechu a o novej zmluve s Bohom. V priľahlom baptistériu sa udeľoval krst, sviatosť umierania a zmŕtvychvstania s Kristom. Ak bol počet krstencov veľký, obrady sa pretiahli až do rána. Novokrstencov obliekali do bieleho rúcha. Tí prešli k biskupovi, aby im udelil sviatosť birmovania, a do kostola, kde očakávali začiatok svätej omše, na ktorej mali už plnú účasť aj s Eucharistiou.
Liturgia slova so siedmimi čítaniami zo Starého zákona, dvomi z Nového zákona, s homíliou, so žalmami a s kantikami tvorí základ liturgie Veľkonočnej vigílie. Po nej nasleduje liturgia krstu: Litánie k svätým, požehnanie krstnej vody, samotný krst (ak sú kandidáti) a obnova krstných sľubov. Litánie k svätým zdôrazňujú skutočnosť, že krstom sa človek začlení do spoločenstva svätých.
Napokon nasleduje liturgia Eucharistie s obvyklým priebehom.
Vývoj slávenia Veľkej noci
Od raného stredoveku, keď sa zmenšil počet dospelých krstencov, sa svätá omša slúžila už pred polnocou, a Veľkonočná nedeľa ostala bez slávenia, preto v 6. storočí zaviedli na Veľkonočnú nedeľu liturgiu s vlastným omšovým formulárom.
Kristova noc a jej význam
Je to Kristova noc, noc pravého oslobodenia, noc, v ktorej Kristus rozlámal okovy smrti a víťazne vstal z hrobu. Je to noc radosti a plesania nad záchranou. Noc, v ktorej Cirkev spieva veľkonočný chválospev a hlása celému svetu, že Ježiš je Pánom nad životom a smrťou, že má moc nad každým zlom a neprávosťou. Tak ako synov Izraela pri východe z Egypta viedol v noci ohnivý stĺp, tak nás, kresťanov, z noci hriechu a smrti vyvádza sám zmŕtvychvstalý Kristus.
Na Veľkonočnú vigíliu Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Preto sa odporúča sláviť túto vigíliu v noci.