Koptská cirkev je jednou z najstarších kresťanských komunít na svete. Založeniu svojej cirkvi vďačia misijnej ceste evanjelistu sv. Marka v roku 42. Podľa tradície Marek strávil svoje posledné dni v Alexandrii, skoršom hlavnom meste Gréckom ovplyvneného Egypta, ktoré bolo centrom poznania a kultúry v stredomorskom svete. Prvými konvertitmi boli pôvodní Egypťania známi ako Kopti kvôli jazyku vo svojej poslednej preživšej forme starovekého Egypta.
Koptský kostol sv. Marka v Heliopolise, Káhira.
Od 5. storočia sa Koptská pravoslávna cirkev oddelila od spoločenstva s Rímom a východnými pravoslávnymi cirkvami. V tom čase vznikla aj koptská katolícka cirkev, ktorá je dnes v plnom spoločenstve s Rímom. Rozdiely sa vyskytli v zložitých teologických bodoch, najmä skrze pochopenie Kristovej podstaty a skrze jeho autoritu v nadväznosti na Chalcedonský koncil v roku 451.
Koptská pravoslávna cirkev je samostatná, tzv. autokefálna (je vlastnou nezávislou cirkvou). Jej nasledovníkov nájdeme medzi egyptskými prisťahovalcami do iných afrických krajín a tiež po celom svete vrátane USA. Má aj „dcérske cirkvi“ v Etiópii a Eritrei a je v spoločenstve s orientálnymi pravoslávnymi cirkvami.
Koptský jazyk bol napísaný gréckymi písmenami a je oficiálnym liturgickým jazykom cirkvi, ale počas storočí bol postupne nahradený arabským jazykom moderného Egypta. Koptskí pravoslávni kresťania, podobne ako mnohí ďalší východní a orientálni pravoslávni kresťania, sa riadia juliánskym kalendárom, teda oslavujú Vianoce 7. januára. Koptská pravoslávna cirkev má dnes sídlo v Káhire v katedrále sv. Koptská katolícka cirkev je vedená patriarchom (biskupom), ktorý sľubuje poslušnosť pápežovi Františkovi. Koptskí katolíci oslavujú svoj vlastný liturgický obrad a naďalej používajú koptský jazyk pri omši.
História Koptskej Katolíckej Cirkvi
Pred rozdelením medzi východom a západom bol hlavou patriarchia (alebo hlavný biskup) koptskej stolice z Alexandrie, považovaný tiež za primer pairs („prvý medzi rovnými“). Podľa tradície bol prvý Alexandrijský patriarcha vysvätený samotným svätým Markom. Podobne ako rímsky biskup koptský pravoslávny patriarcha sa po generácie nazýva pappas (otec) a dnes nesie titul Pápež.
Koptskí kresťania ako prví založili v Alexandrii katechetickú školu, kde sa formovala kresťanská doktrína. Mnohí z prvých cirkevných otcov žili alebo študovali v Alexandrii a pripojili sa ku gréckym filozofom a židovským učencom, ktorí vnímali toto mesto ako svoj domov. Okrem katechetických štúdií sa vyučovali aj humanitné vedy a matematika. Školská knižnica obsahovala vyrezávané drevené texty s reliéfnymi písmenami, ktoré mohli študovať aj slepí - a to dávno pred vydaním Braillovho písma.
Egyptskí púštni otcovia začali pustovnícke a kláštorné tradície, ktoré neskôr inšpirovali sv. Po Chalcedónskom koncile boli koptskí pravoslávni kresťania prenasledovaní byzantskými kresťanmi, ktorí ich považovali za kacírov. Mnohí boli mučení, väznení a zabití, ale koptskí ortodoxní kresťania zostali verní svojmu chápaniu christológie.
S nástupom islamu a dobytím Egypta Umajjovcami si väčšina obyvateľstva zachovala svoje koptské kresťanstvo. Neskoršie zdanenie a obmedzenie príležitostí, ktoré boli cenou za kresťanstvo pod islamskou vládou, prinútilo mnohých Egypťanov konvertovať na islam. Postupne sa Egypt stal krajinou s moslimskou majoritou a dnešní koptskí kresťania predstavujú iba 10% - 20% populácie. Od nástupu islamského militarizmu však Kopti (pravoslávni aj katolícki), podobne ako ostatní kresťania na Blízkom východe, podstúpili hrozný útok teroristických skupín.
