Každý, kto mal alebo má dočinenia s láskou, by mal poznať tieto zaujímavé štúdie. V psychológii a párovej terapii sa romantická láska často rozdeľuje do niekoľkých fáz. Fázy romantického vzťahu sú charakteristické rôznymi emocionálnymi, kognitívnymi a behaviorálnymi prejavmi.
Čiže líšia sa tým, aké emócie prežívame, ako rozmýšľame (ak vôbec 😊) o partnerovi a našom vzťahu a ako sa v danej fáze správame. Fázy romantického vzťahu sa často navzájom prelínajú ako farby dúhy a len postupne prerastajú do ďalšej fázy. A je bežné, že jeden z dvojice je v inej fáze ako ten druhý - (Nasťahuješ sa ku mne? - Ešte na to nie som pripravený!).
Jednotlivé fázy romantického vzťahu prežívame každý osobitým spôsobom. Zamilovanie sa obvykle každý pokladá za začiatok vzťahu. Ja by som však pred túto fázu dal ešte fázu túžby alebo fázu fantazírovania. Takú fázu prípravy na ďalšie fázy romantického vzťahu.
Od puberty vstrebávame posolstvá pop-kultúry, náboženstiev, rozprávok aj romantických filmov a najmä vlastných úspešných/neúspešných romantických zážitkov. A tie v nás vytvoria kokteil presvedčení, spomienok, predstáv, predsudkov, bariér aj očakávaní ako to má v romantickom vzťahu vyzerať. Pre niekoho ten kokteil je elixírom lásky a je pripravený zamilovať sa a budovať pevný vzťah.
V tejto fáze romantického vzťahu je človek ešte bez svojho živého objektu zamilovanosti. Iba snívame, predstavujeme si a túžime po láske a po partnerovi. Sme zamilovaní do zamilovania! Túto fázu túžby nemajú len neskúsení panici a panny, ale každý.
Ako sa váš mozog zamiluje | Dawn Maslar | TEDxBocaRaton
1. Zaľúbenie sa zaberie jednu pätinu sekundy
Pocit zaľúbenia nás prepadne zrazu a ani si to neuvedomíme. Je to len krátky moment, ktorý dokáže v našej hlave a srdci pretrvať veľmi dlho. Jedna pätina sekundy je doba, počas ktorej chemické látky vyvolávajúce eufóriu, ktorú si vysvetľujeme ako zaľúbenie sa, začnú vplývať na mozog počas toho ako sa pozeráte na svoj objekt túžby.
Keď myslíte na svoju lásku, tieto oblasti vypúšťajú do mozgu a tela kokteil neurotransmiterov, ktorý pozostáva napríklad z oxytocínu, dopamínu, serotonínu či adrenalínu. Laicky sa to dá vysvetliť ako prudký „úder“.
2. Bozkávanie vám pomôže vybrať si a udržať partnera
Štúdia z roku 2013 prezradila, že jednou z podmienok pri výbere životného partnera je aj spôsob, akým sa bozkáva. Za dôležitú považovala bozkávanie väčšina žien, ktoré sa prieskumu zúčastnili. Účastníci, ktorí mali v živote viacero partnerov a boli označení za promiskuitných, tvrdili, že bozkávanie je pre nich veľmi dôležité.
Vedci skúmali aj to, či bozkávanie súvisí s kvalitou vzťahu. Zistili, že čím viac sa partneri bozkávajú, tým sú vzťahy dlhšie a lepšie. Zaujímavosťou je aj to, že množstvo sexu takýmto spôsobom na vzťah nevplýva.
3. Po 25 rokoch sa začnete podobať na partnera
Hovorí sa, že niektorí ľudia si vyberajú vhodného partnera podľa určitých podobných čŕt, ktoré spoločne zdieľajú a vzájomnej podobnosti. Psychológ Robert Zajonc však zistil, že či už sa na začiatku vzťahu s partnerom na seba podobáte alebo nie, po 25 rokoch spoločného života si budete podobní určite.
Po tomto období spoločného života získate s partnerom podobné črty tváre, či postoj tela. Dôvodom je veľmi podobný, v niektorých prípadoch totožný, životný štýl. Páry, ktoré spolu žijú dlhé roky v jednej domácnosti sa podobne stravujú, žijú v rovnakom prostredí, vyberajú si jeden druhého podľa určitých predispozícií a charakterových vlastností, ktoré u nich prevládajú.
Ďalším dôvodom je aj vzájomná empatia a rokmi nadobudnutá schopnosť prispôsobiť sa jeden druhému napríklad v spôsobe reči a vyjadrovania, gestikulácií či mimike.
4. Aj vzťahy na diaľku môžu fungovať
Niektorí partnerstvo na diaľku odsudzujú na zánik, no vôbec to tak nemusí byť. Ak prežívate vzťah na diaľku aj vy alebo vám hrozí dlhodobé odlúčenie od partnera a chcete svoj vzťah udržať, držte sa týchto dvoch na prvý pohľad veľmi jednoduchých pravidiel.
- Rozprávajte sa spolu viac o intímnych a dôverných veciach a neustále medzi sebou takéto informácie zdieľajte.
- Udržujte si zidealizovaný obraz svojho partnera, nesnažte sa na silu hľadať na ňom chyby.
Výsledkom dodržiavania týchto pravidiel je to, že napriek geografickej vzdialenosti budú partneri voči sebe pociťovať nesmiernu blízkosť a spolupatričnosť, v niektorých prípadoch oveľa väčšiu ako páry, ktoré spolu žijú deň čo deň v jednej domácnosti.
5. Na záchranu manželstva pomôže film
Americký profesor psychológie Ronald Rogge chcel zistiť, aké metódy dokážu znížiť rozvodovosť párov. Vybral si tri formy partnerskej terapie, ktorými riešil manželskú krízu v troch rôznych skupinách manželských párov.
Jedna skupina sa mala naučiť, ako zvládať vzájomné konflikty, pozorne počúvať partnera a zmierniť emócie počas hádky. Druhá skupina absolvovala terapiu nazvanú „súcit a akceptácia“, počas ktorej sa dvojice učili oceniť svoj vzťah viac a naučiť sa komunikovať jazykom, ktorým to dajú najavo.
Tretia metóda bola metóda sledovania vybraných filmov a následného rozhovoru o deji a o tom, ako riešili dvojice vo filme svoje problémy. Skupiny sa porovnávali po troch rokoch trvania prieskumu a zistilo sa, že všetky tri typy terapií boli približne rovnako úspešné.
Fázy romantického vzťahu a ich intenzita
Fázy romantického vzťahu majú rôznu intenzitu a fáza zamilovanosti je najintenzívnejšia. Prežívame „motýľov v bruchu“ (Juchú!). Na biologickej úrovni je táto fáza spojená so zvýšenou produkciou dopamínu a oxytocínu, čo vedie k pocitom radosti, šťastia a zvýšeného vzrušenia.
Mužom sa zníži miera testosterónu, aby neboli takí agresívni a boli viac nežní a pozorní. Mužom aj ženám sa zvýši miera oxytocínu, aby sme mali chuť sa objímať, bozkávať a dotýkať bez zábran. V tejto fáze romantického vzťahu máme tendenciu vytvárať emocionálne intenzívne prepojenie, ktoré často pripomína symbiotický vzťah (preto sa mu niekedy hovorí symbiotická fáza).
Počas zamilovania sme si s novou láskou emocionálne a psychologicky veľmi blízki. Trpíme neschopnosťou realisticky hodnotiť problémy, ktoré môžu neskôr narásť. Je nám jedno, čo nám hovoria naši dlhoroční dobrí kamaráti. (Čo nevidíš, že ťa ponižuje? - Ale kdeže!
Fáza zamilovania sa je dočasná a niektorí ľudia môžu hľadať len tento typ intenzívnych pocitov a po ich odznení (ktoré nevyhnutne musí nastať) si myslia, že sa vzťah rozpadol. (Už ju/jeho nemilujem, tak to asi nie je ten pravý/pravá.
Symbiotická fáza je síce dôležitou časťou začiatku vzťahu, ale niektoré páry sa v nej môžu „zaseknúť“, čo môže viesť k problémom. Čiže sa im stane, že sa neodmilujú, alebo sa tak aspoň správajú. Správajú sa k sebe neustále harmonicky (a zaslepene) ako keby boli večnými Rómeami a Júliami.