Súčasnosť Koptskej Katolíckej Cirkvi
V súčasnosti je patriarchom Ibrahim Isaac Sidrak (*1955). Pri jeho intronizácii v roku 2013 došlo k historickému objatiu so súčasným koptským pravoslávnym patriarchom Tawadrosom II. Štruktúra patriarchátu koptských katolíkov narástla počas 20. storočia zriadením nových eparchií (1947, 1981, 1982, 2003), celkovo je ich sedem, všetky sú v Egypte. Koptskí katolíci v diaspóre (Taliansko, Francúzsko, Kanada, USA, Austrália, Kuvajt, Libanon) podliehajú miestnym latinským biskupom. K celkovo trinástim orientálnym cirkvám v Egypte sa ráta aj Koptská katolícka cirkev, ktorá má niečo vyše 170-tisíc veriacich.
Súčasný patriarcha Ibrahim Isaac Sidrak.
Táto cirkev sa chápe ako egyptská cirkev, pretože jej členovia boli od počiatku Egypťanmi. Prvé úsilia Rímskej cirkvi o úniu s koptskými kresťanmi v Egypte sú späté s Florentským koncilom (1439 - 1445). Malá koptská delegácia podpísala 4. februára 1442 bulu Cantate Domino. Tento únijný dekrét si však v Egypte sotva vynútil pozornosť. Až v 17. K prvej štrukturalizácii cirkevných obcí viedlo vymenovanie Ambu Athanasia, koptského pravoslávneho biskupa Jeruzalema, ktorý sa stal katolíkom, za apoštolského vikára v roku 1741.
Po zriadení koptského katolíckeho patriarchátu v roku 1899 výrazne vzrástol počet veriacich. Prvým „patriarchom Alexandrie pre Koptov“ sa stal Kyrillos II. Maqarios (1899 - 1908). Jeho patriarchát zahŕňal tri diecézy: patriarchálnu diecézu Dolný Egypt s Káhirou a v Hornom Egypte biskupstvá Minjá a Luxor/Téby. Zatiaľ čo počet veriacich v roku 1897 predstavoval len 4 630 duší, do roku 1907 narástol na 14 576 veriacich.
Výzvy a Prenasledovanie
Udalosti pred a po odstúpení prezidenta Hosniho Mubaraka 11. februára 2011 sa dotkli aj kresťanov. Parlamentné voľby 2011/2012 vyniesli k moci Mohameda Mursiho, a tým Moslimské bratstvo. Mursiho svojvoľné rozhodnutia uvrhli krajinu do spoločenského a hospodárskeho chaosu. Kresťania zažívali predovšetkým vo svojich centrách v Strednom a Hornom Egypte vraždenie veriacich a podpaľovanie kostolov. Tieto činy však neboli vládou dôsledne trestané.
Svojím bezohľadným konaním prezident Mursi napokon poštval proti sebe vojenskú radu a 3. júla 2013 ho zvrhlo vojsko. Moslimské bratstvo bolo 23. septembra 2013 zakázané a krátko nato zaradené do zoznamu teroristických organizácií. V prezidentských voľbách od 26. do 28. mája 2014 bol zvolený Abdel Fattah al-Sisi s 96,9 percentami hlasov a 8. Ústava z roku 2012, ktorá vstúpila do platnosť ešte za Mursiho 26. decembra 2012, bola prepracovaná v roku 2013 ústavodarným zhromaždením.
Na tom spolupôsobili aj egyptskí kresťania, ktorí boli zastúpení v 50-člennom zhromaždení tromi reprezentantmi. Nová ústava vstúpila do platnosti 18. januára 2014 ľudovým referendom s 98,1-percentným súhlasom. Pre kresťanov sú dôležité články 2 a 3, ktoré sú rovnaké v ústavách z rokov 2012 a 2014.
Článok 2 znie: „Islam je štátnym náboženstvom a arabčina je oficiálnym jazykom. Článok 3 znie: „Princípy kresťanskej a židovskej šaríe [t. j. práva] egyptských kresťanov a židov tvoria najdôležitejší právny základ, na ktorom sa reguluje ich rodinný stav, ich náboženské záležitosti a voľba ich duchovných vodcov“. Kresťania a židia teda smú uplatňovať svoje vlastné rodinné právo, ako aj sami si určovať svoju hierarchiu.