Lenže ak fázu zamilovanosti neprekonajú, tak neprejdú do ďalších fáz, kedy sa však rozvíja zrelší vzťah. Naozaj treba postúpiť ďalej, aspoň trocha sa odmilovať. A ešte voľačo - myslite na to, že v romantickom páre sú vždy traja (Čo?). Jeden, druhý a ešte aj ich vzťah. A starať sa treba o všetkých troch. Potrebujeme byť ako ľudia nezávislí a zároveň druhému oddaní a ešte aj brať vzťah ako dôležitý.
Zamilovanosť vás musí prejsť! Aspoň tá intenzívna verzia. Nedá sa roky nespať, byť neustále vzrušení, stále myslieť v práci na milovanú/milovaného a non-stop si vypisovať každý poryv túžby s tisíckami srdiečok. Mať tento druh obsedantno-kompulzívnej poruchy je nejaký čas nádherné, ale v podstate to znemožňuje sústrediť sa na prácu, na knihu, či rozhovor s kamarátkou. Ani sa poriadne nevyspíte. Bláznivo zamilovaní sú v normálnom živote nepoužiteľní.
Po zamilovanosti teda konečne prichádza fáza, kedy sa pár začína naozaj bližšie spoznávať na hlbšej úrovni. Ružové okuliare sa odfarbia a vidíme druhého viac realisticky. Čo znamená, že ho/ju spoznáme viac! Objavujeme osobnostné rozdiely, odlišné zvyky a hodnoty. Táto fáza romantického vzťahu je dôležitá - učíte sa v nej ako riešiť spoločne konflikty, akceptovať rozdiely a rozvíjať zručnosti komunikácie a vzájomnej spolupráce. Tu sa láme chlieb, odkrývajú karty, pozerá koňovi na zuby.
V tejto fáze pár začína hovoriť o spoločnej budúcnosti, ale nie tým zamilovaným spôsobom, že si moja jediná, ostaneme navždy spolu. Ale navrhujú reálne zbližovacie kroky a zaväzujúce rozhodnutia (Budeme spolu bývať?). Uvedomujeme si, že viac potrebujeme „zapínať“ pochopenie a prijímanie partnera takého, aký je, lebo nie vždy všetko nám vyhovuje, lebo nie vždy je taký, aký by sme chceli.
Spoločne plánujeme nielen aktivity, ale aj spoločnú budúcnosť. (Budeme spolu bývať? Začíname mať realistický pocit, že to je vzťah navždy. Prečo ľudia od romantických vzťahov očakávajú, že v nich má byť stále len vášeň a dobrodružstvo? Možno kvôli romantickým mýtom, o ktorých tiež píšeme v knihe Labyrintom lásky oveľa podrobnejšie.
Objavujeme predtým skryté odlišnosti. Vznikajú drobné (Ty nesplachuješ? Z tejto fázy romantického vzťahu odchádzajú ľudia najčastejšie. Miesto snahy budovať, majú pocit, že sa rozpadá. Pokles vášne (Už ho/ju nemilujem.) a podrobnejší a realistickejší obraz druhého nás ale posunie ďalej. Spoznali sme ho/ju a rozhodli sme sa. Ak ostávame, tak vieme prečo.
Fázy romantického vzťahu sú pre mnohých prekvapením - akoby sa vzťah nemohol normalizovať a premeniť sa na hlboké priateľstvo. Akokeby zhoršovanie v niektorých parametroch nemohlo prehlbovať vzťah. Vášeň nie je jediným indikátorom dobrého vzťahu. Zamilovanosť je stav. A nielen to: Ako píšeme v našej knihe Labyrintom lásky - znaky oddanosti sú kľúčovým faktorom prečo pokladáme vzťah za dobrý a stabilný. A na to je práve čas vo fáze záväzku.
Záväzok sa môže prejaviť v rôznych formách - spoločným bývaním, manželstvom alebo plánovaním rodiny. Ešte dôležitejšie než veľké rozhodnutia je však to, keď každý deň prejavujete drobné oddanosti. Keď ste schopní zvládať výzvy spojené s každodenným životom - Kúpiš cestou z práce mrkvu a čokolády? Keď ste ochotní vychádzať druhému v ústrety, lebo viete, čo má rád/rada -Pozrieme si Ligu majstrov alebo Ružu pre nevestu?. Už nejde o to, len byť zamilovaný, ale o to, ako vytvoriť stabilný, bezpečný a dlhodobejší vzťah, v ktorom obaja počítajú s tým druhým.
Spoločne napredujeme vo vzťahu. A aj ako jednotlivci si plníme životné ciele. (Vždy som chcel ísť do Nórska na ryby. Vzniká riziko emocionálnej vyčerpanosti, ak konflikty neriešime. Ak sa vytratia pocity vzrušenia (zase tá vášeň!), tak prichádzajú aj pokušenia zo vzťahu uniknúť.
Prvá láska a jej vplyv na budúce vzťahy
Prvú lásku si pamätáme celý život. Zotrváva v nás ako spomienka, ale aj ako hlbší zážitok práve preto, že sme búrlivé emócie zaľúbenia zažili po prvýkrát. Dotýka sa však tento prežitok našich budúcich vzťahov? Prvý vzťah sprevádzajú silné, doteraz nepoznané pocity.
Pokiaľ niečo prežívame po prvýkrát, máme sklon uchovať si tento zážitok, najmä ak je spojený s intenzívnymi emóciami. Preto si pamätáme prvú jazdu autom, prvé zaľúbenie, prvý sex a prípadne aj prvý let lietadlom. Momenty, ktoré sprevádzala silná emocionálna odozva, sa nám do pamäte zapíšu ľahšie a silnejšie než bežné zážitky, nevyvolávajúce citovú odpoveď organizmu. Platí to aj pre prvú lásku; pretože je naša myseľ a telo zaplavené novými, doteraz nepoznanými chemickými látkami a hormónmi lásky, novosť tohto zážitku nám zostáva v pamäti.
Psychologička Melanie Schilling vysvetľuje, že intenzita emócií z prvej lásky necháva stopu v pamäti jednoducho preto, že ich prežívame po prvýkrát. Počas zaľúbenosti produkuje náš mozog chemický kokteil - vyplavujú sa neurotrasmitery oxytocín, dopamín a norepinefrín. Oxytocín, inými slovami hormón lásky, je zodpovedný za pocity intimity, oddanosti a napojenia na druhého. Vďaka nemu nadväzujeme partnerstvá, sme verní, snažíme sa na vzťahu pracovať, viac dôverujeme.
Dopamín je zasa úzko spojený s radosťou, pôžitkom a odmenou; jedná sa o podobné emócie ako pri závislosti. Práve dopamín je zodpovedný za pobláznenie a akúsi posadnutosť našou prvou láskou. Norepinefrín funguje ako životabudič. Preto sa nám pri pohľade alebo spomienke na milovanú osobu zrýchli tep, sme nervóznejší, vzrušenejší a nabudení.
Podľa výskumu Helen Fisher z roku 2005 je láska podobná závislosti; nie je to pocit, ale skôr motivačný systém, ktorý nás núti v konaní (vzťahu) pokračovať. Prvé pobláznenie prichádza v dobe adolescencie či puberty, kedy je naše telo a teda aj mozog ešte len vo vývoji. Kognitívni vedci z univerzity MIT vysvetľujú, že v tomto období ide náš mozog na maximum, a zažívame mnoho „po prvýkrát“.
Z toho dôvodu majú aj tieto zážitky na nás väčší vplyv, a zanechávajú v našej pamäti stopu. Tieto spomienky zanechajú hormonálny odtlačok, ktorý má na nás dlhodobý účinok. Interakcie hormónov sa zapisujú do zmyslových oblastí mozgu v čase, kedy sa neurologicky vyvíjame a tvorí sa naša identita. Z toho dôvodu čokoľvek spojené s našou prvou láskou (pieseň, fotka danej osoby, vôňa, miesto), v nás vyvoláva intenzívne spomienky a pocity, hoci sú aj dvadsať rokov staré.
Porovnanie vzťahov s prvou láskou
Podľa sociológa Malcolma Brynina máme sklon porovnávať ďalšie vzťahy s našou prvou láskou. Dospelá, zrelá láska je však iná, nie je to len intenzita, zaľúbenosť, ale aj oddanosť, rutina, práca a vernosť. Preto môže mnohým pripadať nudná a nezaujímavá, najmä ak si ju porovnajú so silou prvých zážitkov.