Jednako existujú jasné obmedzenia: Keďže islam je štátnym náboženstvom, egyptský prezident musí byť moslimom. Len málo kresťanov pracuje vo vyšších administratívnych pozíciách v štáte alebo v polícii a vo vojsku. Kresťania sa nesmú modliť na verejnosti. Toto platí aj počas ich veľkých sviatkov, keď sú kostoly preplnené.
V januári 2015 svet obletela správa o poprave 21 koptských kresťanov islamskými teroristami v Líbyi. Títo muži boli kanonizovaní ako svätí mučeníci koptskej cirkvi. Ich príbeh viery a odvahy inšpiruje kresťanov po celom svete. „Môžete ísť do každej rodiny v tomto regióne. Povedia vám to isté. Sú pripravení na mučeníctvo a čakajú naň. Sú hrdí na nich. Hovoria, že ich cirkev je chrámom mučeníkov. Mučeníci sú semenom kresťanstva. Pokiaľ sú ľudia zabití za kresťanstvo, cirkev žije a nie je mŕtva.“
21 koptských mučeníkov, zavraždených ISIS v Líbyi.
Štruktúra a Liturgia
Koptský katolícky patriarcha Ibrahim Izák Sidrak 12. marca 2013 v Káhire. Koptskí katolícki kňazi sú zaviazaní k celibátu. Vzdelávajú sa v patriarchálnom kňazskom seminári v Maadi (Káhira), za vyššími štúdiami musia do Ríma.
Bohoslužba sa v Koptskej katolíckej cirkvi slávi podobne ako v jej pravoslávnej sesterskej cirkvi podľa alexandrijského obradu, spravidla podľa formulára Bazila Veľkého. Liturgickým jazykom je v tejto egyptskej cirkvi arabčina, mimo Egypta však aj príslušná reč hostiteľskej krajiny. Cirkevné sviatky táto cirkev slávi podľa Gregoriánskeho kalendára, pri hlavných sviatkoch sa však prispôsobuje Juliánskemu kalendáru pravoslávnych.
Prekvitajúce mníšstvo Koptskej pravoslávnej cirkvi táto katolícka sesterská cirkev neprevzala. Od roku 1959 existuje mužská Kongregácia ohlasovania svätého Marka v Káhire - Abbasieh, ktorá sa stará o univerzitnú mládež. Už od roku 1913 existuje ženská Kongregácia egyptských sestier Ježišovho srdca v Tahta. V roku 1969 sa z nej vyčlenil Inštitút našej milej Panej apoštolov a Centrum koptských sestier Ježiša a Márie, ktoré sa usadilo v Káhire-Heliopolise. Pre tieto kongregácie boli vzorom katolícke rehole. Ženské kongregácie sa venujú školskej práci a starostlivosti o chorých.
Ťažiskom Koptskej katolíckej cirkvi je vzhľadom na 40-percentný analfabetizmus v krajine školské vzdelávanie. A preto novointronizovaný patriarcha Sidrak v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung z 5. októbra 2013 hovoril o 170 školách, ktoré spravuje jeho cirkev. Zvlášť dobre spolupracuje táto cirkev s početnými rímskokatolíckymi kongregáciami.
Vo februári 2013 bola založená Národná rada kresťanských cirkví v Egypte, do ktorej patria kopti, katolíci, grécki pravoslávni, presbyteriáni a anglikáni. Táto rada má 15 oddelení k témam nedeľné školy, ženy, mládež, viera a jednota, ako aj k iným oblastiam, ktoré hýbu cirkvami v ich stiesnenej situácii.
| Diecéza | Založená | Cirkevné obce (2016) |
|---|---|---|
| Minjá | 1895 | 26 |
| Alexandria | 1895 | 31 |
| Luxor | 1895 | 21 |
| Assiut | 1947 | 39 |
| Gizeh | 2003 | 10 |
| Sohag | 1981 | 16 |
Okrem Egypta existujú cirkevné obce v Paríži, USA (Los Angeles a New York), Kanade (Montreal) a Austrálii (Sydney a Melbourne). Nepodliehajú koptskému katolíckemu patriarchátu, ale miestnym rímskokatolíckym biskupstvám.