Chceme prežívať to isté, čo predtým, pretože je to návykové. Mnohé ženy odpíšu muža preto, lebo hneď na prvom rande nepreskočila iskra. Jedná sa o chybu, spôsobenú tým, že nastavili latku vďaka predošlej láske príliš vysoko. Ak používame ako meradlo úspechu vášeň, veľmi pravdepodobne je vzťah odsúdený na zánik. Vášeň skôr či neskôr vyprchá, a človek, pre ktorého je dôkazom úspechu a správneho vzťahu, sa začne nudiť.
Terapeutka Helen Wyatt vysvetľuje, že najdôležitejšou vecou, ktorú sa prvou láskou naučíme, je hranica tolerancie akú máme voči vlastnej zraniteľnosti. Aby bol vzťah úspešný, musíme sa druhému otvoriť, čo znamená odvážiť sa byť zraniteľnými. Prvým vzťahom spoznávame, čo je dôvera a do akej miery nám je príjemné prejaviť sa ako zraniteľná bytosť. Spoločne s prvým partnerom definujeme, čo pre nás láska znamená.
Vďaka prvej láske zistíme, čo od vzťahu čakáme, čo chceme a čo je nám proti srsti. Pomáha nám definovať, ako sa správať aby bol úspešný. Ukazuje nám, aké je to byť v spojení s druhým človekom, aké je to byť milovaný a ľúbiť, a pocítiť, že sa o nás niekto zaujíma. Podľa psychológov je prvá láska akýmsi predĺžením našej osobnosti; projektujeme si do nej vlastné neistoty, slabé stránky, naučené veci z detstva a obranné mechanizmy, ktorými sa bránime voči zlyhaniu a bolesti.
Na základe nich budeme pristupovať aj k budúcim vzťahom. Ak bola napríklad naša prvá láska bolestivá a plná toxicity, budeme obozretnejší a voči potencionálnemu partnerovi menej otvorenejší a viac podozrievaví. Naopak sa však z toho môžeme poučiť a presne definovať, aké vlastnosti na partnerovi nechceme. Závisí to od našej povahy a skúseností z detstva.
Otázkou zostáva, či sa zameriame len na ten vzrušujúci stav, ktorý pôsobí návykovo, alebo necháme lásku prerásť v dospelý vzťah, ktorý je síce trochu stereotypný, ale zato plný dôvery, spoľahlivosti, istoty a pevných základov - pretože práve tam začína pravá láska a partnerstvo.
Láska na prvý pohľad a veda
Ľudia hovoria, že sa to deje stále. Princ Harry to údajne zažil a povedal, že vie, že práve pre neho bola Meghan Markle tá pravá „úplne prvýkrát, čo sme sa stretli“ (rozhovor BBC). Carla Bruni tvrdila, že sa do exprezidenta Francúzska, Nicolasa Sarkozyho, taktiež zamilovala na prvý pohľad.
Vedci požiadali takmer 400 mužov a žien o názory ohľadom potenciálnych romantických partnerov ihneď po prvom stretnutí s týmito jedincami.
- Ľudia tvrdia, že zažívajú lásku na prvý pohľad v okamihu, keď stretnú človeka. Je to silná počiatočná príťažlivosť, z ktorej sa neskôr môže stať vzťah.
- V tejto štúdii mali bola väčšia pravdepodobnosť, že respondenti budú tvrdiť, že prežili lásku na prvý pohľad s fyzicky atraktívnymi ľuďmi.
- Vedci si nie sú istí, prečo sa to stane, vyžaduje si to však ďalšie skúmanie. Môžu ženy menej inklinovať k tejto skúsenosti, pretože sú vyberavejšie, ako to preukázali iné výskumy? Muži napríklad označujú lásku na prvý pohľad s viacerými potenciálnymi partnerkami.
- Porovnanie účastníckych tvrdení o láske na prvý pohľad ukázalo, že je to obvykle jednostranný jav. To naznačuje, že obojstranná láska na prvý pohľad nie je veľmi častá.
- Druh vlastností, o ktorých je známe, že odrážajú lásku - intimita, nasadenie, hĺbka pocitov - nie sú v prvých chvíľach očarenia obzvlášť silné, keď ľudia hovoria, že sa zamilovali na prvý pohľad. Ľudia vo vzťahoch opisujú pocit intimity a hlbšieho citu voči svojim partnerom oveľa viac ako ľudia, ktorí zažívajú lásku na prvý pohľad.
Stručne povedané, veda uprednostňuje romantikov. Lásku na prvý pohľad skutočne ľudia prežívajú, ale nejde ani tak o „lásku“ alebo „vášeň“.
Na univerzite v Chicagu zistili, že očný kontakt nesporne prispieva k láske na prvý pohľad. Štúdia sa zamerala na pohyby očí. Ak sa respondenti dívali počas prvého stretnutia do očí, rozvinuli následne častejšie vzťah a podporili tak frázu “láska na prvý pohľad”.
Známé páry, ktoré zažili lásku na prvý pohľad
Podľa magazínu People sa mnohým známym párom tento “rozprávkový zázrak” podaril. Patrí sem herecký pár Michael Douglas a Catherine Zeta-Jones, britský Princ Harry a Meghan Markle ako aj David a Victoria Beckhamovci.
Michael Douglas a Catherine Zeta-Jones
Herec od chvíle, keď uvidel Catherine vedel, že ona je tá pravá, Svoj záujem dal najavo naozaj originálne: „Pozrel som sa na ňu a povedal som: „Catherine, budem otcom tvojich detí.“ Nadpozemský komentár ju zrejme nevystrašil, ich manželstvo trvá už 20 rokov a majú dve deti: syna Dylana a dcéru Carys.
Princ Harry a Meghan Markle
Počas svojho oficiálneho debutu ako zasnúbený pár mimo Kensingtonského paláca princ Harry odhalil, že správnosťou výberu si bol istý od samého začiatku.
David a Victoria Beckhamovci
Futbalová hviezda vedela, že Victoria je 'tá pravá', a dokonca sa s ňou osobne stretol. Pri sledovaní hudobného videa skupiny Spice Girls v televízii sa Beckham zdôveril kamarátovi: „Vidíš to dievča v tmavých krátkych šatách? Vezmem si ju za ženu.“ Túto verziu doplnila Victoria: "Úplná láska na prvý pohľad.
Ako dlho by malo trvať prvé rande?
Newyorská poradkyňa na zoznámenia Amy Nobile pre Insider uviedla, že chce, aby jednotlivci na prvých rande strávili menej času. Prvé rande by malo vždy trvať maximálne 30 minút a malo by sa konať v kaviarni, cukrárni alebo pri džúse. Ak si dohadujete prvé rande, nemalo by presiahnuť túto dobu. Namiesto plytvania časom s nevhodným partnerom, si vymedzte na stretnutie len tento krátky čas.
Láska ako choroba
O rímskom filozofovi Lucréciovi sa toho veľa nezachovalo. Vieme len že napísal epos O prírode, v ktorom sa zamýšľa nad láskou. Podľa neho, keď sa ľudia zamilujú, bývajú rozrušení a spaľuje ich veľká túžba po tom druhom. Z pohľadu Lucrécia ide o závislosť, chorobu, priam šialenstvo. A pokiaľ sa láska nevyvíja dobrým smerom, alebo dôjde k odmietnutiu, ten druhý začne chradnúť, začne chodiť ako bez duše. Zamilovanosť, ale aj nešťastná láska človeka poznačí. A už nič nebude ako predtým.
Prvé milostné básne, ktoré ponúkajú egyptské písomné pramene hovoria o „zúfalstve“ milencov ako o chorobe. Aj lekárske texty hovoria o zamilovanosti, ako o chorobe - grécky lekár Galénos popísal prípad ženy, ktorá pre zamilovanosť nemohla spať a začala sa správať „divne“. Zamilovanosť ako diagnóza existovala až do 18 storočia.
Môže to znieť úsmevne, ale problém nepominul. Nakoniec aj z terapeutickej praxe môžeme hovoriť o ľuďoch, ktorých psychická bolesť a poruchy správania spojené so zamilovanosťou, boli rovnako závažné ako iné ťažké psychické problémy. Koľkých ľudí nešťastná láska navždy poznačila a už to „nerozchodili“.
Záver
Láska na prvý pohľad sa môže stať viackrát a možno sa zabudne na prípady, keď sa rozplynie alebo sa jednoducho nikdy nepretaví do vzťahu.